BAJAN: Žiadame nástroje pre svoje kompetencie.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan desať rokov pôsobil v parlamente a už pätnásty rok pôsobí aj v samospráve. V uplynulých dňoch veľmi dôrazne vyjadroval svoje výhrady voči prípravám ministerstva výstavby na čerpanie peňazí z eurofondov, ktoré majú tiecť do regiónov. A nielen k tejto veci hovorí svoje jasné a dôrazné stanoviská. V tomto boji o región momentálne zastupuje nielen ten svoj, ale aj regióny všetkých ostatných siedmich šéfov vyšších územných celkov. Založili si združenie samosprávnych krajov SK8, ktorého predsedom v rámci rotujúceho predsedníctva je momentálne Bajan.
Kritizovali ste nedávno neprizývanie regionálnych zástupcov na stretnutia, na ktorých sa rozhodovalo o dôležitých veciach -- o peniazoch z eurofondov pre kraje. Úspešne?
-- Tu sa nepretláčame rukami, kto je silnejší. Avšak ak rešpektujeme zákon o vyšších územných celkoch s tým, že máme v krajoch originálnu kompetenciu regionálny rozvoj, tak my žiadame len to, aby sme mali na výkon tejto kompetencie aj nástroje. Nič iné. Ak sa má použiť 440 miliárd korún predovšetkým na vyrovnanie regionálnych disparít, tak bez toho, aby sme do toho zasvätili regióny, to nejde. Nesúhlasíme s takou predstavou ministerstva výstavby, že oni rozhodnú o projektoch a o tri roky nám dajú kompetencie, aby sme tieto projekty kontrolovali a riadili. Chceme byť spoluzodpovední za projekty, ktoré pomôžu regiónu, pretože ide o peniaze, ktoré sú neopakovateľné a ktoré po roku 2013 už k nám neprídu. Takže ide o veľa.
Veď ide o peniaze...
-- Ministerstvo výstavby teraz plánuje prípravu administratívnych kapacít. Podľa Bruselu by sme na tom mali participovať aj my, pretože tiež musíme vyškoliť ľudí z europeňazí, ale nič sa nedeje. Toto odtláčanie konečného riešenia "dostratena" znamená, že rezort chce zrejme minúť sám peniaze, ktoré sú určené na prípravu administratívnych kapacít. Pokiaľ ide o súčasnosť, boli sme na tvorbu Operačného programu Bratislava síce prizývaní, ale z našich ôsmich či deviatich zásadných pripomienok, ktoré sme poslali niekoľkokrát, nebola akceptovaná ani jedna. Čiže aké je to partnerstvo. Pritom jedným z princípov Národného strategického referenčného rámca je práve princíp partnerstva.
Teraz je aký stav? Podarilo sa zlepšiť situáciu?
-- Brusel sa vyjadril, že nevie pochopiť váhavosť slovenskej strany voči participácii regiónov. Sú zástancami toho, aby sprostredkovateľské orgány boli na vyšších územných celkoch čo najskôr, čo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja odmietlo. Navyše v prípade Bratislavského kraja nechce o SO/RO ani počuť. Samozrejme, budeme ďalej dokazovať, že sme pripravení zobrať spoluzodpovednosť a budeme komunikovať s orgánmi Bruselu, ale aj s našimi orgánmi na ministerstve, aby sme ich presvedčili o tom, že sme zodpovednými partnermi.
Sú nejaké limity, dokedy treba tento proces rozdelenia úloh medzi vami ukončiť?
-- Limit nie je. Je však na orgánoch Slovenska, aby v čo najkratšom čase odpovedali na tých, myslím, 57 výhrad, ktoré Brusel mal k našej konštrukcii Národného strategického referenčného rámca a aby sa to dohodlo na všeobecnú spokojnosť. Do vzťahu regióny verzus centrálna vláda Brusel nechce veľmi zasahovať. Ideme však úplne inak ako všetky ostatné krajiny. Brusel nechápe, čo sa tu deje.
Decentralizácia sa predsa už uskutočnila a mala by byť za nami...
-- Áno, len zainteresovaní nevedia pochopiť, že ak idú kompetencie ďalej do územia a nastala decentralizácia a fiškálna reforma, prečo chce niekto z týchto kompetencií vylúpnuť niečo a povedať, že s týmto ideme inak. Síce máme kompetencie, vieme, čo treba robiť s cestami, so zdravotníctvom, školami, sociálkami a podobne, ale peniaze a nástroje nám nedajú.
S týmto vaším názorom sa stotožňujú aj ostatní župani?
