Polemika o zavedení spoločnej európskej meny na Slovensku

Vláda Slovenskej republiky už prerokovala spoločný materiál ministerstva financií a Národnej banky Slovenska o zavedení eura na Slovensku. Obe inštitúcie preferujú čo najskorší variant vstupu do Hospodárskej a menovej únie (EMU), teda v rokoch 2008 až 2009. V čom spočívajú výhody zavedenia eura a čo to spôsobí ekonomike? Na túto tému diskutovali odborníci na seminári "Slovensko v EÚ - kedy prijať euro?", ktorý organizovalo Ineko - Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy.
Podľa názoru ministerstva financií a národnej banky by Slovensko malo vstúpiť do eurozóny čo najskôr, ale len v prípade, že budú udržateľným spôsobom naplnené kritériá nominálnej konvergencie. Programové vyhlásenie vlády má ambíciu splniť maastrichtské kritériá do roku 2006.

Otvorené otázky
"Dvojročné obdobie pobytu v mechanizme výmenných kurzov ERM II potom určuje najskorší možný termín vstupu do eurozóny rokom 2008. Teda navrhujeme vláde, aby prijala cieľ vstúpiť do eurozóny čo najskôr, keď budú udržateľným spôsobom naplnené kritériá, teda v rokoch 2008 až 2009," povedal minister financií Ivan Mikloš. Interval dvoch rokov je podľa neho zdôvodniteľný aj tým, že naplniteľnosť mnohých reforiem sa ukáže s postupom času a že je možné predpokladať v niektorých reformách isté časové sklzy. Existuje však ešte viacero otvorených otázok. Jedna z nich súvisí so započítavaním fiškálnych nákladov dôchodkovej reformy do deficitu verejných financií. Táto otázka dodnes nie je z hľadiska postoja Eurostatu a Európskej komisie jednoznačne uzavretá.
Zámer splnenia maastrichtských kritérií do roku 2006, ktorý je vyjadrený v programovom vyhlásení vlády, je deklarovaný bez započítavania fiškálnych nákladov dôchodkovej reformy, pričom sa odhaduje, že fiškálne náklady môžu byť zhruba okolo jedného percenta hrubého domáceho produktu. Pri nevyhnutnosti započítať tieto náklady by zrejme fiškálne kritérium v roku 2006 ešte nebolo splnené, ale ministerstvo predpokladá, že by nebol potrebný dlhší ako ročný posun. "Aj preto interval rokov 2008 - 2009 za týchto predpokladov považujeme za reálny, ale zároveň treba rátať s približne dvojročným intervalom, v rámci ktorého by sme chceli vstúpiť do eurozóny," dodal minister. V Poľsku však začali s dôchodkovou reformou v roku 1999 a po dnešný deň ich stála 2,5 percenta HDP, nie jedno percento a ešte stále nie sú na konci a ešte stále existujú veľké rozpaky, ako reforma dopadne.

Nevyhnutné zníženie fiškálneho deficitu
Keď sa hovorí o udržateľnom naplnení kritérií, tak najťažšie splniteľným kritériom je otázka fiškálneho deficitu. Zníženie deficitu na 3 percentá je podľa ministra nevyhnutné bez ohľadu na to, či Slovensko vstupuje alebo nevstupuje do Európskej únie. Je to nevyhnutný predpoklad stabilného ekonomického prostredia a nevyhnutný predpoklad na dlhodobý udržateľný ekonomický rast. Naplnenie cieľa fiškálneho deficitu je podmienené potrebnými reformami najmä v tých sektoroch, ktoré sú významnými výraznými výdavkovými kapitolami, teda v oblasti celého sociálneho systému, vrátane dôchodkovej reformy. Aj keď dôchodková reforma má špecifické postavenie, lebo z krátkodobého hľadiska práve ona môže sťažiť napĺňanie fiškálneho kritéria, napriek tomu si minister myslí, že z hľadiska dlhodobých dôsledkov a efektov je potrebné napriek fiškálnym rizikám s reformou uvažovať, aj keď názory na to môžu byť rôzne.
Dôležitá je však aj reálna konvergencia. Na posúdenie miery reálnej konvergencie sa zvyčajne používa porovnanie podľa výšky hrubého domáceho produktu na obyvateľa, vyjadrenej zvyčajne v parite kúpnej sily a porovnanie cenových hladín. Kým v oblasti HDP na obyvateľa dosahuje Slovensko podľa údajov centrálnej banky približne 48 percent (v roku 1995 to bolo približne 46 percent), v oblasti cenovej hladiny je to asi len 41 percent priemeru Európskej únie (v roku 1995 34 percent). Oba tieto údaje poukazujú na to, že miera reálnej konvergencie ekonomiky Slovenska je napriek priaznivému trendu vo vývoji oboch ukazovateľov ešte stále príliš nízka. "Treba však povedať i to, že presná hranica pri posudzovaní tohto kritéria neexistuje, no empirické skúsenosti ukazujú, že optimálnou úrovňou je dosiahnutie približne 70 až 90 percent priemeru menovej únie," tvrdí analytik Ľudovej banky Mário Blaščák.

