Súboj o verejnoprávne médiá. Aj tak by sme mohli nazvať rok 2006, ktorý bol v prípade SRo a STV -- rovnako ako v prípade vrcholnej či komunálnej politiky -- volebným rokom. O tom, kto bude päť rokov určovať obsah vysielania vo verejnoprávnych médiách, rozhodovali na rozdiel od minulosti výlučne parlamentom volené 15-členné rady SRo a STV. Predchodcovia terajších "generálov" -- Jaroslav Rezník a Richard Rybníček, vzišli z hlasovania 150-členného parlamentu. O týchto pozíciách však aj naďalej podľa mediálnych analytikov i samotných poslancov rozhoduje politika. "Vždy to tak bolo, je a pravdepodobne aj bude," hovorí odborník na médiá Samuel Brečka.
Dvakrát rovnaký scenár
Scenár zvolenia nového generálneho riaditeľa bol v prípade obidvoch verejnoprávnych inštitúcií podobný -- avšak s rozdielnym výsledkom. V 80-ročnom rozhlase vyhrala pragmatická so skúsenosťami zo súkromných médií Miloslava Zemková. V televízií oslavujúcej 50. výročie zvíťazil politický nominant blízky Smeru Radim Hreha.
Parlamentom volení členovia televíznej i rozhlasovej rady potrebovali približne rovnaký čas na výber najvhodnejšieho kandidáta. V prípade rozhlasu bolo úspešné až štvrté výberové konanie -- do pol roka prázdneho kresla po Jaroslavovi Rezníkovi prekvapujúco zasadla bývalá starostka bratislavského Starého Mesta a manažérka holdingu okolo Fun Rádia Miloslava Zemková. Získala 13 hlasov -- pravdepodobne aj vďaka avizovanej spolupráci so svojimi protikandidátmi -- favorizovaným šéfdramaturgom druhého vysielacieho okruhu STV Ľubošom Machajom a bývalým predsedom Rady pre vysielanie a retransmisiu Petrom Kováčom. Ľuboš Machaj napokon dostal kreslo programového riaditeľa. Zemkovej protikandidátka -- ekonomická riaditeľka a niekdajšia štatutárna zástupkyňa Hilda Gajdošová, z rozhlasu odišla. Po výmene programového, ekonomického, technického riaditeľa, konateľa Medie či šéfa kancelárie spustila Zemková prepúšťanie zamestnancov, ktorých rozhlas nevyužíval na sto percent. Pripravila novú organizačnú štruktúru, na budúci rok navrhla vyrovnaný rozpočet.
Ťažký život rady
Rade STV stačili na zvolenie nového generálneho riaditeľa dve výberové konania. Situáciu jej však uľahčila novela zákona o STV z dielne vtedy už koaličného člena mediálneho parlamentného výboru Dušana Jarjabka (Smer) -- kvórum sa znížilo z desať na osem hlasov. Lukratívny post s mesačným platom vyše 100-tisíc korún obsadil necelý rok po odchode Richarda Rybníčka kandidát blízky údajne najmä šéfovi Smeru Robertovi Ficovi. Hrehu označovaného niektorými českými novinármi za lobistu súkromných českých televízií preslávil najmä odchod zo sekretariátu šéfa Českej televízie Jiřího Janečka na podnet známeho českého herca a moderátora Jana Krausa.
Zamestnali súperov
Podobne ako Zemková aj on zamestnal svojich súperov. Výkonný riaditeľ produkčného domu Forza Roman Lipták sa stal jeho zástupcom a bude zodpovedať za programovú štruktúru. Bývalý obhajca Rybníčkovho manažmentu sa z dočasnej pozície výkonného riaditeľa vrátil do pôvodnej funkcie a pred verejnosťou bude obhajovať Hrehove rozhodnutia. Do televízie príde aj Hrehov kamarát z českej mediálnej scény -- riaditeľ strategického rozvoja Českej televízie Nikolaj Savický.
Po týždňovom oťukávaní Hreha vymenil aj šéfredaktora spravodajstva -- Rolanda Kyšku od januára budúceho roku nahradí zahraničný spravodajca SRo Ján Šmihula. Podľa členky Rady SRo Márie Hlucháňovej je to síce človek korektný, nie však líder, skôr realizátor zámerov. Nepriamo sa tak potvrdzujú Hrehove väzby na koaličných politikov na čele s premiérom Ficom, ktorí v minulosti vyjadrili nespokojnosť so spravodajstvom.
Kauza BSP? Druhá Beta
Po takmer miliardovom spore STV so Štúdiom Beta má slovenská mediálna scéna ďalšiu kauzu. Damoklov meč v podobe takmer stomiliónovej hrozby visí nad SRo. Spoločnosť BSP Lawyer Partners, ktorá pre rozhlas vymáhala peniaze od neplatičov a podala na nich 74-tisíc žalôb, žiada od vedenia rozhlasu 98 miliónov Sk. SRo ich má zaplatiť za neplnenie zmluvy, ktorú jeho šéfka Miloslava Zemková považuje za neplatnú a podala v tejto veci aj žalobu.
Naopak, právnická spoločnosť BSB trvá na platnosti zmlúv. Na Zemkovú podala žalobu pre dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. Občanom ponúkla ďalšiu možnosť dohodnúť sa a za 10-tisíc korún sa zbaviť dlhov i prípadných súdnych poplatkov. Zároveň ubezpečuje, že od ľudí nebude žiadať státisícové pokuty za nezaplatenie 40-korunového koncesionárskeho poplatku, tzv. poplatky z omeškania.
Pripomeňme, že kvôli bezzubému zákonu prichádzali a ešte stále prichádzajú verejnoprávne médiá každoročne o stovky miliónov korún. Minister kultúry Marek Maďarič by mal nový zákon predložiť na budúci rok. Po novom by mal platiť každý odberateľ elektrickej energie za služby verejnosti. Samotný poplatok by sa mal zvýšiť.