Rok 2006 sa začínal na politickej scéne pokojne. Voľby boli naplánované na jeseň - koalícia sa chystala voličom "predať" výsledky štyroch rokov reforiem, z parlamentnej opozície sa na voľby pomaly chystal najmä Smer.
Škrt cez rozpočet
Škrt cez rozpočet všetkým stranám spôsobil spor Mikuláša Dzurindu s kresťanskými demokratmi okolo Zmluvy o výhrade svedomia. Dzurinda odmietol začiatkom februára zaradiť návrh zmluvy na rokovanie vlády a veci nabrali rýchly spád. KDH ho obvinilo z vierolomnosti, vystúpilo z vlády a jediným riešením krízy sa ukázali predčasné voľby.
Všeobecne sa očakávalo, že najviac hlasov získajú sociálni demokrati, zložením novej vlády si však v tom čase nebol istý nik. V hre boli rôzne scenáre stredo-pravých, stredo-ľavých koalícií. Väčšina relevantných strán sa zhodovali v jednom - s extrémistami do vlády nepôjdeme. Do tejto skupinky zväčša zaraďovali v tom čase parlamentných komunistov a mimoparlamentnú SNS.
Horúca noc
Volebná noc zo soboty 17. júna priniesla viacero prekvapení. Očakávaný čierny kôň volieb - Slobodné fórum spolu s HZD a KSS - sa nedostal do parlamentu. Naopak, veľký návrat zaznamenala SNS. Voľby s prehľadom vyhral Smer. Silný finiš priniesol prekvapenie v podobe druhého miesta pre Dzurindovu SDKÚ. KDH stratilo oproti voľbám spred štyroch rokov takmer 50-tisíc hlasov. Mečiarovci zaznamenali historický prepad, keď v porovnaní s poslednými voľbami stratili až 360-tisíc voličov.
Karty má Smer
Dosluhujúci premiér zakrátko uznal, že karty bude rozdávať niekto iný. SDKÚ síce naďalej stála o spoluprácu s KDH a SMK, ale tento pravicový blok by bol odkázaný na podporu ĽS-HZDS, čo kategoricky odmietali kresťanskí demokrati. Tento model komplikovala aj nedôvera menších pravicových strán k osobe Dzurindu.
Národniari stáli bokom od hlavného záujmu väčšiny strán pri hľadaní spojencov. Aj preto v hre zostávala istý čas koalícia Smeru s HZDS a SMK. Maďarská koalícia však zostávala zdržanlivá napriek údajne lukratívnej ponuke sociálnych demokratov. Hoci si niektorí politici SMK vedeli predstaviť vstup do kabinetu aj bez KDH, šéf strany Béla Bugár považoval pozíciu kresťanských demokratov za kľúčovú. Tí po dlhom váhaní prišli s tvrdením, že "sú ochotní ísť do vlády so Smerom spolu s SMK". Neskoro.
Dobré pre Slovensko
Smer už mal v tom čase rozbehnutý scenár o vytvorení vlády s HZDS a SNS. Sociálni demokrati pritom neboli v tejto otázke jednotní - proti vystupovala najmä Monika Beňová a údajne aj Robert Kaliňák. Naopak, SNS podporovala v Smere národne orientované krídlo reprezentované Dušanom Čaplovičom. Po spoločnom rokovaní s Ficom odchádzali lídri HZDS a SNS spokojní. Smer ako volebný víťaz prvý raz priznal, že s ich stranami v kabinete ráta. "Bude to dobré, dobré pre Slovensko," oznámil novinárom Slota. Spolu s Mečiarom nemali ani problém s podmienkou Smeru, že nebudú sedieť v novej vláde.
Blesková dohoda
Predseda KDH Pavol Hrušovský o pár dní len konštatoval: "Odmietam akúkoľvek zodpovednosť za rozhodnutie Smeru-SD zostaviť vládu s ĽS-HZDS a SNS." Kritika novej koalície nedala na seba čakať ani zo zahraničia.
Druhého júla už Fico s Mečiarom a so Slotom podpisovali koaličnú zmluvu. Vládne strany sa dohodli na rozdelení pozícií štátnych tajomníkov na jednotlivých ministerstvách, a to v pomere 13 : 7 : 6 pre Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS.
StoryEditor