StoryEditor

Dôchodková reforma je kľúčová pre budúci hospodársky rozvoj

15.05.2003, 00:00
Slovensko sa v ostatných rokoch dostáva na čelo krajín, ktoré sociálnymi a hospodárskymi reformami vytvárajú predpoklady na dlhodobý rast kvality života jeho obyvateľov. Svedčia o tom reakcie časti domácich, ale aj zahraničných odborníkov, ako aj vývoj ekonomických ukazovateľov.
  • Dôchodcom v únii hrozí chudoba
  • Len dlhopisy dôchodkom nepomôžu
  • Slovensko sa v ostatných rokoch dostáva na čelo krajín, ktoré sociálnymi a hospodárskymi reformami vytvárajú predpoklady na dlhodobý rast kvality života jeho obyvateľov. Svedčia o tom reakcie časti domácich, ale aj zahraničných odborníkov, ako aj vývoj ekonomických ukazovateľov. Medzi úspešné reformy sa bude dať zaradiť aj zmena systému dôchodkového zabezpečenia.
    Návrh reformy prvého (priebežného) piliera považujeme za krok, ktorý zásadným spôsobom posunie spoločnosť bližšie k uplatňovaniu princípu zásluhovosti, obnoví vzťah medzi prácou a odmenou. INEKO súčasne upozorňuje na niektoré rezervy v návrhu, ktorých využitie by mohlo efektívnosť prvého piliera ešte zvýšiť. Súčasný návrh však považujeme za priechodný, ďalšie úpravy by sa nemali stať bariérou jeho implementácie.
    Nediskriminovať žiaden pilier
    Podporujeme tiež prípravu druhého (kapitalizačného) piliera, jeho zavedeniu by však malo predchádzať zváženie okolností, ktoré pôsobia v prospech časového posunu štartu tejto časti reformy, ako aj obmedzenia veľkosti druhého piliera. Ide najmä o krízu na kapitálových trhoch (dramatický pokles výnosov), predpokladaný vstup do EÚ (vplyv na migráciu a nezamestnanosť), ako aj analýzy potrebné na porovnanie výhod a nevýhod oboch pilierov z hľadiska rôznych časových horizontov, výpočty potrebné na odhad dosahu na menovú a rozpočtovú politiku. Pravidlá na zavedenie druhého piliera by mali byť upravené aj podľa toho, ako sa podarí pripraviť a uskutočniť zmeny v rámci prvého piliera a aké budú mať dosahy na verejné rozpočty.
    Oba piliere by mali mať vo svojich pravidlách zapracovanú možnosť budúceho znižovania povinných odvodov pre prípad, že si to budúci ekonomický a sociálny vývoj vyžiada a umožní to. Zvýšenie dôrazu na individuálne a dobrovoľné zabezpečenie príjmu v dôchodkovom veku považujeme v súčasnosti za stratégiu rovnocennú úpravám prvého a druhého piliera. Všetky tri spomínané alternatívy majú, podľa nášho názoru, výhody a nevýhody, ktorých budúci vývoj je natoľko nepredvídateľný, že jednoznačné preferovanie ktorejkoľvek z nich by bolo vzďaľovaním sa od optimálneho rozhodnutia. Odporúčame preto pripraviť podmienky pre budúcu evolúciu všetkých troch pilierov tak, aby žiaden z nich nebol v nej diskriminovaný.
    Nasledujúci text nemá ambíciu byť komplexný, ide v ňom o snahu prispieť k verejnej diskusii týkajúcej sa vybraných problémov spojených s dôchodkovou reformou.
    Kalkulačka
    Pre prípad, že by bola dôchodková reforma realizovaná podľa prijatej koncepcie pripravilo INEKO kalkulačku, ktorá umožňuje:
    -- občanom orientačný výpočet ich budúcich dôchodkov a výnosu v prvom ako aj v druhom pilieri tak, aby sa mohli lepšie rozhodnúť, či prestúpiť do kapitalizačného systému alebo nie,
    -- spoločnosti rozhodnúť o parametroch druhého piliera so znalosťou približného počtu poistencov plánujúcich prechod z prvého do druhého piliera, a to najmä s ohľadom na dosah na rozpočet.
    Kalkulačka ráta s nulovou solidaritou v prvom pilieri a s úplným rozdelením vybraných prostriedkov.
