Zákon, podľa ktorého dostaneme len toľko, koľko dáme

Pretože zmeny, ktoré navrhujú tvorcovia nového zákona o sociálnom poistení, majú dlhé roky určovať sociálny status väčšiny z nás, zaslúži si táto právna norma podrobné preštudovanie. Ako inšpiráciu na zamyslenie a diskusiu preto dnes prinášame výber aspoň niekoľkých ustanovení z mimoriadne rozsiahleho textu. Návrh zákona, ktorý chce ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny presadiť do života tak, aby začal platiť už od januára 2004, je zatiaľ v pripomienkovom konaní a celé jeho znenie nájdete na internetovej stránke vlády a MPSVR.
Hlboký zásah do nášho života, ktorý prinesie nový zákon o sociálnom poistení v prípade, že ho NR SR schváli, neovplyvní len život súčasných či budúcich poberateľov starobných dôchodkov. Veľa sa zmení aj pri poistnom a poistných dávkach nemocenského, invalidného, úrazového poistenia či poistenia v nezamestnanosti. Každý z nás sa bude musieť naučiť do značnej miery so životom rátať aj ako s poistnou veličinou. Všetky formy dávok, ktoré nám vyplynú z prípadných poistných udalostí počnúc chorobou, cez prípadné úrazy, invaliditu, starobu či smrť, budeme môcť či musieť ovplyvniť predovšetkým my sami. Pretože systém zásluhovosti, čo v tomto prípade znamená predovšetkým nevyhnutnosť predvídať, ale najmä myslieť na horšie časy sa totiž podľa nového návrhu premieta do všetkých oblastí nášho života a týka sa všetkých. Ako príklady uvádzame niektoré z najzávažnejších ustanovení.
Zamestnávatelia a SZČO budú platiť menej
Nemocenské poistenie bude povinné pre každého zamestnanca v SR i mimo SR, ak v zahraničí pracuje z poverenia zamestnávateľa a pre každú samostatne zárobkovo činnú osobu by malo byť povinné nemocenské poistenie.
Maximálny vymeriavací základ na platenie nemocenského poistenia sa má znížiť z 32 000 Sk mesačne na 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve SR, čo je podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti 22 029 Sk mesačne. Poistenec platiaci poistné z maximálneho vymeriavacieho základu by tak pri celomesačnej PN dostal 11 334 Sk.
Zamestnávateľ bude platiť na nemocenské poistenie rovnako ako zamestnanec, teda 1,4 % z vymeriavacieho základu.
SZČO a dobrovoľne poistení budú platiť 4,4 %.
Dôchodkové poistenie bude povinné pre zamestnancov, SZČO, vojakov základnej, mimoriadnej, prípravnej a civilnej vojenskej služby, osoby, ktoré sa osobne starajú o dieťa do 3 rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov, prípadne mu takúto starostlivosť zabezpečia v domácom prostredí (k tomu podrobnejšie v návrhu zákona), a invalidných dôchodcov na účely starobného dôchodku.
Povinne úrazovo poistený bude zamestnávateľ.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa bude vzťahovať na zamestnanca, ktorý je povinne nemocensky poistený.
Dobrovoľné poistenie -- dôchodkové, v nezamestnanosti, úrazové, nemocenské či invalidné, si bude môcť platiť každý občan po dovŕšení 16 rokov s trvalým pobytom v SR, povolením na trvalý alebo prechodný pobyt.
Nárok po poberateľoch starobného, predčasného starobného a invalidného dôchodku prechádza na manžela (manželku) a nezaopatrené dieťa.
Kto zaplatí prvých 10 dní PN
Nárok na nemocenské počas práceneschopnosti (PN) bude mať zamestnanec a SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ak bola v posledných 2 rokoch pred vznikom PN bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Prvých 10 dní práceneschopnosti bude zamestnancovi platiť zamestnávateľ (prvé 3 dni 18 % denného vymeriavacieho základu, 4. až 10. deň 55 % denného vymeriavacieho základu) a poisťovňa od 11. dňa až do skončenia PN (najviac 52 týždňov) 55 % denného vymeriavacieho základu.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa PN, ak vznikla v ochrannej lehote. Naopak, nevznikne, ak má poistenec počas PN nárok na materský alebo rodičovský príspevok.
Od začiatku PN nemocenské dávky platí poisťovňa (prvé tri dni 18 %, potom 55 % denného vymeriavacieho základu) SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe.
Nárok na nemocenské zanikne (až do ukončenia PN), ak poistenec poruší lekárom stanovený liečebný režim.
Na nemocenské dávky nebude mať nárok vojak základnej, náhradnej, zdokonaľovacej, prípravnej, civilnej či mimoriadnej vojenskej služby. Nárok na nemocenské dávky by mal mať až po jej skončení (ak je stále chorý) alebo ak ochorie do 3 dní po jej skončení, ak medzitým nenastúpi do zamestnania.
