Banskobystrický samosprávny kraj. Rozlohou je najväčší na Slovensku, počtom obyvateľov sa radí k najmenším.
História Banskobystrického kraja siaha do čias Keltov, Kvádov i Rimanov. Významný rímsky cisár Marcus Aurelius napísal na brehoch rieky Hron svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému.
V čase sťahovania národov sa tu v šiestom storočí natrvalo usadili Slovania.
Po zániku Veľkej Moravy sa územie stalo súčasťou Uhorska a v 13. storočí sa v kraji začali usádzať osadníci z cudziny, najmä z Nemecka. Kolonizácia oživila baníctvo a hutníctvo, ktoré v tom čase patrilo k prestížnym nielen v Uhorsku, ale aj v stredovekej Európe.
Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa cesta otvorila Turkom a juh kraja sa stal súčasťou Osmanskej ríše.
Zmeny priniesla prvá i druhá svetová vojna, ako aj roky 1968 a 1989, keď sa mesto Banská Bystrica stalo sídlom kraja a od roku 2002 aj sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.
a. Rozloha a obyvateľstvo
Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) sa rozprestiera na rozlohe 9 455 km2 a radí sa k najrozľahlejším krajom na Slovensku. Napriek tomu oproti ostatným krajom má málo obyvateľov -- len 662 121. Hustota na jeden štvorcový kilometer predstavuje necelých 70 obyvateľov, čo je najmenej zo všetkých krajov.
V produktívnom veku je v súčasnosti v BBSK podľa štatistických údajov z posledného sčítania obyvateľov v roku 2001 vyše 62 percent obyvateľstva, čo je v súlade s priemerom Slovenska. Takmer 19 percent predstavujú dôchodcovia a staršia populácia.
Zámerom BBSK je podporovať najmä rozvoj regiónov prostredníctvom ponuky kvalitných projektov v rámci Európskej únie, vznikajúcich priemyselných parkov, rozvíjajúcej sa infraštruktúry a moderného dopravného spojenia. V budúcnosti možno očakávať prosperitu cez prílev investorov, a tým i rast nových pracovných príležitostí a zlepšenie kvality života ľudí aj v tejto časti Slovenska.
V kraji je 13 okresov a 516 obcí. V 24 mestách žije 55 percent obyvateľstva.
Okres Banská Bystrica
Rozloha: 809 km2
Počet obyvateľov: asi 112-tisíc
Okres leží v severozápadnej časti Banskobystrického kraja. Zaberá územie pozdĺž rieky Hron, zo severnej strany ho ohraničuje Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Nízke Tatry, zo západnej Kremnické vrchy a z južnej Zvolenská kotlina. Na juhovýchode sú to Veporské vrchy a Poľana. Na východnú časť okresu nadväzuje Horehronské podolie.
Do okresu zasahuje okrem Národného parku Nízke Tatry aj Národný park Veľká Fatra s mnohými zaujímavosťami. K prírodným atraktivitám patrí Harmanecká jaskyňa, najbohatší európsky výskyt tisa obyčajného vo Veľkej Fatre a v Starohorských vrchoch, Badínsky prales a mnoho kultúrnych pamiatok, napríklad rezervácia ľudovej architektúry Špania dolina, mestská pamiatková rezervácia Banská Bystrica, Ľupčiansky hrad so 700-ročnou Korvínovou lipou a ďalšie.
Počet obcí: 42
Okres Banská Štiavnica
Rozloha: 278 km2
Počet obyvateľov: asi 17-tisíc
Leží na juhozápadnom okraji Banskobystrického kraja, v centrálnej časti Štiavnických vrchov, ktoré sú najväčším sopečným pohorím Slovenska. Riečna sieť v severných častiach okresu patrí do povodia Hrona, východná a južná časť je zvedená najdlhším tokom okresu Štiavnička do Ipľa.
Unikátny vodohospodársky systém umelých jazier -- tajchov -- podmieňuje atraktivitu okresu, rovnako ako povesťami opradený najvyšší vrch Sitno (1 009 m n. m.) a samotné mesto Banská Štiavnica ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ochranu krajinného svojrázu zabezpečuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy.
Počet obcí: 15
Okres Brezno
Rozloha: 1 265 km2
Počet obyvateľov: asi 66-tisíc
Nachádza sa v severovýchodnej časti kraja. Osou okresu je rieka Hron s Horehronským podolím. V severnej časti sú Nízke Tatry, na východe a juhovýchode Spišsko-gemerský kras a Stolické vrchy, na juhu Veporské vrchy. Popri národných parkoch Nízke Tatry, Slovenský raj a Muránska planina na jeho územie zasahuje aj chránená krajinná oblasť a Poľana.