    K diskusii o dôchodkovej reforme
    V dôsledku globalizácie dochádza k čoraz vyššej mobilite pracovnej sily, pomer medzi počtom ľudí v produktívnom a dôchodkovom veku sa u nás bude zrejme znižovať, čo môže v budúcnosti viesť k vážnym poruchám v zabezpečovaní dôchodcov v rámci priebežného systému. Odporúčame zaviesť druhý pilier. Jeho veľkosť by však mala zohľadňovať finančné možnosti SR, ako aj jeho úlohu. Tou je, podľa INEKO, zvýšenie istoty, že v dlhodobom časovom horizonte budú riziká spojené so zabezpečením príjmov dôchodcov minimalizované. Jeho úloha teda spočíva najmä v diverzifikácii rizika. Ak by naša krajina nemala rozvinutý prvý pilier, bolo by možné uvažovať o veľmi silnom, zrejme o dominantnom druhom pilieri. Vzhľadom na to, že kapitalizačný pilier prichádza historicky "ako druhý", a teda jeho implementácia je spojená s nákladmi vo výške niekoľko sto miliárd korún, nie je efektívne uvažovať o jeho váhe bez ich zohľadnenia.
    Priebežný pilier
    Priebežnému pilieru sa u nás právom vyčíta, že ignoruje princíp zásluhovosti, silne obmedzuje súkromné právo na majetok a slobodu v narábaní s ním, neumožňuje dedičnosť, zaťažuje ekonomiku vysokými odvodmi a pod.
    Súčasný systém umožňuje napríklad časť produktívneho života neprispievať vôbec, časť života prispievať iba z minimálnej mzdy a päť rokov z mzdy mierne nadpriemernej a dosiahnuť tak rovnaký dôchodok ako človek, ktorý do systému prispieval 40 či viac rokov maximálne. Preto sa v ostatných rokoch vytvárali predpoklady na preferovanie špekulujúcich na úkor pracujúcich. Podľa našich odhadov je výnos "disciplinovaných" v prvom pilieri na úrovni -50 percent (t .j. strácajú polovicu vložených peňazí), výnos "špekulantov" asi vo výške +150 percent. V USA je prerozdeľovanie medzi nízko a vysoko zarábajúcimi takéto: +4, resp. +2 percentá. Navyše, v SR existujú záujmovými skupinami presadené špeciálne dôchodkové režimy (napríklad vojaci), vyššie dôchodky pre vybrané skupiny poistencov, na ktoré musia prispievať všetci nezvýhodnení. V takejto situácii už vari nie je namieste hovoriť o primeranej solidarite a už vôbec nie o spravodlivosti či pozitívnej motivácii. Nie je preto vôbec prekvapujúce, že sa občania snažia vyhýbať platbám do prvého piliera. Podľa nášho názoru viedli k pomerne výraznému odhodlaniu spoločnosti zaviesť silný druhý pilier najmä zlé skúsenosti s deformovaným prvým pilierom.
    Posilniť motiváciu
    Vzhľadom na rastúcu slobodu občana považujeme za dôležité posilniť jeho motiváciu prispievať do priebežného systému a to najmä ochranou "výnosov z jeho investície". Tú je možné dosiahnuť zverejnením presného mechanizmu výpočtu budúcich dôchodkov využívajúceho výhradne verejne kontrolovateľné údaje, prípadne jeho zaslaním všetkým prispievateľom vo forme cenného papiera. Systém by pritom buď nemal byť prerozdeľovací vôbec (solidaritu má riešiť spoločnosť cez štátny rozpočet), prípadne by maximálna miera prerozdeľovania mala byť daná zákonom. Občan by tak získal istotu, že bude mať v budúcnosti nárok na rovnaký podiel vybraného poistného v rámci prvého piliera, v akom doň vo svojom produktívnom veku prispel, prípadne, že z jeho podielu nebude počas jeho života odoberané čoraz viac v prospech tých, ktorí prispievali do systému menej či vôbec. Prípadné kolísanie dôchodkov by mohli v budúcnosti (vývoj reálnej mzdy alebo demografie) napraviť vytvorením rezervného fondu, určeného na strednodobú stabilizáciu prvého piliera. V súčasnosti navrhovaný prvý pilier môže tiež vytvoriť v budúcnosti schodok či prebytok, jeho riešenie však nie je spoločensky dohodnuté.