-- Majú jednoznačne ten istý názor ako ja, dokonca niektorí aj omnoho tvrdší. Je to pre nás zásadná záležitosť, pretože regionálne disparity sa prehlbujú a nestierajú sa. Spôsobuje to silný centrálny prvok. Na výbore regiónov v Bruseli sme o tom diskutovali už viackrát, a aj podľa názoru nášho poľského kolegu župana z Mazowieckeho vojvodstva sa zdá, ako keby sa najmä v prípade nových pristupujúcich krajín objavovala tendencia na recentralizáciu a ustupovalo sa od decentralizácie. Veľmi vážne budeme o tom v Bruseli i naďalej rozprávať. A keď sa dvadsaťpäťka -- dnes už dvadsaťsedmička -- prestane zaoberať sama sebou, tak toto bude veľmi vážna téma na diskusiu.
O aký balík peňazí pre váš kraj teda z eurofondov bojujete?
-- To práve neviem dosť dobre pochopiť, celú tú snahu ministerstva, pretože v Bratislavskom samosprávnom kraji ide asi len o jedno percento z celkovej sumy určenej pre Bratislavský samosprávny kraj, z 10,7 miliardy eur. Aj keď chápem určitú solidárnosť k ostatným krajom a nebudem to v tejto chvíli rozoberať, myslím si, že tá solidarita nášho kraja voči ostatným je mimoriadna.
Kto rozhodol o tom, že to je len jedno percento?
-- Bývalá vláda. V minulom volebnom období sa lámal chlieb. Na príčine bola úroveň HDP v kraji, ale aj skutočnosť, že vedenie hlavného mesta nepovažovalo túto záležitosť za prioritu. Je to škoda, lebo peňazí nikdy nie je nazvyš a predovšetkým v dopravnej infraštruktúre veľmi chýbajú. U nás sa berie Brusel, ako niečo, čo nemusíme mať a pritom celá zásadná politika sa robí tam. Napríklad diskusie o emisných kvótach, to sú všetko veci, ktoré zasahujú našu ekonomiku a tie zásahy sú dramatické. My ich musíme brať na vedomie a musíme byť v Bruseli aktívni.
Bratislavský samosprávny kraj patrí v Európskej únii k špičke, teda k tým regiónom, ktoré sú najvýkonnejšie.
-- Stúpli sme na rebríčku, lebo do EÚ vstúpili nové krajiny. Fakt je, že týmto spôsobom sa Bratislavský samosprávny kraj zo dňa na deň dostal zo 119 percent HDP na obyvateľa na 125 percent celoeurópskeho priemeru. Začiatkom roka nové pristupujúce krajiny znížili úroveň.
Keďže Bratislavský kraj je dobre na tom v Európe a je zároveň aj najvýkonnejším regiónom v ekonomike Slovenska, zaváži vaše slovo pri rôznych rokovaniach ako slovo župana zo silného ekonomického kraja. Máte oproti ostaným županom silnejšiu pozíciu?
-- Ak mám inú pozíciu, tak je to v tom, že sa s mnohými ľuďmi stretávam a dlho sa s nimi poznám. Pätnásty rok robím vo verejnej správe. Poznáme sa na rôznych úrovniach. Úplne prirodzene máme v Bratislave bližšie k inštitúciám ako je prezident, členovia vlády, parlament.
S mnohými ste aj pôsobili v politike...
-- Áno, desať rokov som pôsobil v parlamente, bol som podpredsedom ZMOS a aj ďalšie verejné funkcie otvárajú človeku trošku viac dvere. O to je však aj viac zodpovednosti za veci, ktoré nerobím za seba, ale za územie, na čele ktorého stojím. Dosť vážnym fenoménom je aj to, že náš kraj má v sebe hlavné mesto a tým viaže na seba aj výraznejšiu pozornosť. Som rád, že sa pán primátor stretol s predsedom vlády, že začína trochu viac zviditeľňovať problémy hlavného mesta.
Čo je prioritou na nadchádzajúce obdobie pre Bratislavský samosprávny kraj?
-- Najzásadnejším problémom tohto územia je doprava a dopravná obslužnosť v celej šírke. Nielen sieť, ale aj dopravná priepustnosť, dopravná bezpečnosť. Myslíme si, že problém nultého okruhu, alebo obchvatu hlavného mesta, je problém už včerajška. Chápem, že treba posunúť investorov smerom na východ a do stredu Slovenska, ale obchvat Bratislavy je strategický nielen z hľadiska hlavného mesta. Najmenej 40 percent automobilovej dopravy je doprava, ktorá by cez hlavné mesto nemusela ísť. To je tranzitná doprava a tú musíme dostať preč. Je to pre nás strategická záležitosť. V najbližšom období sa tlak na zvládnutie dopravy v hlavnom meste ešte viac zvýši a situácia už dnes je z môjho pohľadu neúnosná.
