Zatiaľ čo reálne mzdy na Slovensku vlani rástli, vo vnímaní ľudí pretrváva pesimistický pohľad a domnievajú sa, že vlani ich skutočné mzdy klesali. Negatívne vnímanie hospodárskej situácie Slovenska občanmi aj v oblasti reálnych miezd potvrdzuje tiež prieskum Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Z neho vyplýva, že kým v skutočnosti v priemere reálne mzdy narástli v roku 2002 o 5,8 percenta, podľa občanov došlo k výraznému poklesu a odhadujú ho na mínus 4 percentá. Na porovnanie v roku 2001 ľudia pociťovali zníženie svojich reálnych miezd o viac ako 8 percent, hoci podľa Štatistického úradu reálne mzdy rástli, aj keď minimálne.
Nárast miezd vo vnímaní občanov (%, priemer)
Občania Skutočnosť
Reálne mzdy v roku 2002
-4,0 5,8
Reálne mzdy v roku 2001
-8,3 0,8
Nominálne mzdy v roku 2002
3,2 9,3
Nominálne mzdy v roku 2001
5,8 8,2
Zdroj: INEKO, ŠÚ SR
Podľa zistení INEKO pesimizmus ľudí vo vnímaní hospodárskej situácie nie je len na Slovensku, ale zasahuje aj Čechov. Ich odhady minuloročnej inflácie sú podobne skreslené ako na Slovensku. Kým v Českej republike vzrástli spotrebiteľské ceny v roku 2002 len o 0,6 percenta, občania tento rast inflácie odhadovali až takmer na 7 percent.
Inflácia vo vnímaní občanov: Slováci a Česi (%, priemer)
Občania Skutočnosť
Rast cien v roku 2002: SR
18,4 3,3
Rast cien v roku 2002: ČR
6,8 0,6
Zdroj: INEKO, ŠÚ SR, ČSÚ
Z tohto pesimizmu Slovákov sa výraznejšie vymyká vnímanie rozšírenosti mobilných telefónov. Jedným z možných vysvetlení pomerne presných odhadov je, že občania vnímajú ukazovatele v súkromnom sektore inak ako makroekonomické veličiny, za ktoré je podľa nich zodpovedná vláda.
Penetrácia mobilov a vnímanie občanov (%, priemer)
Občania Skutočnosť
Penetrácia mobilov v SR 01/2003
52,6 55,6
Penetrácia mobilov v SR 01/2002
38 42,5
Zdroj: INEKO, Globtel, EuroTel
Skreslené videnie ekonomických parametrov môže mať okrem dosahov na životnú spokojnosť a pohodu občanov aj negatívne dôsledky pre samotnú ekonomiku. Vyššie vnímanie nezamestnanosti môže odrádzať od aktívneho hľadania si práce, čo zaťažuje štátny rozpočet výdavkami na sociálne dávky. Pri veľmi vysokej inflácii majú ľudia tendenciu viac nakupovať, zadlžovať sa a menej šetriť. Zväčšujú sa tlaky na rast miezd a cien, čo v konečnom dôsledku zvyšuje infláciu. V neposlednom rade nadmerný pesimizmus vytvára priestor pre populistických politikov, pretože reálne fakty (ako, napríklad, rastúce reálne mzdy) verejnosť vníma skreslene.
Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca podľa Štatistického úradu SR dosiahla vlani 13 511 Sk a medziročne sa zvýšila o 9,3 percenta. Jej prírastok bol o 1,1 percentuálneho bodu vyšší ako v roku 2001. Vo vývoji priemernej nominálnej mesačnej mzdy sa v prvom polroku tohto roku predpokladá medziročný rast 8,5 percenta na 13 900 Sk. Po zohľadnení predpokladaného vývoja inflácie by sa reálna mzda mala medziročne zvýšiť o 0,7 percenta.
Prieskum názorov občanov uskutočnila agentúra Focus a v ČR agentúra ULTEX Market Research v druhej polovici februára na reprezentatívnej vzorke 967 respondentov.
Nárast miezd vo vnímaní občanov (%, priemer)
Občania Skutočnosť
Reálne mzdy v roku 2002 -4,0 5,8
Reálne mzdy v roku 2001 -8,3 0,8
Nominálne mzdy v roku 2002 3,2 9,3
Nominálne mzdy v roku 2001 5,8 8,2
Zdroj: INEKO, ŠÚ SR
Inflácia vo vnímaní občanov: Slováci a Česi (%, priemer)
Občania Skutočnosť
Rast cien v roku 2002: SR 18,4 3,3
Rast cien v roku 2002: ČR 6,8 0,6
Zdroj: INEKO, ŠÚ SR, ČSÚ
Penetrácia mobilov a vnímanie občanov (%, priemer)
Občania Skutočnosť
Penetrácia mobilov v SR 01/2003 52,6 55,6
Penetrácia mobilov v SR 01/2002 38 42,5
Zdroj: INEKO, Orange, Eurotel