    Vzhľadom na množstvo parametrov, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť pozitívne aj negatívne výšku dôchodkov, odporúčame ich vyplácanie z reálne vybraného, nie z predpísaného poistného. Ak bude schválený súčasný návrh (predpísané poistné), môže prvý pilier vytvoriť deficit, ktorého riešenie nie je vopred jasné.
    Ideológie
    Najčastejšie sa v súvislosti s dôchodkovou reformou stretávajú etatisti s liberálmi. Bežne sa pritom hovorí, že etatisti sú za silný prvý pilier a liberáli skôr za druhý. Podľa nášho názoru sú z pohľadu takejto diskusie prvý aj druhý pilier na jednej strane, na strane etatizmu, zatiaľ čo na strane druhej, liberálnej, je pilier tretí, dobrovoľný. Miera slobody a práva na súkromný majetok nie je daná názvom systému, ale stupňom štátnej regulácie. Pre druhý -- kapitalizačný pilier platí, že príspevky doň sú povinné, nie dobrovoľné, že investovanie úspor v ňom je masívne zaregulované, ovplyvňované štátom a že nevylučuje rovnakú mieru prerozdeľovania ako prvý pilier. Reformu dôchodkového zabezpečenia bude možné považovať za čiastočne liberálnu v prípade, ak bude v nej zapracovaný mechanizmus umožňujúci jednoduchšie znižovanie povinných odvodov a miery regulácie ich použitia než je to dnes.
    Dlh
    Diskutuje sa, či spôsobuje transformácia (prechod na druhý pilier) dlh, alebo je tento dlh implicitne prítomný už v priebežnom systéme. Otázkou teda je, či by muselo Slovensko splácať v budúcnosti viac po reforme než v prípade, že by sa spoliehalo len na prvý pilier. Pri a istý čas po zavedení kapitalizačného piliera bude musieť štát vykrývať záväzky voči dôchodcom, ktoré už nebudú financované z odvodov ľudí v produktívnom veku. Tak vznikne jednoznačný explicitný dlh. Súčasne sa štát zbaví do veľkej miery záväzku voči budúcim dôchodcom: akéhosi skrytého dlhu vo forme pomerne nejasného sľubu, že sa o nich do istej miery postará. Implicitná a explicitná forma nie sú rovnocenné. Explicitný dlh bude takmer určite musieť byť splatený v plnej výške aj s úrokmi, implicitný možno tiež, ale možno nie úplne. To v prípade, že sa prvý pilier ukáže ako dlhodobo životaschopný, že spoločnosť bude posúvať záväzok, že sa postará o dôchodcov "donekonečna". Implicitný dlh tiež nemusí byť splatený v plnej výške. Napríklad v prípade, že sa predĺži vek odchodu do dôchodku, prípadne zníži miera náhrady. Keďže prvý pilier pôsobí v prostredí takzvaného nekompletného kontraktu, nie je, podľa nášho názoru, jednoznačne možné konštatovať, že vytvorenie druhého piliera znamená zmenu implicitného dlhu na explicitný v jeho plnej výške. Ak by to malo platiť, zrejme by sme boli svedkami masového uznávania implicitných dlhov verejnej správy v školstve, zdravotníctve, poľnohospodárstve a pod.
