| Jednou z hlavných priorít vlády Mikuláša Dzurindu bolo pokračovanie privatizácie. "Podmienkou je však transparentnosť všetkých transformačných krokov, dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže a tomu zodpovedajúceho legislatívneho prostredia," vyhlásila vo svojom programe, v ktorom si položila za cieľ "preveriť zákonnosť doterajšej privatizácie a uplatňovania verejného záujmu a ďalšiu privatizáciu uskutočňovať súťažnými metódami pod kontrolou verejnosti, s možnosťou prehodnotenia privatizačných rozhodnutí súdmi". Napriek tomu ministerstvo privatizácie nepretlačilo cez "legislatívny proces" zámer zakotviť do zákona možnosť preskúmavať privatizačné rozhodnutia súdmi a v pozadí viacerých káuz, ktoré spôsobili vnútrokoaličné problémy a konflikty, bola privatizácia či reprivatizácia alebo pochybnosti o tendroch, v ktorých poradca vyberal víťaza spomedzi jediného uchádzača. Vláde sa dokonca podarilo spochybniť aj predaj na kapitálovom trhu (akcie VSŽ), ktorý je vo svojej podstate najtransparentnejším. Pre uplynulé obdobie bola - v súlade s vládnym programom - príznačnou najmä privatizácia bánk a množstva zdravotníckych zariadení (aj formou bezodplatného prevodu na mestá a obce). Vláda naplnila aj svoj zámer vytvoriť predpoklady na vstup zahraničných investorov, najmä strategických, do procesu privatizácie. Ak pred voľbami v roku 1998 ani víťazné vládne strany nesľubovali privatizovať tzv. strategické podniky a referendum z iniciatívy HZDS označovali za farizejské "vylamovanie otvorených dverí", vo vládnom vyhlásení formulovali svoj zámer takto: "V záujme dokončenia privatizácie štátnych podnikov a organizácií v hospodárskych rezortoch, vrátane majetkových účastí FNM SR v akciových spoločnostiach, vláda prehodnotí a nanovo definuje strategický záujem a účasť štátu v odvetviach energetiky, telekomunikácií, strojárstva, dopravy a iných, s cieľom zabezpečiť efektívny výkon práv a povinností štátu." Výsledkom "zabezpečenia efektívneho výkonu práv a povinností štátu" je privatizácia všetkých strategických podnikov a energetických a telekomunikačných sietí, vrátane Slovenského plynárenského priemyslu a Transpetrolu a odovzdanie manažérskej kontroly aj pri ponechaní 51-percentného vlastníctva zahraničným vlastníkom - až na Slovenské elektrárne, kde sa proces začal, no ešte sa neskončil. Predpokladaný termín uskutočnenia privatizácie spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., predajom do 44,79-percentného podielu akcií strategickým partnerom - 1. júl 2002 - sa nestihol. V januári 2001 vláda schválila ako zásadný dokument Harmonogram urýchlenia privatizácie. Aj keď sa oproti nemu vo viacerých prípadoch privatizácia oneskorila, zamýšľaný rozsah privatizácie - doteraz výrazne najväčší - vláda naplnila. Naopak, pristúpila aj k privatizácii takých podnikov a ústavov, ktoré ešte v roku 1999 z privatizácie vylučovala. Medzi podnikmi, ktoré sa nepodarilo včas sprivatizovať - predať a skončili v konkurze, sa ocitla IMUNA, š. p., Šarišské Michaľany: Nepodarilo sa včas pre ňu nájsť seriózneho strategického investora. V roku 1999 sa bezodplatným prevodom mestám a obciam previedlo niekoľko zdravotníckych zariadení v hodnote 10,9 mil. Sk a vo verejnej obchodnej súťaži sa predali podiely v troch priemyselných podnikoch a malého počtu poľnohospodárskych podnikov. Rok 2000 bol najmä obdobím prípravy ďalšieho postupu privatizácie v strategicky významných odvetviach slovenskej ekonomiky a záverečnej fázy prvej etapy privatizácie v zdravotníctve, ktorá sa v tomto roku rozbehla už vo veľkom. Okrem bezodplatných prevodov zdravotníckych zariadení obciam (145,3 mil. Sk) vláda už schvaľovala aj 34 priamych predajov vopred určeným záujemcom (78,5 mil. Sk). Najvýznamnejším bol však predaj podielu Slovenských telekomunikácií spoločnosti Deutche Telekom AG za 25 mld. Sk, ktorá v nich získala 51 % aj zvýšením základného imania. (Úhrnná cena pozostávala z kúpnej ceny 600 mil. eur za prevádzané akcie, čo je príjem štátu a z ceny 400 mil. eur za upisované akcie, ktoré pripadli ST, a. s., na zvýšenie základného imania.) Z pohľadu príjmov z privatizácie bol dôležitý aj predaj časti majetkovej účasti štátu a FNM SR v Slovenskej sporiteľni, a. s. Vláda 20. decembra 2000 vydala rozhodnutie o privatizácii jej 87,18-percentného základného imania za 425 mil. eur spoločnosti Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG a o zachovaní 10 % + 1 akcia ako majetkovej účasti štátu v Slovenskej sporiteľni. Začal sa aj predaj majetku z portfólia FNM SR a vytvorili sa predpoklady na jeho ďalšie pokračovanie. Vláda pripravila podmienky na privatizáciu