Ošetrovné sa bude vyplácať vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu § 39.
Nárok na ošetrovné, ak nie je stanovené inak, vzniká od prvého dňa potreby ošetrovania a zaniká najneskôr uplynutím desiateho dňa tejto činnosti.
Nárok na ošetrovné nevznikne, ak poistenec v rovnakom čase dostáva nemocenské,
materské dávky či rodičovský príspevok; to neplatí, ak ten, kto ošetruje, poberá rodičovský príspevok.
Pomoc tehotným ženám a rodičom
Vyrovnávaciu dávku vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 53 bude zamestnankyňa dostávať, ak ju počas tehotenstva zo zdravotných dôvodov preradia na inú prácu, v ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem.
To isté platí v prípade takéhoto preradenia do konca 9. mesiaca po pôrode (podrobnejšie v návrhu zákona).
Materské dávky
Vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 52 ich bude dostávať tehotná či žena starajúca sa o novorodenca, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. (Podrobnejšie v návrhu zákona.)
Materské dávky pri úmrtí dieťaťa
Ak žena porodí mŕtve dieťa, bude mať nárok na materské dávky do konca 14. týždňa od vzniku nároku. Ak dieťa zomrie počas poberania materského príspevku, bude mať matka nárok na materské dávky do konca 2. týždňa od dňa úmrtia dieťaťa; ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku. Ak porodila naraz dve a viac detí alebo je osamelou matkou, nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku.
(Podrobnejšie -- aj o inom poistencovi, ktorý prevzal starostlivosť o dieťa -- v návrhu zákona.)
Predčasné dôchodky -- nízke dôchodky
DO PREDČASNÉHO DÔCHODKU môže ísť poistenec poistený dôchodkovo najmenej 10 rokov, ak je suma jeho dôchodku vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima. Hranica 10 rokov sa stanovuje preto, aby občania prirýchlo nespadli do sociálnej siete. Pri predčasnom odchode do dôchodku sa mu dôchodok zníži o 0,5 % za každý začatý mesiac do dovŕšenia dôchodkového veku. To znamená, že za každý rok, o ktorý by do dôchodku odišiel pred dovŕšením dôchodkového veku, sa mu výška dôchodku zníži o 6 %.
Poistenec, ktorému sa vyplácal predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.
NESKORŠÍ ODCHOD DO DÔCHODKU umožní budúcemu dôchodcovi získať vyšší dôchodok, pretože bude mať viac odpracovaných rokov, bude dlhšie prispievať do dôchodkového poistenia. Do hodnoty osobných mzdových bodov, ktoré budú dôležité pre výpočet výšky dôchodku, sa mu pritom započítajú všetky náležitosti v plnej výške.
STAROBNÝ DÔCHODOK sa vypočíta tak, že priemerný osobný mzdový bod (POMB) sa vynásobí počtom rokov poistenia (R) a aktuálnou dôchodkovou hodnotou (ADH), ktorá sa bude každý rok meniť
Aby sa znížila disproporcia medzi dôchodkami priznanými v roku 2004 a neskôr, osobné body, ktorých hodnota bude vyššia ako 1,25 (príjem presiahne 1,25-násobok priemernej mzdy), sa v prechodnom období znížia, sa bude redukovať. V roku 2004 o 70 % a potom každý rok vždy o 10 % menej. Bez redukcie, v plnom rozsahu sa priznajú nároky aj skupinám s vyššími príjmami v roku 2011.
Ak sa dôchodca zamestná, bude môcť zároveň poberať aj dôchodok, no osobné mzdové body sa mu započítajú len v polovičnej výške.
INVALIDNÝ DÔCHODOK (ID) bude dostávať poistenec, ktorý je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho schopnosť pracovať klesla o vyše 33 % a bol predtým invalidne poistený. Táto podmienka sa nevzťahuje na invalidov po úraze. Inak sa budú posudzovať aj invalidi od narodenia. (K tomu podrobnejšie v návrhu zákona.)
Keď nový zákon začne platiť, všetky invalidné dôchodky sa prekvalifikujú a zrušia sa čiastočné invalidné dôchodky. Invalidné dôchodky sa prestanú vyplácať aj občanom, o ktorých sa zistí, že ich miera poklesu pracovnej schopnosti je nižšia ako 33 %.
Výška invalidného dôchodku sa pri poklese pracovnej schopnosti od 33 do 66 % vypočíta tak, že priemerný osobný mzdový bod sa vynásobí súčtom rokov poistenia k dňu získania nároku na ID a rokov, ktoré zostávajú do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnou dôchodkovou hodnotou a percentom poklesu pracovnej schopnosti.
Rovnako ako pri starobných dôchodcoch nebude pritom nový zákon ani invalidným dôchodcom brániť pri zárobkovej činnosti. Ak však bude pracovať invalidný dôchodca, ktorého pokles pracovnej činnosti je vyšší ako 66 %, zníži sa mu výška invalidného dôchodku o 34 %.