A okrem dopravy?
-- Síce máme vysoké HDP na obyvateľa, ale náš daňový systém je nastavený tak, že samospráva nemá napríklad ani korunu zo zdanenia príjmov právnických osôb, napriek tomu, že na jej území pôsobia. Ich daňový odvod je príjmom štátu. Neparticipujeme na priamych výhodách z tejto dane. Hovorím o tom preto, že napriek tomu aj tu máme zdedené podlžnosti rovnako ako na východnom Slovensku. Typickým príkladom sú kompetencie v školstve, kde nám odovzdali majetok tiež kapitálovo zadlžený. Takisto v oblasti ciest. Máme nevysporiadané cesty druhej triedy, z ktorých vyplývajú latentné súdy v miliardových výškach. Takisto sieť sociálnych zariadení je pre nás nešťastne vyselektovaná. Sú tu diagnózy, ktoré budeme musieť naozaj budovať a naopak. Budeme musieť veľmi intenzívne rokovať o tom, čo sú priority v sociálnej oblasti v našom kraji.
A ak sa pýtate na ďalšie priority, tak si myslím, že reforma stredného školstva je pre nás zásadným problémom. Už teraz investori v kraji pociťujú nedostatok kvalifikovanej, odbornej pracovnej sily. Typickým príkladom je automobilizmus. Automobilky si pôvodne mysleli, že budú robiť výber a momentálne už robia nábor. Súvisí to aj s takým zvláštnym spôsobom fungovania nášho školstva. Pomaly už v každej obci vzniká vysoká škola alebo univerzita. Tým pádom je veľký tlak na vznik gymnázií na úkor odborného školstva. Ukazuje sa to ako veľký problém, ak nezačneme v tejto veci rýchlo konať. Chceme reštrukturalizovať stredné školy práve tým, že prioritou budú odborné školy.
Toto je téma, ktorá vás tlačí? Nemali by sa v nej angažovať skôr firmy a investori prichádzajúci k nám, ktorí tých absolventov odborných škôl potrebujú?
-- My máme originálne kompetencie pre stredné školstvo a chceme už v základných školách rodičov a ich deti pozitívne motivovať na stredné odborné školstvo. Zo strany investorov nie je ten tlak na odborné školstvo taký, ako by sme si predstavovali. Azda okrem automobilového priemyslu. Začali sme budovať iný spôsob. Budeme asi utlmovať niektoré stredné školy. Chceme vytvárať akési centrá výchovy pre jednotlivé profesie, kde by sme sa napríklad s automobilovým priemyslom dohodli, že všetci absolventi budú mať prácu. Je pre nás veľmi dôležité zvládnuť tento proces už teraz, teda skôr, ako ostatné krajiny otvoria naplno svoje trhy pracovných síl. Máme tu napríklad hotelové akadémie a hotelové školy, kde školíme čašníkov, kuchárov a servírky a ich rodičia netrpezlivo čakajú, kedy dostanú výučný list, aby mohli ísť okamžite pracovať do zahraničia...
Vrátim sa ešte k doprave. Doprava, to okrem ciest a áut je aj železnica. Úspešne sa vám podarilo zatiaľ odvrátiť tzv. optimalizáciu železničných tratí v kraji...
-- Poviem to veľmi zjednodušene. Štát si objednáva výkon vo verejnom záujme v železniciach a samospráva výkon vo verejnom záujme v autobusovej doprave. Je jasné, že oba subjekty tohto vzťahu, tak SAD, ako aj Železnice SR, robia svoje výkony obchodne. To je obchodná spoločnosť, ktorá žije z toho, či má alebo nemá zákazníkov. Kým nedáme do jedného bodu objednávateľa týchto výkonov, dovtedy bude trvať tento spor. Na druhej strane nie som zástanca toho, aby železnice prešli ihneď na regióny, pretože ešte nikto nedefinoval, čo je to napríklad regionálna trať. Železničiarom to vychádza tak, že keby zrušili jeden vlak okolo jedenástej večer a nahradili by ho autobusom, tak by to vyšlo lacnejšie. Faktom je, že do Bratislavy, čo je koncová stanica desiatok autobusov, sa človek dostane autobusom skôr. Na druhej strane je hriechom nevyužívať železničnú dopravu aj v Bratislave. Musíme v spolupráci s primátorom vymyslieť spôsob, aby bolo výhodné pre človeka napríklad z Pezinka dostať sa do Bratislavy aj iným spôsobom. Logika verejnej dopravy tu je, ale musíme ľudí vedieť motivovať jednak kvalitou, ale aj cenovou politikou. Ak sme do "optimalizácie" železníc zasiahli, tak sme zasiahli aj preto, že nám nemôže niekto odkázať cez médiá, že štát nezaplatil za objednané výkony, a tak na vine je samosprávny kraj. My s tým nič nemáme a myslím si, že veci treba riešiť tam, kde patria. Faktom však tiež je, že už sme začali so železnicami rokovať aj my.