podnikov a akciových spoločností charakteru prirodzených monopolov, štátnych podnikov verejnej autobusovej dopravy (49 % na priamy predaj na základe výberového konania a 51 % zachovanie účasti štátu), podnikov vodární a kanalizácií, ako aj ďalších podnikov pôvodne zahrnutých v zákone z roku 1995 o tzv. strategických podnikoch. Výrazným posunom v privatizácii bol rok 2001. Okrem zdravotníckych zariadení sa už rozbehla aj privatizácia peňažných ústavov. Po reštrukturalizácii a ozdravení vybraných bánk bola dokončená privatizácia Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky, Konsolidačnej banky i Slovenskej sporiteľne. Začala sa privatizácia 17 podnikov Slovenskej autobusovej dopravy. Popri bankách bol v priemysle najvýznamnejším predaj 49 % akcií Transpetrolu za 74 mil. USD ruskej spoločnosti Yukos. V roku 2002 počtom privatizovaných objektov dominovala druhá etapa privatizácie zdravotníckych zariadení, objemom majetku privatizácia 49 % Slovenského plynárenského podniku. Za jeho predaj získala SR 121 mld. Sk (2,7 mld. USD). Vláda rozhodla o nadobúdateľoch 17 podnikov SAD. Skončila sa aj privatizácia energetických rozvodných závodov. Komplikovane sa vyvíjala príprava transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií, kým sa prekonali rozpory s rezortom pôdohospodárstva. Privatizácia sa uskutočňuje vkladom celého majetku štátnych podnikov do akciových spoločností a následným bezodplatným prevodom akcií na obce. Už v januári 2002 vydala vláda rozhodnutie o priamom predaji majetkovej účasti štátu a FNM SR v Slovenskej poisťovni, a. s., Bratislava strategickému investorovi ALLIANZ AG, Mníchov za 144, 9 mil. eur. Ministerstvo privatizácie ani FNM SR nevydali doteraz sumár účtovnej hodnoty národného majetku, ktorý sa v uplynulom volebnom období predával, ani sumár prostriedkov, ktoré zaň štát získal. V roku 2001 podľa správy MPSNM účtovná hodnota majetku určeného na bezodplatný prevod na obec predstavovala 403,9 mil. Sk, na priamy predaj 17,691 mld. Sk. Súhrn kúpnych cien za priamy predaj majetku a majetkových účastí štátu a FNM SR dosiahol približne 28,559 mld. Sk. Odhaduje sa, že príjmy z privatizácie posledných troch rokov prekročili celkovo vyše 300 miliárd korún. Čiastočný obraz o privatizovanom majetku môže dať základné imanie, prípadne účtovná hodnota podnikov, z ktorých sa určité podiely v uplynulom volebnom období predávali: Slovenský plynárenský priemysel, š. p., Bratislava Účtovná hodnota majetku 31. 12. 1999 70,4 mld. Sk Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava, aktualizované 52,3 mld. Sk Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava 41,9 mld. Sk Štátne podniky vodární a kanalizácií 37,9 mld. Sk Slovnaft, a. s., Bratislava 20,66 mld. Sk Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava 12,98 mld. Sk Stredoslovenské energetické závody, š. p., Bratislava 12,7 mld. Sk Západoslovenské energetické závody, š. p., Bratislava 10,6 mld. Sk Transpetrol, a. s., Bratislava 6,9 mld. Sk Východoslovenské energetické závody, š. p., Košice 5,2 mld. Sk Istrochem, a. s., Bratislava 5,027 mld. Sk Slovenská autobusová doprava, š. p. (17 štátnych podnikov SAD) asi 4 mld. Sk Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava 3,5 mld. Sk Slovenská plavba a prístavy, a. s., Bratislava 2,55 mld. Sk Reštitučný investičný fond, a. s., 2,19 mld. Sk Novácke chemické závody, a. s., Nováky 1,59 mld. Sk Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., Piešťany 1,51 mld. Sk Chemes, a. s., Humenné 1,29 mld. Sk Investičná a rozvojová banka, a. s., Bratislava 8,7 mld. Sk, aktualizované: 1,044 mld. Sk Baňa Dolina, a. s., Veľký Krtíš 487 mil. Sk Výskumný ústav zváračský, Bratislava 286,7 mil. Sk OZKN, a. s., Prešov 284 mil. Sk Stredoslovenské kameňolomy, a. s., Žilina 279 mil. Sk Stavivá, š. p., Košice 127,13 mil. Sk (7 výstupov) Vojenské stavby, š. p., Bratislava 120,01 mil. Sk (5 výstupov) Paneláreň, a. s., Košice 118 mil. Sk Štátny drevársky výskumný ústav, Bratislava 104,9 mil. Sk Vojenský kartografický ústav, š. p., Harmanec 100,59 mil. Sk Vojenský opravárenský podnik 028, Prešov 98,73 mil. Sk Výskumný ústav krmivársky, š. p., Ivanka pri Dunaji 96,43 mil. Sk Solivary, a. s., Prešov 93 mil. Sk Ústav vzdelávania a služieb, Bratislava 56,88 mil. Sk Škola v prírode - Krahule, rozostavaná stavba 51,18 mil. Sk Lignotesting, Drevársky a nábytkársky ústav skúšobný, štátna skúšobňa SKTC -129 30,4 mil. Sk SOU dopravy a služieb Lučenec, Kokava-Háj 11,44 mil. Sk SPŠ drevár. Zvolen, objekt býv. SOU poľnohospod. Vígľaš Pstruša 5,59 mil. Sk Domov mládeže Lučenec - blok C 3,51 mil. Sk Zdroj: MPSPNM, HN |
StoryEditor