Hodnota hmotného a nehmotného investičného majetku v poľnohospodárstve sa v roku 2002 síce znížila iba nepatrne, ale nepodarilo sa znížiť opotrebovanosť investičného majetku. Investície medziročne vzrástli pri všetkých skupinách majetku okrem dopravných prostriedkov.
Mzdy a investície
Najviac investovali poľnohospodári do základného stáda a ťažných zvierat (19,2 %) a do strojov a zariadení (15,7 %). Zahraničné zdroje financovania sa síce šesťnásobne zvýšili, naďalej však ich podiel na obstaraných investíciách zostal minimálny (0,86 %). Priemerný vek strojov v rastlinnej výrobe dosiahol 12,9 roka, čo je 62 % nad hranicou normovanej životnosti a v živočíšnej výrobe 9,22 roka pri opotrebovanosti 15 % nad hranicu normovanej životnosti.Na základe výberového zisťovania pracovných síl zaznamenal Štatistický úrad SR v roku 2002 v poľnohospodárstve 108,9 tis. pracujúcich, čo je o 2,5 tis. a 2,3 % viac ako v predchádzajúcom roku. Počet mužov klesol o 0,3 %, ale počet žien vzrástol o 8,4 %. Pritom sa zvýšil podiel počtu zamestnancov o 0,7 percentuálneho bodu a o 0,8 percentuálneho bodu klesol podiel podnikateľov - vlastníkov firiem, živnostníkov a samostatne hospodáriacich roľníkov.
Tak, ako v predchádzajúcich rokoch v organizáciách zamestnávajúcich 20 a viac osôb priemerná mesačná nominálna mzda v poľnohospodárstve zostala aj v roku 2002 pod úrovňou väčšiny odvetví ekonomickej činnosti. Hoci sa priemerná nominálna mzda zvýšila o 636 Sk (z 9 842 na 10 478 Sk), dynamika jej rastu medziročne klesla z 8,4 na 6,5 %. Zhoršil sa aj vzťah medzi priemernou mzdou v poľnohospodárstve a stanovenou úrovňou minimálnej mzdy, keďže priemerná mzda v poľnohospodárstve klesla z dvojnásobku (2001) na 1,9-násobok minimálnej mzdy.
Lacnejšia nafta, drahšie vápno
V roku 2002 prvýkrát od začiatku procesu liberalizácie cien medziročne globálne klesli ceny vstupov. Znížili sa ceny motorovej nafty (-25,9 %), náhradných súčiastok poľnohospodárskych strojov a traktorov (-11,1 %) a insekticídov. Najvyšší nárast cien, naopak, zaznamenalo vápno (6 %), fungicídy (4,4 %), dusíkaté (3,8 %) a kombinované hnojivá (2,9 %).Trh s poľnohospodárskou pôdou je slabo rozvinutý. Charakterizuje ho najmä kúpa a predaj pozemkov s malými výmerami do 1 000 m2 na výstavbu, rozšírenie vlastnených pozemkov, ale nie na trhovú produkciu poľnohospodárskych plodín. Trhové ceny boli oveľa vyššie ako úradné ceny pôdy. Najväčšia intenzita transakcií sa sústredila v poľnohospodársky najprodukčnejšom okrese Dunajská Streda a v podmienkach vhodných pre turistický ruch v okrese Liptovský Mikuláš. Objavuje sa špekulatívne obchodovanie s pozemkami s niekoľkonásobným zvyšovaním kúpno-predajných cien.
Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy sa najviac predalo v okrese:
- Dunajská Streda (68 %)
- Rimavská Sobota (14 %)
Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy sa najmenej predalo v okrese Svidník (0,4 %).
Pri predaji trvalých trávnych porastov bol trh pomerne vyrovnaný v okresoch:
- Liptovský Mikuláš (38 %)
- Rimavská Sobota (26 %)
- Dunajská Streda (25 %).
Podľa predbežných údajov za rok 2002 medziročne vzrástla hrubá poľnohospodárska produkcia v bežných cenách o 2,86 % a v stálych cenách o 5,54 %. Rýchlejšiu dynamiku zaznamenal rast rastlinnej produkcie, ktorá zvýšila aj svoj podiel na celkovej poľnohospodárskej produkcii. Pri väčšine hlavných plodín sa zvýšili alebo stagnovali hektárové úrody. Priemerné úrody pšenice však klesli v dôsledku vírusového ochorenia a holomrazy zasa zapríčinili pokles hektárových úrod olejnej repky. Najvýznamnejší medziročný rast hektárových úrod sa dosiahol pri zemiakoch v dôsledku priaznivých poveternostných podmienok v regiónoch ich pestovania.
Ceny rastlinných výrobkov sa mierne znížili, čo ovplyvnil najmä pokles cien obilnín: kukurice (-8,1 %), priemyselnej pšenice (-4,1 %), ale aj cukrovej repy a zeleniny v dôsledku dostatočnej ponuky na tuzemskom trhu.
V roku 2002 pôsobilo na slovenskom trhu s rastlinnými výrobkami 13 výrobno-odbytových združení:
- päť zeleninárskych
- päť zemiakarských
- tri ovocinárske
Pretrvávajúcim problémom je nedostatočná angažovanosť podnikateľskej sféry pri zakladaní takýchto združení napriek dotačnej podpore, čo znižuje silu výrobcov pri dohadovaní obchodných podmienok s odberateľom. Tento negatívny dosah sa znásobí pri rozšírení trhu v podmienkach Európskej únie.