Princíp impossible trinity
Mikloš sa dotkol aj otázky straty nezávislej menovej politiky, ktorá je do značnej miery už dnes relatívna z hľadiska miery otvorenosti finančných kapitálových trhov, veľkosti a otvorenosti krajiny. Platí tzv. princíp impossible trinity, teda nemožnosti súčasného dosahovania troch cieľov naraz - naplnenia nezávislej menovej politiky, existencie kapitálovej otvorenosti a medzinárodnej finančnej integrácie a kontroly nad menovým kurzom. To je známy princíp z teórie, podľa ktorého nemožno dosiahnuť všetky tri tieto aspekty súčasne, pričom kapitálová otvorenosť a medzinárodná finančná integrácia je realitou a pri veľkosti krajiny a otvorenosti krajiny realitou zostane, dokonca sa bude prehlbovať miera tohto faktu. Nezávislá menová politika národnej banky dnes síce existuje, ale je relatívna najmä z hľadiska práve tretieho faktora, a to jej efektívnej kontroly nad menovým kurzom.
Ako argument proti skorému zavedeniu eura je často spomínané znehodnotenie úspor obyvateľstva. Podľa ministra je to však veľmi relatívne, pretože na eurá sa budú konvertovať nielen úspory, ale aj ceny. V prípade silnejšieho kurzu sa síce konverzia premietne do menšieho absolútneho objemu úspor v eurách, ale kompenzovať sa to bude zároveň tým, že sa výmenný kurz premietne do cenovej úrovne a do kúpnej sily týchto úspor na trhu.
Mikloš obhajoval aj nízke úrokové sadzby: "Je potrebné uvedomiť si, že tieto nižšie úrokové sadzby z úspor budú kompenzované viacerými skutočnosťami. V ekonomike bude dochádzať k rýchlejšiemu ekonomickému rastu. To bude znamenať, že síce cenová úroveň bude rásť rýchlejšie vplyvom implicitného zhodnocovania kurzu, ale tým, že bude vyššia inflácia v SR ako v eurozóne, nebude dochádzať k znehodnocovaniu, pretože vplyvom rastu produktivity práce celkové príjmy a platy budú rásť rýchlejšie, ako bude znehodnocovanie dané vyššou mierou inflácie."

Prečo nesmieme zaostať za susedmi
Dôležitým aspektom úvah o rýchlosti nášho smerovania do EMU je postup ďalších krajín. Možno predpokladať, že najmä baltské krajiny a Slovinsko budú pravdepodobne schopné vstúpiť aj skôr ako Slovensko. Pre nás je ale kľúčové, aby najmä krajiny, s ktorými susedíme a s ktorými máme významnú obchodnú výmenu a ekonomické vzťahy, nezaviedli euro skôr ako Slovensko. Je zrejmé, že naše prípadné zaostávanie v tomto smere by bolo negatívnym signálom pre finančné trhy a investorov. K tomu by mohlo dôjsť aj z toho dôvodu, ak by stratégia vstupu bola nedôveryhodná, resp. by dochádzalo zo subjektívnych príčin k problémom v jej napĺňaní. V tomto smere by bolo splnenie predpokladov o plnení maastrichtských kritérií v roku 2006 významným pozitívnym signálom pre podnikateľskú sféru i pre zahraničných investorov o dôveryhodnosti programu vstupu do eurozóny, ako aj jasným ukazovateľom napredovania prístupového procesu. Na druhej strane predĺženie prístupového procesu, ktoré by malo za následok neskorší vstup v porovnaní so susednými štátmi, by znamenalo významnú nevýhodu z hľadiska zvýšených nákladov, resp. nečerpania pozitívnych efektov zo vstupu ako aj z hľadiska celkového imidžu krajiny (s dôsledkami napr. na nižší prílev priamych zahraničných investícií - PZI - v porovnaní so vstupujúcimi krajinami).
V doterajšom vývoji sa rýchlejší reálny rast opieral o predstih v raste ekonomiky a predstih v raste produktivity práce oproti krajinám EÚ približne o 2 % ročne (vo vnútorných stálych cenách). Dobiehanie v produktivite práce (ktorá je, pokiaľ ide o absolútnu hodnotu, stále ešte na relatívne nízkej - zhruba polovičnej - úrovni v porovnaní s priemerom EÚ) bolo na Slovensku podporené rozsiahlymi investíciami, vrátane PZI, ktoré umožnili technologickú obnovu a vyššiu účinnosť výrobných faktorov. Nemenej významné pre rast produktivity práce boli opatrenia na zníženie nákladov práce znižovaním prezamestnanosti.