    Náklady daňových poplatníkov
    Podmienkou vytvorenia druhého piliera je uhradenie nárokov dôchodcov, ktoré vznikli v rámci prvého piliera. Ak sa osoba v produktívnom veku rozhodne vybrať časť svojej hrubej mzdy z priebežného piliera a vložiť ju na kapitalizačný účet, bude musieť takto vzniknutý schodok kompenzovať štát. Ten si peniaze požičia alebo získa z iných zdrojov, napríklad z privatizácie. Použitie jeho "vlastných peňazí" však nie je zadarmo. Ak sa napríklad 60 mld. Sk vloží do vytvorenia druhého piliera, príde štát o úroky, ktoré by z nich mohol získať, ak by ich investoval na finančnom trhu, prípadne ak by znížil svoj dlh. Momentálne si štát požičiava za úrok 5 -- 6 %. Ak by bol výnos v druhom pilieri nižší, znamenalo by to, že krajina zarobí menej, než sú jej náklady. Veľkosť nákladov pritom nie je zhora limitovaná inak, než celkovým počtom poistencov. Dá sa predpokladať, že sa z prvého do druhého piliera presunie veľký počet občanov (prepočet na www.ineko.sk). Samozrejme, že takýto predpoklad je založený na skutočnostiach, ktoré sa môžu meniť. Štát si zrejme bude požičiavať o niečo lacnejšie, výnosy na kapitálových trhoch môžu byť vyššie, než sa predpokladá a najmä, mali by byť dlhodobé na rozdiel od nákladov na dlh, ktorý sa raz splatí. Ak však bude celkový výnos v druhom pilieri vyšší o jeden či dva percentné body než náklady na úroky štátneho úveru, zníženého o implicitný dlh (čo je otázne), bola by doba návratnosti takejto spoločenskej investície 100, resp 50 rokov. Za ten čas je možné, že sa demografická kríza u nás zastaví. Negatívny vývoj nemôže predsa pokračovať donekonečna. Mohlo by to teda znamenať, že druhý pilier začne byť pre krajinu "ziskový" až v čase, kedy už nebude potrebný, respektíve v čase, o ktorom dnes nemôžeme vedieť či potrebný bude. Vláda by mala vypracovať analýzu dosahov na daňových poplatníkov z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska.
    Demografia
    Jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré sa navrhuje zaviesť silný kapitalizačný pilier, je demografický vývoj. Podľa neho by sa SR mala o niekoľko desaťročí dostať do situácie, v ktorej by počet produktívnych obyvateľov nestačil na udržanie príjmov dôchodcov. Toto je nepochybne správny predpoklad. Niet pochýb, že prvý pilier v sebe skrýva riziká spojené s demografickým vývojom a že čiastočnou odpoveďou na ne je vytvorenie druhého piliera. Druhý pilier sa spolieha na zabezpečenie dôchodkov iným spôsobom, prostredníctvom výnosov z cenných papierov. Treba však povedať, že aj tieto výnosy sú vytvorené ľuďmi v produktívnom veku a ak by sa kapitalizačný pilier investične uzavrel do vlastnej krajiny, zasiahol by ho demografický problém rovnako, ako pilier prvý. Riešením by preto malo byť nasmerovanie investičných portfólií do zahraničia. Najmä tam, kde je riziko demografických problémov nižšie než na Slovensku. Skutočnosťou však ostáva, že k zhoršovaniu demografickej situácie dochádza takmer v celom vyspelom svete a rozvojové krajiny kopírujú tento trend s časovým oneskorením niekoľkých desaťročí. Nie je preto vylúčené, že v dlhodobom časovom horizonte zasiahne demografický problém väčšinu krajín, do ktorých by bolo možné vyviezť kapitál. Spoločnosť by mala byť preto pripravená na zmenu veku odchodu do dôchodku pre prípad predlžujúcej sa dĺžky života.
    Kam investovať
    Na rozhodnutie o základných parametroch dôchodkovej reformy by bolo dobré mať už dnes k dispozícii predstavu o budúcich investičných portfóliách. Jedna z možností je, že sa z druhého piliera budú nakupovať predovšetkým domáce štátne cenné papiere. Znamenalo by to, že štátny dlh by začal byť vo veľkej miere financovaný dôchodcami, ktorým by to umožnil svojimi úvermi práve on. Štátne peniaze by sa presunuli cez prvý pilier na účet súčasných dôchodcov, to by umožnilo občanom v produktívnom veku odložiť rovnakú sumu a zaslať ju na účet štátu. Takýto postup by nevyriešil demografický problém (financovanie dôchodcov by zabezpečovala rovnaká, zmenšujúca sa skupina ľudí, ako v prvom pilieri). Veľmi pravdepodobne by viedol ku zlacneniu financovania štátneho dlhu so všetkými negatívnymi následkami, ktoré z toho vyplývajú.
    Analogické problémy nastanú pri investovaní na domácom finančnom trhu mimo štátnych cenných papierov. Okrem malého vplyvu na riešenie demografického problému by sa v tomto prípade taktiež prejavil pretlak peňazí v slovenskej ekonomike, ktorej budú chýbať zodpovedajúce investičné príležitosti. Nemyslíme si preto, že by mala existovať silná regulácia nútiaca subjekty spravujúce kapitál v rámci druhého piliera k jeho umiestňovaniu na domácom trhu.