K prírodným atraktivitám okresu patrí centrálna časť Národného parku Nízke Tatry s najvyšším vrchom Ďumbier (2 043 m n. m.), Bystrianska jaskyňa a Jaskyňa mŕtvych netopierov, legendárna Kráľova hoľa (1 948 m n.m.), pod ktorou pramení Hron pri Telgárte, Dobročský prales vo Veporských vrchoch, k čomu pristupujú kultúrne hodnoty -- rázovité obce Šumiac, Heľpa, Pohorelá, Čierny Balog s lesnou železničkou atď.
Táto oblasť je charakteristická drevenou architektúrou a tradičnou ľudovou kultúrou, ktorá je dodnes zachovaná v obciach Polomka, Heľpa, Telgárt, Šumiac.
Počet obcí: 30
Okres Detva
Rozloha: 449 km2
Počet obyvateľov: asi 34-tisíc
Jeho územie sa nachádza v strednej časti kraja. Rozprestiera sa po oboch stranách hornej časti povodia Slatiny vo Zvolenskej kotline. Obklopený je pohoriami Javorie, Ostrôžky, Veporské vrchy, avšak dominantou celej oblasti je masív Poľany, tvoriaci najvyššie sopečné pohorie na Slovensku, ktoré je súčasne najväčším stratovulkánom Európy. Časť územia patrí do CHKO Poľana.
K atraktivitám okresu okrem svojrázneho folklóru, zrúcanín Vígľašského zámku patrí aj pralesovitá smrečina na Zadnej Poľane, 20 m vysoký vodopád Bystré a výskyt vzácneho druhu slovenskej flóry, korunkovky strakatej.
Počet obcí: 15
Okres Krupina
Rozloha: 585 km2
Počet obyvateľov: asi 23-tisíc
Rozprestiera sa v západnej časti kraja v oblasti Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny, po oboch stranách riek Krupinica, Štiavnička a Litava. Do severozápadnej časti okresu zasahuje CHKO Štavnické vrchy. K atraktivitám patrí najmä zrúcanina Čabraďského hradu s okolitým prírodným prostredím a širším krajinným svojrázom Krupinskej planiny.
Počet obcí: 36
Okres Lučenec
Rozloha: 797 km2
Počet obyvateľov: asi 74-tisíc
Svojou polohou zaberá južnú časť kraja. Nachádza sa v Juhoslovenskej kotline, na severe ohraničenej Revúckou vrchovinou, na severozápade Ostrôžkami a na juhu sem zasahuje sopečné horstvo Cerovej vrchoviny (CHKO). Najvýznamnejšími tokmi sú Ipeľ a Kriváň. K atraktivitám patrí Fiľakovský hrad a hrad Šomoška s priľahlým čadičovým skalným útvarom Kamenný vodopád.
Počet obcí: 55
Okres Poltár
Rozloha: 476 km2
Počet obyvateľov: asi 23-tisíc
Okres svojou rozlohou i počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie v kraji i na Slovensku. Svojím charakterom patrí medzi podhorské poľnohospodársko-priemyselné krajinné typy. Najvyšší potenciál okresu predstavujú silikátové suroviny.
Okres má územno-technický a prírodný potenciál aj pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Na západe Slovenského rudohoria, 40 km od Lučenca, ako aj od Rimavskej Soboty, sa rozprestiera v okrese turistická lokalita Kokava, ktorá sa za posledných 20 rokov rozrástla na peknú turistickú oblasť.
Počet obcí: 22
Okres Revúca
Rozloha: 730 km2
Počet obyvateľov: asi 41-tisíc
Nachádza sa vo východnej časti Banskobystrického kraja. V prevažnej časti okresu sa rozkladá hornatý reliéf Revúckej vrchoviny, Stolických vrchov a Spišsko-gemerského krasu (Muránska planina). Do južnej časti zasahuje aj Slovenský kras, Juhoslovenská kotlina a za riekou Slaná Bodianska pahorkatina. Do severnej časti okresu zasahuje Národný park Muránska planina s mnohými atraktivitami (Muránsky hrad, Cigánka, Hrdzavá dolina, Javorníkova dolina, rôzne krasové javy, výskyt endemitu lykovca muránskeho a pod.). Do juhovýchodnej časti zasahuje ochranné pásmo Národného parku Slovenský kras.
