Návrh Európskej komisie (EK) na financovanie rozvoja poľnohospodárstva v nových členských krajinách Európskej únie (EÚ) nemôže Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) akceptovať. Členovia, ktorých zastupuje, považujú za neprijateľné, aby v prvom roku po vstupe do EÚ dostávali iba 25 % objemu priamych platieb uhrádzaných agropodnikateľom v súčasných členských štátoch. "Nemáme dôvod meniť svoje predchádzajúce stanoviská," povedal predseda SPPK Ivan Oravec. "Jednoznačne sme v nich deklarovali, že presadzujeme rovnocenné postavenie všetkých poľnohospodárov v EÚ bez ohľadu na to, či pochádzajú z nových alebo tradičných členských krajín. Rovnaký názor majú aj agrárne komory v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré túto požiadavku potvrdili na každom z doterajších siedmich spoločných summitov."
Podľa I. Oravca rozhodný postoj samospráv V4 zrejme tiež prispel k čiastočnej korekcii zámerov Bruselu, ktoré pôvodne nepočítali so žiadnymi priamymi platbami pre agropodnikateľov v nových členských krajinách. Aktuálny návrh však opätovne nepredstavuje riešenie, s ktorým by mohli súhlasiť asociované štáty vrátane Slovenska. Najvyšší predstavitelia SPPK si nemyslia, že naši roľníci sú lepší alebo horší ako ktorýkoľvek iní. Ak má však byť hospodárska súťaž objektívna, musí sa riadiť rovnakými pravidlami, pretože v opačnom prípade by bola jedna strana zvýhodnená na úkor druhej.
"Uvedomujeme si, že určovať podmienky môže ten, kto úniu tvorí, a nie ten, kto chce do nej vstúpiť," pripomenul I. Oravec. "Integrácia má však význam len vtedy, keď prinesie obojstranný úžitok, čo bruselský návrh finančných rámcov nezabezpečuje. V súvislosti s členstvom v EÚ sa od nás vyžaduje, aby sme spĺňali všetky rozhodujúce kritériá a parametre, ktoré určila EK. Ak to dokážeme, považujeme za logické, že k rovnakým povinnostiam by sa mali pridružiť aj rovnaké práva, rámcujúce naše podnikateľské prostredie. Inak by sme na spoločnom trhu nemohli konkurovať lepšie podporovaným farmárom zo západnej Európy."
Ako ďalej informoval I. Oravec, agropotravinárska samospráva si uvedomuje zložitosť situácie, v akej sa ocitla EK v súvislosti s rozšírením EÚ. V prvých rokoch po pričlenení SPPK pripúšťa možnosť kombinácie podporných zdrojov spoločenstva a národného rozpočtu, ale bude trvať na tom, aby celková úroveň podpory bola rovnaká vo všetkých členských krajinách. Desaťročné prechodné obdobie na dosiahnutie plnej úrovne priamych platieb považuje za príliš dlhé. Okrem iného aj preto, že od roku 2007 budú pre spoločnú agrárnu politiku EÚ platiť nové finančné rámce, do ktorých by už mohli byť zahrnuté aj pridružené štáty.
"Neuspokojuje nás ani výška všetkých produkčných kvót, ktoré EK navrhla Slovensku," zdôraznil I. Oravec. "Veľmi nízke sú najmä limity mlieka, bahníc a izoglukózy, kde by sme ich akceptovaním utvárali priestor na budúce veľké dovozy, respektíve útlm existujúcej vlastnej výroby. V prípade mlieka musíme trvať aspoň na 30-percentnom, pri bahniciach takmer na dvojnásobnom a pri izoglukóze až na devätnásťnásobnom zvýšení kvóty, pokiaľ chceme efektívne využívať existujúci agrárny potenciál po vstupe do EÚ."
Predseda SPPK vyslovil nesúhlas s tým, aby za referenčné obdobie poslúžili roky najhlbšej recesie, ktoré neodzrkadľovali skutočné možnosti a potreby SR. Po stabilizácii hospodárskej situácie považuje za reálny rast spotreby potravín aspoň na úroveň priemeru EÚ. "Je v záujme Slovenska i celého spoločenstva, aby sa v rozhodujúcej miere kryl z domácich zdrojov, pretože v opačnom prípade by sa stal zdrojom budúcej nestability. Upozorňujem, že SPPK musí opätovne začať rokovania s vládou i predstaviteľmi Národnej rady SR o podpore agrokomplexu, ktorá sa v porovnaní s minulosťou znížila a jej súčasná výška nevytvára predpoklady na zabezpečenie prístupového procesu v plnom rozsahu," uzavrel svoje informácie I. Oravec.
StoryEditor