Stále šarmantný a dobre naladený. Tak pôsobí legenda slovenskej populárnej hudby, muzikant a v posledných dvadsiatich rokoch aj hotelier Braňo Hronec. Je známy ako labužník a znalec nielen v oblasti hudby, ale i stolovania. Braňo Hronec vo vzťahu k vínu nerobí tajnosti.
Majú k sebe blízko hudba a víno?
K hudbe sa víno hodí viac ako k čomukoľvek inému. Hudba, to je radosť, zábava, a vínko je neodmysliteľnou súčasťou radostnej zábavy. A je celkom jedno, o aký typ hudby ide. Pri čardáši človeku rovnako chutí ako pri Frankovi Sinatrovi či piesňach Karla Gotta. Ak počúvate pekné hudobné dielo z oblasti vážnej muziky, vínko tiež dotvorí pozitívnu atmosféru. Napríklad taká Beethovenova Deviata symfónia. To je Óda na radosť, ktorá môže byť aj ódou na vínko.
Pochádzate z rodiny evanjelického farára. Popíjalo sa u vás omšové víno?
Nemyslím si, že v evanjelickej cirkvi poznajú omšové víno. Určite sa u nás víno pije viac ako v katolíckej cirkvi, pretože my prijímame pod obojím. Jeme oblátku a pijeme víno. Katolíci si to zredukovali a dali si termín omšové. My máme víno také, aké sa práve v tej-ktorej oblasti urodí. Posledných dvadsaťštyri rokov bol môj otec farárom vo Veľkom Krtíši. A preto sme mali doma zvyčajne vínka z tejto oblasti.
Aká je podľa vás táto vinárska oblasť?
Úžasná. Niektoré dobré vínka sa odtiaľto ani veľmi do sveta nedostanú, pretože gazdovia si ich robia pre seba a svoje rodiny. Občas sa z nich ušlo aj nám. Otecko bol vždy striedmy v popíjaní. Pravidelne si dával deci k obedu a druhé deci k večeri. Tak je to správne, pretože ako vieme, vínko v malých dávkach je liekom. On sa toho držal celoživotne.
Kedy ste vy sa oboznámili s chuťou vína?
Ja som bol beťár. Chodil som do siedmej či ôsmej triedy, keď som prišiel zo školy, vedno s kamarátom sme vypadli zo školy a kým sme sa išli pripravovať úlohy na druhý deň, vzal som si z komory klobásku a niekedy otec dostal pri príležitosti krstu či sobáša troj- alebo päťdecovú fľaštičku vínka. Tak sme hrali hlavičkovú, hrýzli z klobásky a zapíjali vínkom.
Bielym alebo červeným?
Na červené si veľmi nepamätám. V tom čase bolo skôr biele alebo ružovkasté vínko. Tomu, ktoré bolo ozaj dobré, sme hovorievali krtíšske víno.
Dostali ste sa odvtedy niekedy ešte do Veľkého Krtíša?
Zhodou okolností minulý týždeň. Stretol som sa tam s ľuďmi, ktorí vyrábajú víno. Hoci nepijem biele, ako prvé som ho okoštoval a okamžite ma oslovilo.
Ktoré je pre vás najlepšie vínko?
To, čo mi najviac chutí. Dnes sa už u nás hádam ani nevyrábajú také vínka, po ktorých bolí hlava. Dnes už sú všetko kvalitné, fajnové vína. Ja pijem najmä červené víno, ale to krtíšske biele je také dobré, že som si ho kúpil až dvanásť fliaš. Inak, v našom hoteli ponúkame krtíšske víno, odkedy fungujeme.
Vo vašom hoteli zvyčajne mávate zahraničnú klientelu. Aké vína preferujú hostia z cudziny?
Všetci sú zvedaví najmä na naše vína. Zahraničné vína si objednávajú skôr našinci. Myslím si, že obľúbené je najmä nitrianske chardonnay. Keď som v hoteli, rád hosťom poradím sám.
Stalo sa vám, že ste niekedy v živote prebrali?
Asi trikrát. Keď sa vydávala moja sesternica, nedopatrením som sa pripil, a ešte aj za študentských čias. To všetko je však veľmi dávno a takýmto stavom sa vyhýbam. V súčasnosti si doprajem za pohárik červeného po večeri a k tomu nejakú kvalitnú cigaru.
Máte niekoľko humidorov. Aké cigary fajčíte najradšej?
Vlastním aspoň osem humidorov, v ktorých uchovávam viac druhov kvalitných cigár. Moje deti vedia, že ak mi kúpia kvalitnú cigaru k sviatku, urobia mi týmto darčekom veľkú radosť.
Ešte za socializmu ste s kapelou často hrávali v zahraničí. Vnímali ste, aké vína sa v ktorých končinách Európy popíjali?
V tom čase som takmer vôbec nepil. No postrehol som, že napríklad v Nemecku sa dosť pili ich moselské a rýnske vína. Vo Švédsku bola zasa mierna prohibícia. Víno a alkohol sa dali kúpiť iba v špeciálnych obchodoch. Napriek tomu, že tam bol obrovský výber, za lepšie vína sa v tom čase pokladali francúzske vína. Zaiste preto, že sa ešte nedovážali čilské, austrálske či kalifornské vína, tak ako je to v súčasnosti.
Branislav Hronec
Je slovenský hudobník, klavirista, hudobný skladateľ. S manželkou, herečkou Juditou Vargovou, vedie v Bratislave hotel NO-16. Ich dcéra Suzie Hroncová je speváčka, syn Braňo je vysokoškolák. Braňo Hronec študoval na bratislavskom Konzervatóriu (hru na akordeone a klavíri) a na VŠMU (dirigovanie a skladbu u A. Moyzesa). V rokoch 1963 -- 1982 viedol vlastnú vokálno-inštrumentálnu skupinu. V rokoch 1984 -- 1990 bol dirigentom Tanečného orchestra Čs. televízie v Bratislave. Je autorom tanečných piesní, ktoré vyšli dovedna na jedenástich albumoch.