Zníženie transakčných nákladov
Podľa guvernéra centrálnej banky Mariána Juska najkomplexnejším prínosom zavedenia eura je príspevok k rastu hrubého domáceho produktu. Príspevok môže byť plus 1 percento HDP. "Aj napriek tomu, že sme zvyknutí na čísla 4 % rastu, 5 % rastu, jednopercentný prírastok HDP je vyšší ako napríklad momentálny rast eurozóny," zdôraznil Jusko. Konkrétnejším prejavom prínosu je zníženie transakčných nákladov. V súčasnosti vzájomný obchod Slovenska s eurozónou a s asociovanými krajinami predstavuje 1 600 miliárd korún. Spread medzi devízou-nákup a devízou-predaj pre bežných klientov komerčných bánk, je #177# 1,2 percenta, čo predstavuje nie nezanedbateľnú úsporu. Ďalším parciálnym prínosom je odstránenie kurzového rizika koruny oproti euru. Zostane riziko, samozrejme, oproti iným menám, je to teda hlavne americký dolár, no vzhľadom na prepojenosť našej ekonomiky na západnú Európu a asociované krajiny to riziko bude podstatne nižšie. To má, samozrejme, potom dosahy na stabilitu cenovú, stabilitu podmienok, stabilitu investovania.

Dosah eurozóny na podniky
Hospodársky vývoj v tranzitívnych ekonomikách v porovnaní s vývojom v EÚ potvrdzuje nevyhnutnosť zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja konkurencieschopnosti na dosiahnutie vysokého a rovnomerného tempa rastu ekonomiky, tvrdí Blaščák. Determinantom rastu ekonomiky SR v minulosti bola spotreba domácností spoločne so silným vplyvom spotreby štátu na celkovom domácom dopyte. Otváranie sa ekonomiky SR a liberalizácia obchodu viedli k rastu exportu a importu (z úrovne 71 percent HDP v roku 1993 na 189 percent HDP v roku 2002), investícií, najmä PZI, pričom hlavnou konkurenčnou výhodou a lákadlom pre investorov bola vzdelaná a pomerne nízko nákladová pracovná sila. Vstup SR do EÚ a následne do menovej únie ovplyvní predovšetkým plnenie maastrichtských kritérií, pričom jedným z najproblémovejších bude oblasť plnenia inflačného kritéria a oblasť fiškálneho deficitu. "Preto je pravdepodobné, že vláda siahne po krátení verejných výdavkov v oblasti, ktorá je najľahšie realizovateľná, t. j. v oblasti verejných investícií. Tento krok však z dlhodobého hľadiska bude mať významný vplyv na rast potenciálneho outputu krajiny," domnieva sa analytik. Na druhej strane zavedenie eura, alebo fixácia jeho kurzu, prinesie podnikom dodatočné úspory na kurzových pohyboch, preto by sa mali podniky aktívne zaoberať otázkou zavedenia jednotnej meny už dnes.

Z hľadiska rastu konkurencieschopnosti domácich podnikov preto existujú pre podniky nasledovné možnosti:
a) Trhová expanzia - orientácia produkcie na východné trhy (Ukrajina, Rusko), ktorú môžu realizovať domáce podniky jednak na základe teritoriálneho postavenia Slovenska v regióne a jednak na základe relatívne dobrých obchodných kontaktov v histórii.
b) Custumer focus - alternatívou expanzie na nové trhy je zvýšenie orientácie na zákazníka.
c) Inovácia - ďalšou alternatívou pre domáce podniky je posilnenie postavenia vedy a výskumu, produktom ktorých by boli unikátne produkty bez možnosti imitácie.
Celkovo však možno očakávať, že samotný vstup SR do menovej únie bude pre podniky prínosom, najmä v dôsledku úspor z odstránenia kurzových rozdielov.

Kritika spoločnej stratégie
Podľa analytika Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne materiál nevyčerpáva možnosti, ktoré by takýto rozhodujúci dokument mal nastoliť. "Možno ani nie je dôležité, že v tomto materiáli sa mnohé časti opakujú dvakrát, trikrát. Len pre zaujímavosť, materiál Bank of England na podobnú tému mal 1 800 stránok. Počet stránok totiž nehovorí nič o kvalite materiálu, ale dôležitejšie je, že sa opiera o rôzne externé štúdie, v jednom prípade dokonca o diplomovú prácu staršieho dáta, väčšinou spred roku 2000, čiže neodráža momentálny stav. Neobsahuje taktiež variantné možnosti prípadných rizík a príležitostí pre rôzne sektory, či už domácnosti, bankový sektor alebo podnikový sektor. Taktiež v ňom nie sú opísané možnosti, čo by to znamenalo pre Slovensko, ak by vstúpilo do únie ako prvé alebo ako posledné v rámci Vyšehradskej štvorky," tvrdí Kotian.