V januári ministerstvo kultúry publikovalo v Zbierke zákonov vykonávaciu vyhlášku k zákonu o ochrane pamiatkového fondu. V nej stanovilo podrobnosti o činnosti komisie, ktorá bude overovať osobitnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie archeologického pamiatkového výskumu v SR. Komisie sa prvýkrát zíde koncom marca. O vydanie oprávnenia však budú môcť požiadať len absolventi vysokoškolského štúdia archeológie.
Do súčasnosti oprávnenie vydávala Univerzita J. A. Komenského v Bratislave, Trnavská univerzita a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
História sa opakuje
Na základe novelizácie zákona o ochrane pamiatkového fondu vznikla 1. apríla 12-členná Archeologická rada ako odborný a koordinačný orgán ministerstva pre archeologické výskumy, nálezy a náleziská. Počas prvého roka implementácie zmien v pamiatkovom výskume sa jej činnosť obmedzila na posudzovanie žiadostí právnických osôb, ktoré zamestnávajú archeológov, na vykonávanie výskumov. Doteraz rada vydala oprávnenia 27 múzeám, štyrom vysokým školám a dvom pamiatkovým inštitúciám. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) vlastní licenciu už zo zákona. Počas existencie prvej Československej republiky boli činnosti archeologického výskumu tiež licencované. Súhlas na "kopanie" vydával hlavný konzervátor ČSR.
Lobovali pamiatkari
Ako pre HN povedala Mária Medvecká z odboru pamiatok ministerstva kultúry, oprávnenia pre fyzické osoby začnú platiť od začiatku roka 2004. Vydávať ich bude ministerstvo na základe odporúčania rady, po preverení odbornosti a výsledkov predchádzajúceho pôsobenia uchádzačov. Podľa Jaroslava Liptaya zo sekcie kultúrneho dedičstva sa zákon prispôsobil požiadavkám odborníkov z praxe, ktorí upozorňovali na nedostatočnú ochranu kultúrneho dedičstva SR a na často neprofesionálny dohľad nad rekonštrukciami pamiatkových objektov či stavebnej činnosti štátnych aj súkromných spoločností v archeologicky bohatých lokalitách. Poslanec NR SR a bývalý podpredseda SAV pre vedy o spoločnosti Dušan Čaplovič považuje sprísnenie kritérií na výkon povolania archeológa za prínosné. Malo by sa tým zabrániť rabovaniu nálezísk, obchodovaniu s predmetmi veľkej historickej a finančne nevyčísliteľnej ceny a ich vývozu za hranice Slovenska. So zoznamami licencovaných odborníkov by sa mali oboznámiť predstavitelia štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy. Uplatnením zákona sa podľa Čaploviča Slovenská republika začne aktívne zúčastňovať na plnení Konvencie o ochrane kultúrneho dedičstva krajín Európskej únie, ktorej je signatárom.
Záverečná skúška nestačí
Renomovaní odborníci by mali licencie získať na základe formálneho preskúšania z najnovšej legislatívy a doložením výsledkov svojich predchádzajúcich výskumov, uviedol Liptay. Ich mladší kolegovia to však budú mať ťažšie, pretože ich znevýhodní nedostatok odborných skúseností. Ročne sa v celej Slovenskej republike podľa odhadu uvoľní okolo jednej desiatky archeologických miest. Na druhej strane vysoké školy vytvárajú pretlak v ponuke absolventov, pretože ročne prijmú niekoľko desiatok nových študentov archeológie. Čaplovič predpokladá, že by sa absolventom do praxe mala započítať povinná prax, ktorú musia už v súčasnosti, v dĺžke jedného mesiaca, absolvovať každý rok počas piatich rokov štúdia. Ministerstvo kultúry naopak deklarovalo, že osvedčenie o odbornej spôsobilosti dostane len ten absolvent, ktorý bude určitý, bližšie nespresnený čas pôsobiť v certifikovanej inštitúcii pod dohľadom licencovaného archeológa.
Nedostatkom archeológov v súčasnosti trpia vysunuté pracoviská Pamiatkového úradu v regiónoch. Čaplovič poznamenal, že postupne odchádza silná generácia odborníkov pôsobiacich v tejto oblasti. Za chybu však považuje, že sa zaviedlo štúdium jednoodborovej archeológie, čo môže znížiť možnosti na uplatnenie jej absolventov v živote.
Liptay odhadol, že o vydanie osvedčení požiada v prvej etape okolo sto aktívnych profesionálov. Rovnaké certifikácie odbornosti však čakajú aj na kunsthistorikov, urbanistov a architektov, ktorí pôsobia tiež v oblasti pamiatkovej ochrany.