Štát komplikuje trh v zdravotníctve

Nová legislatíva, upravujúca zdravotné poistenie, je prepotrebná. Najväčšie deformácie existujúceho systému zdravotného poistenia, pomenované v júni 1997, sa napriek pokusom tímov Tibora Šagáta a Romana Kováča doteraz nepodarilo prekonať. Pokus Rudolfa Zajaca s novelami zákonov o zdravotnom poistení opäť neráta s odstránením najzávažnejších deformít.
Z predložených noviel zákonov vyplýva, a to je prvý zásadný nedostatok, že sa nemenia zároveň s dôchodkovým a daňovým systémom. Z neho vyplývajúcim druhým nedostatkom návrhu je, že neodpája financovanie zdravotného poistenia od štátneho rozpočtu.
Zvýšené nároky na štátny rozpočet
Štát má ďalej zostať platiteľom za 3,1 milióna poistencov (čo je neprijateľne vysoký počet) a výšku mesačného príspevku (toľko kritizovanej, ale naďalej pretrvávajúcej zdravotnej dane) si má určovať zákonom o štátnom rozpočte. Týmto nie je splnený jeden zo základných princípov verejného zdravotného poistenia -- autonómnosť zdrojov zdravotného poistenia. Štát platil poistné v priemere za 3,1 mil. poistencov mesačne. Aby systém mohol primerane ekonomicky fungovať, mal by štát -- ak už má byť platiteľom zdravotného poistenia, platiť vo výške 13,7 % z aktuálnej minimálnej mzdy. Výška poistného sa však vzhľadom "na stav ekonomiky" každý rok zákonom o štátnom rozpočte upravovala.
Od roku 2001 je poistné stanovené na 14 %, priemerné mesačné výdavky na priemerného poistenca štátu sú 970 Sk, no štát platí len 405 Sk. Kumulatívny rozdiel od roku 1994 je 67,969 mld. Sk. Tak sa deformujú ďalšie základné princípy zdravotného poistenia -- princíp solidarity aj princíp, pri ktorom výdavky nesmú byť vyššie ako príjmy. Napomáha tomu aj existujúci zákon o Liečebnom poriadku a cenové opatrenia.
Predložené zákony v skutočnosti zakladajú zvýšené nároky na štátny rozpočet, pretože nový systém môže začať fungovať len z nulového stavu záväzkov zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, to znamená, že bude potrebné uhradiť 16 mld. Sk záväzkov, ktoré evidujú zdravotné poisťovne. Nie je však jasné ako, kedy a kto. Návrhy zákonov by teda mali byť doplnené o ekonomické kalkulácie. Už v roku 2000 sa zainteresovaní zhodli, že spolu s novým zákonom o zdravotnom poistení sa musí predložiť aj nový zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného (povinného) zdravotného poistenia, tzv. Liečebný poriadok. To sa však nedeje.
Nevhodná transformácia zdravotných poisťovní na a. s.
Prediskutovať bude treba aj otázku ziskovosti zdravotných poisťovní. Systémy verejného zdravotného poistenia majú ďalší zásadný a všeobecne akceptovaný princíp, a to princíp neziskovosti. To neznamená, že by zdravotná poisťovňa zisk nemohla tvoriť. Keby to tak naozaj bolo, musel by byť zisk alokovaný výlučne na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti pre poistencov. Nijaké iné podnikateľské použitie -- napríklad investovanie na kapitálovom trhu -- nemôže prísť do úvahy. Aj preto je transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti nevhodná.
Ak sa v predkladanej novej legislatíve nevyriešia a nedoplnia tieto rozhodujúce oblasti, nemá význam zaoberať sa dôsledným pripomienkovaním predloženého paragrafového znenia zákonov.
Napriek tomu, minimálne pre administratívnu náročnosť v prípade schválenia, stoja za pozornosť aspoň niektoré. V § 6 sa, napríklad, uvádza, že "poistenec verejného zdravotného poistenia má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pomôcok v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom, ak má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o verejnom zdravotnom poistení" a v § 7, že "zmluva o verejnom zdravotnom poistení musí mať písomnú formu a musí obsahovať zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má poisťovňa uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti". To by znamenalo nevyhnutnosť uzatvoriť 5,4 milióna zmlúv, z ktorých každá bude mať písomne uvedených asi 8 000 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (čo je priemerný počet zmluvných partnerov zdravotných poisťovní). Jedna písomná zmluva by teda podľa predloženej legislatívy mala mať asi 50 listov formátu A4. Ostatné si možno ľahko predstaviť.