Reforma vo verejnej správe. Čo hovoríte na názor, že počet samosprávnych krajov by sa mal zredukovať?
-- Reforma verejnej správy sa začala a zatiaľ sa vykonávala v samospráve. Nedotkla sa, čo ma najviac mrzí, centrálnej úrovne -- štátnej správy. Po tom, ako masívne prešlo vyše 480 kompetencií na samosprávu na rôzne úrovne obcí, miest alebo regiónov, organizácia štátnej správy nezaznamenala žiadnu zmenu alebo posun, jej počty sa neznížili. Typickým príkladom je ministerstvo kultúry, ktoré až na pár vybraných subjektov presunulo všetky kompetencie okrem regulačných nižšie a pritom ani jedno systematizované miesto na ministerstve nezmizlo. Je logické, že teraz je na rade štátna správa. Tiež je logické, že žiadna ryba si nechce vypustiť rybník a riadiť z úrovne štátu zrušenie štátnej správy...
Zareagovali ste veľmi ostro aj proti zrušeniu nemocničných lôžok v Bratislavskom kraji.
-- Tie široké kompetencie, ktoré sme dostali, by nás mali robiť partnermi centrálnej vláde. Jednou z týchto politík je zdravotníctvo. Pritom plošné nazeranie na riešenie problémov je v tomto rezorte veľmi zvláštne. Celé zdravotníctvo je riadené neštandardne. Napríklad v našom kraji okrem nemocnice v Malackách nemáme inú nemocnicu, len štátnu. Všetko sú fakultné nemocnice, kde minister nemá problém rušiť z titulu svojej kompetencie lôžka. Ale na druhej strane, ak by sme chceli byť dogmatickí a dodržiavali by sme naše kompetencie, tak licencie lekárom vydávame my. Čiže my by sme oveľa rýchlejšie ako minister mohli urobiť racionalizáciu v zdravotníctve, pretože celé je to aj o lekároch či výkonoch, nielen o posteliach. A ak na jednej strane hovoríme, že máme veľa lekárov, potom na druhej strane štát nič nerobí s troma lekárskymi fakultami, ktoré ich chrlia. Politika v zdravotníctve je celá akási zvláštna. Ale vráťme sa k posteľovej politike. Je neprijateľné, aby sa rušili onkologické lôžka, aby sa rušili lôžka na traumatológii, psychiatrii. Tento región je typický tým, že sú tu špecializácie, ktoré nasávajú pacientov z celého Slovenska. Pritom masívna úspora sa už v našom kraji robila rušením nemocničných lôžok v minulom volebnom období a v tých oblastiach, ktoré som spomenul, skôr lôžka chýbajú. Naše rokovania s rezortom sa skončili s tým, že lôžka sa budú pravdepodobne v týchto oblastiach ešte zvyšovať.
Zdalo by sa, že Bratislavský kraj a cestovný ruch, to je skôr téma pre iné kraje...
-- Chceme využiť komparatívnu výhodu, že súčasťou našej župy je hlavné mesto. Tam by sme mali ponúknuť mestu väčšiu spoluprácu. Návštevníkom, ktorí prichádzajú do Bratislavy, môžeme ponúknuť spoznanie najbližšieho regiónu. Typickým príkladom je vinná cesta. Cyklotrasa vedená po hrádzi Dunaja by mohla byť ďalším pozitívom.
Kedysi dávno, ešte v čase budovania Gabčíkova, sa uvažovalo o vybudovaní rekreačných zón v okolí Dunaja...
-- Vlani v decembri sme o tom hovorili s Vodohospodárskou výstavbou a aj s členmi vlády. Po rokoch sa pohli veci z miesta s tým, že sa podpísala zmluva so subjektom, ktorý vyhral súťaž. Nás oslovili, aby sme do projektu vniesli prvok atraktivity voľne prístupných, nenáročných športovísk, nie organizovaných štadiónov. Myslím si, že Dunaj hriešne zanedbávame, že je to atraktivita, ktorú by sme mali využiť.
StoryEditor