Podľa údajov ŠÚ v roku 2002 klesol počet hovädzieho dobytka, dojných kráv, prasníc, oviec, bahníc a kôz. Všetky ukazovatele úžitkovosti a reprodukčných vlastností okrem plodnosti kráv a striže vlny na ovcu však zaznamenali v roku 2002 pozitívny vývoj, no prehĺbili sa medziregionálne rozdiely v priemernej dojivosti kráv v odchove teliat a denných prírastkoch dobytka vo výkrme. V porovnaní s rokom 2001 vzrástli produkcia a predaj komodít živočíšneho pôvodu okrem jatočných kôz a ovčej vlny. Produkcia sa zvýšila od 0,7 (jatočné ošípané) do 17,5 % (jatočné teľatá) a predaj stúpol od 1,9 (jatočné ovce) do 17,5 % (jatočné teľatá).
Zo závažných chorôb sa vyskytoval v SR klasický mor ošípaných iba v prípade diviakov. Európska komisia kladne hodnotila pokrok v boji proti tejto chorobe. Slovensko je zaradené do III. kategórie rizika BSE, čiže medzi krajiny s pravdepodobným alebo nízkym výskytom ochorenia. V roku 2002 kontroly odhalili 6 zvierat pozitívnych na BSE. Na monitoring a kontrolu tohto ochorenia bolo zo štátneho rozpočtu vyčlenených 187,9 milióna Sk.
| Sumárne údaje predaja poľnohospodárskej pôdy vo vybraných okresoch SR | ||||
|
Okres |
Počet pozemkov |
Celková výmera m2 |
Celková cena Sk |
Priemerná cena Sk/m2 |
| Dunajská Streda |
813 |
14 434 078 |
132 958 492 |
9,21 |
| Topoľčany |
157 |
1 300 918 |
10 191 874 |
7,83 |
| Liptovský Mikuláš |
756 |
1 988 054 |
21 902 744 |
11,02 |
| Rimavská Sobota |
97 |
2 857 527 |
2 144 644 |
0,75 |
| Svidník |
63 |
91 976 |
656 421 |
7,14 |
| Michalovce |
90 |
422 889 |
2 882 790 |
6,82 |
| SPOLU vybrané okresy |
1 976 |
21 095 442 |
170 736 965 |
8,09 |
| Prameň: VÚGK | ||||
| Podiel zamestnancov v poľnohospodárstve podľa právynch foriem v % v roku 2002 | |
| obchodné spoločnosti |
28,7 % |
| štátne majetky |
0,2 % |
| príspevkové organizácie |
1,6 % |
| poľnohospodárske družstvá |
69,5 % |
| Vypracoval: VÚEPP (Ing. M. Jamborová) | |
| Vývoj agrárnej nezamestnanosti za obdobie rokov 1997 – 2002 | |||||||
|
Ukazovateľ |
MJ |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
| Poľnohospodárstvo, poľovníctvoa súvisiace služby |
počet osôb |
24 401 |
29 373 |
38 207 |
33 921 |
31 281 |
38 444 |
| Podiel z celkového počtuodvetvovo evidovaných nezamestnaných |
% |
7,0 |
6,9 |
7,1 |
6,7 |
5,6 |
7,6 |
| Prameň: NÚP | |||||||
| Podiel poľnohospodárstva na základných ukazovateľoch národnej ekonomiky | ||
|
Ukazovateľ |
Podiel na HDP v % | |
|
|
2001 |
2002 |
| HDP spolu |
100 |
100 |
| – pôdohospodárstvo |
4,10 |
4,16 |
| – poľnohospodárstvo |
3,69 |
3,76 |
|
– priemysel spolu |
24,39 |
24,24 |
| – potravinárstvo |
2,49 |
2,57 |
| – stavebníctvo |
4,61 |
4,95 |
| – služby |
58,22 |
53,65 |
| Podiel dotácií do poľnohospodárstva na HDP SR |
0,93 |
0,71 |
| Podiel poľnohospodárstva na: | ||
| – medzispotrebe v b. c. |
3,24 |
3,27 |
| – medzispotrebe v s. c. |
3,49 |
3,71 |
| – tvorbe hrubého fixného kapitálu |
2,98 |
3,07 |
| – pridanej hodnote v b. c. |
4,09 |
4,18 |
| – pridanej hodnote v s. c. |
4,69 |
5,05 |
| – zamestnanosti |
5,56 |
5,23 |
| – priemernej mzde |
76,63 |
73,72 |
| – salde zahraničného obchodu |
19,7 |
19,13 |
| – dovoze |
5,99 |
5,70 |
| – vývoze |
3,68 |
3,70 |
| Prameň: Prepočty VÚEPP s použitím nasledujúcich prameňov údajov: | ||
| a) Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2002, ŠÚ SR | ||
| b) MP SR (dotácie) | ||
| c) Makroekonomické ukazovatele štvrťročných NÚ a pridaná hodnota, ŠÚ SR | ||
| d) Štatistická ročenka SR 2002, ŠÚ SR | ||
| e) Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy, ŠÚ SR | ||
| f) Colná štatistika | ||