MPSVR predpokladá, že prehodnotenie miery invalidity alebo invalidity všeobecne umožní do dvoch rokov výrazne znížiť odvodovú sadzbu na invalidné poistenie z navrhovaných 8 % aspoň o 2 až 3 percentá.
Nárok na invalidný dôchodok nevznikne, ak PN alebo invalidita vznikla v dôsledku úmyselného trestného činu.
VDOVA (VDOVEC) má nárok na výplatu vdovského dôchodku (čo je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého) počas jedného roka od smrti manžela (manželky). Potom má nárok na dôchodok, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná (invalidný) (viac ako 66 %) alebo dovŕšila (dovŕšil) dôchodkový vek.
Nárok zaniká uzatvorením manželstva alebo odsúdením za úmyselné zabitie manžela (manželky).
NÁROK NA SIROTSKÝ DÔCHODOK (vo výške 30 % dôchodku) má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ bol poberateľom niektorého typu dôchodku, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, nevzniká po pestúnovi alebo jeho manželovi a zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa alebo odsúdením za úmyselné zabitie osoby, po ktorej nárok vznikol.
Dávky platené poisťovňou
NEMOCENSKÉ
* nemocenské (od 11. dňa PN)
* ošetrovné (napríklad člena rodiny v chorobe)
* vyrovnávacia dávka (vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve)
* materské (peňažná pomoc v materstve)
DÔCHODKOVÉ
* starobný dôchodok
* predčasný starobný dôchodok
* vdovský a vdovecký dôchodok
* sirotský dôchodok
INVALIDNÉ
* invalidný dôchodok
* vdovský a vdovecký dôchodok (výšku dôchodku sa navrhuje neobmedzovať aj ak vdova či vdovec pracujú)
* sirotský dôchodok
ÚRAZOVÉ
* úrazový príplatok
* úrazová renta
* jednorazové vyrovnanie
* pozostalostná úrazová renta
* jednorazové odškodnenie
* pracovná rehabilitácia a rehabilitačné
* rekvalifikácia a rekvalifikačné
* náhrada za bolesť; za sťaženie spoločenského uplatnenia
* náhrada nákladov na liečenie
* náhrada nákladov na pohreb
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
Dostane ju poistenec, ktorý bol posledné 4 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, zaplatil poistné do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných, najneskôr však v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie.
Dávka (ktorou by malo byť 50 % denného vymeriavacieho základu vypočítaného ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného a počtu dní poistenia v nezamestnanosti počas 3 rokov predchádzajúcich dňu, keď vznikol nárok) sa poskytuje najviac 6 mesiacov.
Poistenec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, ak poberá nemocenské, ošetrovné, materské dávky alebo rodičovský príspevok.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Dôležité pojmy
Členenie sociálneho poistenia
* nemocenské poistenie
* dôchodkové poistenie starobné
* dôchodkové poistenie invalidné
* úrazové poistenie
* poistenie v nezamestnanosti
Kto je zamestnanec
* osoba v pracovnom pomere
* štátny zamestnanec
* osoba v služobnom pomere
* osoba v pracovnom vzťahu k družstvu
* ústavný činiteľ a verejný ochranca práv
* predseda samosprávneho kraja, starosta obce a primátor mesta
* poslanec samosprávneho kraja aj obecného zastupiteľstva uvoľnený na výkon funkcie
* doktorand v dennej forme štúdia
* pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti
* osoba vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody, ak je zaradená do práce
* zamestnanec na účely úrazového poistenia je aj osoba pracujúca podľa dohody o vykonaní práce
Príklady samostatne zárobkovo činných osôb
* osoba pracujúca v poľnohospodárstve či lesoch a na vodných plochách
* živnostník
* osoba vykonávajúca činnosti podľa osobitného predpisu
* osoba v umeleckom či inom tvorivom povolaní
* spoločník verejnej obchodnej spoločnosti a komplementár komanditnej spoločnosti
* športovec (ale nie v pracovnom pomere)
* obchodný zástupca
Nezaopatrené dieťa
* dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
* po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku
(ak sa sústavne pripravuje na povolanie, pre chorobu sa naň nemôže pripravovať, ale ani pracovať
Všeobecný vymeriavací základ
* je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za príslušný kalendárny rok
Dôležité paragrafy
Paragraf 52: Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Paragraf 53: Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 52. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
Paragraf 54: Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
* poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 51 ods. 1 a 2 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo
* poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.
* Pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.
Navrhované sadzby poistného
Platca Starobné poistenie Invalidné poistenie
Zamestnanec 4% 3%
Zamestnávateľ 16% 5%
SZČO 20% 8%
Dobrovoľne poistený 20% 8%
Štát 20% 8%
Zdroj: MPSVR SR