    Inou možnosťou výberu investičného portfólia je umiestnenie kapitálu v zahraničí, do relatívne bezpečných cenných papierov. Bolo by žiaduce, aby sme už dnes, keď sa spoločnosť rozhoduje o reforme, vedeli, aké cenné papiere sa budú nakupovať, aký výnos a akú bezpečnosť budeme pri nich môcť očakávať. Na základe takýchto údajov bude môcť krajina ľahšie rozhodnúť o váhe druhého piliera, ale aj o ďalších parametroch reformy.
    Prvý pilier áno, druhý s otáznikom
    INEKO považuje dôchodkovú reformu, ktorá sa v súčasnosti v SR pripravuje, za kľúčovú pre budúci hospodársky rozvoj. Zmeny v rámci prvého piliera považuje za realizovateľné od začiatku roka 2004. Zmeny, ktoré sa navrhujú v súvislosti s implementáciou druhého piliera si však vyžiadajú ešte viacero analýz, bez ktorých by nemali byť prijaté zásadné rozhodnutia. Odporúčame preto najprv ich pripraviť a až na ich základe znova rozhodnúť o termíne spustenia druhého piliera, prípadne aj o iných parametroch reformy. Prvý aj druhý pilier sú spojené s rizikami, ktorých vývoj nie je v súčasnosti možné predpovedať natoľko presne, aby bolo isté, ktorý z pilierov bude v najbližších sto rokoch efektívnejšie zabezpečovať dôstojnú starobu.
    V rámci zmien v jednotlivých častiach reformy odporúčame:
    ˙ zreformovať prvý pilier tak, aby v ňom bola chránená zásluhovosť a vopred definovaná miera solidarity
    ˙ v prvom pilieri vypracovať mechanizmus, ktorý by umožňoval v budúcnosti zníženie odvodového zaťaženia
    ˙ druhý pilier pripraviť tak, aby bol únosný z hľadiska verejných financií
    ˙ definovať tretí pilier a prípadne vytvoriť preň regulačný rámec
    ˙ pravidelne prehodnocovať hranicu veku odchodu do dôchodku, maximálne ju individualizovať
    ˙ pripraviť analýzu dosahov na štátny rozpočet
    ˙ zverejniť predstavu o investovaní kapitálu nasporeného v rámci druhého piliera.

    Zákonný dôchodkový vek v krajinách Európy
    Muži Ženy
    Belgicko 65 62
    Francúzsko 60 60
    Taliansko 65 60
    Island 67 67
    Nórsko 67 67
    Rakúsko 65 60
    Poľsko 65 60
    ČR 60 55
    Maďarsko 60 55
    Slovensko 60 55
    Veľká Británia 65 60
    Iné 65 65

    1. V Belgicku sa penzijný vek žien zvýši na 65 rokov do roku 2009
    2. V Rakúsku sa penzijný vek žien zvýši do roku 2033 na 65 rokov
    3. V ČR sa dôchodkový vek zvyšuje, u mužov zo 60 na 62 rokov, u žien z 53 až 57 na 57 až 61 rokov
    4. V Maďarsku sa penzijný vek zvýši u oboch pohlaví na 62 rokov
    5. Na Slovensku sa má zvýšiť penzijný vek žien z priemerných 55 rokov na 60 rokov do konca roku 2019
    6. Vo Veľkej Británii sa penzijný vek žien zvýši na 65 rockov do roku 2020
    7. Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko

    Zdroj: INEKO

    Skutočný vek odchodu do dôchodku (1994 -- 1999)
    Muži Ženy
    Austrália 62,3 61,3
    Kanada 62,2 61,1
    Dánsko 62,4 61,5
    Fínsko 59,8 60,0
    Francúzsko 59,3 59,8
    Grécko 61,7 62,2
    Taliansko 59,3 58,4
    Japonsko 69,1 66,0
    Kórea 67,1 67,5
    Holandsko* 61,6 60,1
    Nórsko 64,2 64,7
    Poľsko 60,6 57,3
    Portugalsko 65,3 66,5
    Španielsko 61,1 61,1
    Švédsko 63,3 61,8
    Západ.Nemecko* 60,5 60,8
    Veľká Británia 62,0 61,2
    USA 65,1 64,2
    * 1993 -- 1998
    Zdroj: OECD

    menuLevel = 2, menuRoute = dennik/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
    29. január 2023 20:26