Počet obcí: 42
Okres Rimavská Sobota
Rozloha: 1 471 km2
Počet obyvateľov: asi 83-tisíc
Nachádza sa v juhovýchodnej časti Banskobystrického kraja. Stred okresu patrí do Juhoslovenskej kotliny, sever do Revúckej vrchoviny, Spišsko-gemerského krasu a Stolických vrchov, juh do sopečnej Cerovej vrchoviny. Najvýznamnejšími vodnými tokmi okresu sú Rimava, Blh a Slaná. Najviac prírodných atraktivít je na území Cerová vrchovina, ktorá zasahuje do južnej časti okresu, napr. tabuľový vrch Pohanský hrad, Hajnáčsky hradný vrch, Ragáč, Soví hrad atď. Pozoruhodnou oblasťou je Drienčanský kras v Revúckej vrchovine.
Počet obcí: 107
Okres Veľký Krtíš
Rozloha: 849 km2
Počet obyvateľov: asi 47-tisíc
Rozprestiera sa v južnej časti kraja. Väčšiu časť územia tvorí Juhoslovenská kotlina a na severe Krupinská planina. Cez územie okresu preteká rieka Ipeľ, ktorá je prirodzenou štátnou hranicou s Maďarskou republikou.
K atraktivitám patrí rázovitá obec Hrušov a viaceré ukážky lazníckeho osídlenia na Krupinskej planine. Zachovalý úsek Ipľa s typickým charakterom krajiny je pod názvom Poiplie chránený medzinárodnou konvenciou o mokradiach (Ramsarský dohovor). Zaujímavý je aj Modrokamenský hrad a sady gaštana jedlého.
Počet obcí: 71
Okres Zvolen
Rozloha: 759 km2
Počet obyvateľov: asi 68-tisíc
Leží v západnej časti kraja a rozprestiera sa vo Zvolenskej kotline na oboch stranách rieky Hron a jej prítokoch Slatina a Neresnica. Jeho terén je značne členitý. V severozápadnej časti zasahuje do Kremnických vrchov, v severovýchodnej časti do masívu Poľany, v juhovýchodnej časti zasahuje územie do Javoria a v juhozápadnej časti do Pliešovskej kotliny a Štiavnických vrchov. Do okresu zasahujú CHKO Poľana a Štiavnické vrchy. K atraktivitám patria chránené územia Boky so skalným hríbom Čertova skala, Mláčik nad Železnou Breznicou, Arborétum TU Borová hora, Pustý hrad, Zvolenský zámok a iné pamiatky.
Počet obcí: 26
Okres Žarnovica
Rozloha: 426 km2
Počet obyvateľov: asi 28-tisíc
Územie okresu sa nachádza v juhozápadnej časti Banskobystrického kraja. Zasahuje do Žiarskej kotliny a okolitých pohorí, ktorými sú Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec, Tříbeč a Vtáčnik, patriace do oblasti sopečného pásma Západných Karpát. Územím preteká rieka Hron. Do okresu zasahujú chránené krajinné oblasti Štiavnické vrchy a Ponitrie. Medzi atraktivity okresu možno zaradiť Starohutský vodopád, Veľký Inovec, Vtáčnik a iné.
Počet obcí: 18
Okres Žiar nad Hronom
Rozloha: 532 km2
Počet obyvateľov: asi 48-tisíc
Nachádza sa v západnej časti kraja. Jeho územie sa vyznačuje značnou fyzikálno-geografickou rozmanitosťou. Jadrom je Žiarska kotlina. Svojimi prírodnými podmienkami pripomína charakter nížiny, avšak priľahlé Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy majú vyslovene horský charakter. Na západe Žiarsku kotlinu ohraničuje Vtáčnik. Kostru riečnej siete tvorí rieka Hron. Južná časť okresu patrí do CHKO Štiavnické vrchy a západná časť (Vtáčnik) do CHKO Ponitrie.
K prírodným atraktivitám okresu patria Kremnický štós, Jastrabská skala, vejmutovkový porast a Zechenterova záhrada v Kremnici, Vtáčnik, v Štiavnických vrchoch zase Kašivárová, Sabóova skala, sklenoteplické travertíny, Bralce s výskytom glaciálneho reliktu -- valdštajnie trojlistej a iné.
Počet obcí: 35
Spracované z materiálov www.bbsk.sk