ZP môžu poistencom nakupovať služby už teraz
Návrh zákona uvádza, že "hlavný dôvod, pre ktorý sa výkon verejného zdravotného poistenia zveruje akciovým spoločnostiam, spočíva v tom, aby poisťovne ako podnikateľské subjekty v trhovom prostredí zabezpečovali (nakupovali) pre svojich poistencov zdravotnú starostlivosť (služby) od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (lekárov, zdravotných sestier, nemocníc), ktorých rozsah je určený zákonom (zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku) v prípade verejného zdravotného poistenia, resp. v rozsahu a kvalite dohodnutým v zmluve, v prípade individuálneho zdravotného poistenia".
Uvádzaný "hlavný dôvod" je však irelevantný, pretože ZP môžu pre svojich poistencov nakupovať služby už teraz a nemusia pritom byť podnikateľskými subjektmi. Trh existuje tiež, jeho optimálnu funkčnosť komplikuje jedine štátna regulácia, buď cenovými opatreniami alebo rezortnými zásahmi do zákonných aktivít ZP a zatiaľ chýbajúce kritériá kvality zdravotnej starostlivosti.
Odôvodnenie, podľa ktorého by sa novými zákonmi mali znížiť enormne vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady na prevádzku ZP, je jedno z "najlepších". Tieto "enormne vysoké náklady" totiž reálne vyzerajú takto: náklady na zdravotnú starostlivosť na jedného občana a rok boli na Slovensku v roku 2002 v sume 255,7 eur a v porovnateľnej Českej republike 471,8 eura. Neviem o tom, že by českí občania boli viac chorí a české zdravotnícke zariadenia oveľa nehospodárnejšie. Žiaľ, vo väčšine prípadov je realita taká, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytne poistencovi výkon v ekonomicky oprávnených nákladoch v jednotkovej cene 100 a zdravotná poisťovňa mu je schopná uhradiť jednotkovú cenu 80, pretože na viac nemá zdroje.
Typický príklad neznalosti výkonu zdravotného poistenia
Záujem ZP o znižovanie nákladov bude podľa odôvodnenia spočívať v možnosti vytvárania zisku, ktorý bude závisieť od znižovania nákladov ZP pri nákupe služieb zdravotnej starostlivosti od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na jednej strane a znižovania nákladov zdravotných poisťovní pri prevádzkovaní činnosti zdravotného poistenia na druhej strane.
Odporúčam predkladateľom absolvovať niekoľko dohodovacích rokovaní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s dohodnutím všetkých zmluvných komponentov -- teda druhu, rozsahu, obsahu, množstva, kvality a ceny zdravotnej starostlivosti. Potom uvidia, aká je možnosť "vytvárania zisku"...
Typickým príkladom neznalosti výkonu zdravotného poistenia predkladateľmi zákona je dikcia § 16 ods. 3, kde návrh zákona ustanovuje ZP povinnosť posielať výpisy z osobitného denníka k 31. 12. kalendárneho roka najneskôr do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Decembrové výkony poskytovateľov prichádzajú do poisťovní aj v marci nasledujúceho roka. Okrem toho by som odporúčal predkladateľom oboznámiť sa so sériou stanovísk zdravotných poisťovní, ktoré boli zasielané na MZ SR v priebehu rokov 2001 a 2002 k optimálnemu využitiu osobných účtov (t. č. osobného denníka) vrátane nákladov na ich zabezpečovanie pre poistencov. Každý poistenec totiž nemá e-mailovú schránku a nie každý (v skutočnosti takmer nijaký) poistenec výpisu s osobného denníka bude rozumieť. A to je len niekoľko sporných bodov, ktoré robia návrh problematickým. Preto by sa pri diskusii o ňom nemala obísť ani jedna pripomienka.