Summit EÚ, ktorý sa uskutočnil v Kodani koncom druhého decembrového týždňa, ukončil niekoľko rokov trvajúce prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami, ktoré sa jej členmi stanú v roku 2004. Až do posledných chvíľ bola na summite otvorená kapitola poľnohospodárstvo. Krajiny strednej a východnej Európy majú totiž podstatne viac farmárov ako krajiny únie. Napríklad v Poľsku pracuje na farmách viac ako 20 percent populácie, pričom v EÚ je to asi len päť percent. Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) EÚ je pritom najväčšia, najkomplexnejšia, najnákladnejšia, a preto aj najkontroverznejšia aktivita únie. To, ako na nej budú participovať noví členovia únie, bude výraznou mierou ovplyvňovať životy miliónov ľudí v celej Európe, ale aj mimo nej. Ani na Slovensku sa rôzni odborníci nevedia zjednotiť na tom, či podmienky, ktoré sa slovenským vyjednávačom podarilo vyjednať, prinesú slovenskému poľnohospodárstvu, a tým aj vidieku, rozvoj alebo úpadok.
Za určitý úspech možno považovať to, že EÚ nakoniec súhlasila so zvýšením štartovacej úrovne priamych platieb z pôvodne navrhovaných 25 % až na 55 % toho, čo dostanú v roku 2004 farmári v terajších členských krajinách únie. V rokoch 2005 a 2006 by však mali vzrásť vždy len o 5 %. Navyše na dosiahnutie spomínanej 55-percentnej úrovne bude potrebná národná spoluúčasť, teda platby zo štátneho rozpočtu SR. Väčšina slovenských vlád však mala dosiaľ tendenciu dotácie znižovať, prípadne ignorovať ustanovenia zákona o poľnohospodárstve, podľa ktorých sa majú agrodotácie pravidelne valorizovať. Preto sa poľnohospodári obávajú, že vláda svoje záväzky v tejto oblasti nesplní. To by znamenalo, že úroveň priamych platieb by pre slovenských agropodnikateľov bola nižšia nielen v porovnaní s terajšími členmi EÚ, ale aj s Poľskom, Českom a Maďarskom. Vzhľadom na to, že vstupom do EÚ padnú posledné možnosti colnej ochrany domáceho trhu pred dovozmi z týchto krajín, mohlo by to pre slovenský agrosektor znamenať neprekonateľnú konkurenčnú nevýhodu.
Príjmy vzrastú
Slovenský agrosektor by počas prvého roku členstva v EÚ mohol dostať v prepočte až 18,69 mld. Sk. Rozpočtová kapitola ministerstva pôdohospodárstva na rok 2003 pritom len o málo prevyšuje sumu 13 mld. Sk. Na bežné dotácie je z toho určených len 7,733 mld. Sk a na investičné podpory 2,7 mld. Sk. Podľa ministra pôdohospodárstva SR Zsolta Simona navyše nárast odbytových cien agrokomodít, s ktorým sa počíta po vstupe do únie, zvýši tržby slovenského agrosektora až o 4 mld. Sk. Spolu so zdrojmi, ktoré budú do sektora plynúť z eurofondov i zo slovenského štátneho rozpočtu, sa tak príjmy zvýšia v porovnaní so súčasnosťou viac ako 2,5-násobne. Poľnohospodári však poukazujú na to, že časť zo spomínaných takmer 19 mld. Sk je viazaných na spolufinancovanie v schválených projektoch, na čo treba získať úverové zdroje. To je však pre väčšinu slovenských agropodnikov stále veľký problém. Tie, navyše, od roku 1989 mali len veľmi obmedzené možnosti investovať do modernizácie strojového parku a technologického vybavenia. Veľké množstvo používanej techniky je po lehote životnosti, na nákup novej má však len máloktorý podnik. Do veľkej miery sa na tom podpísala práve, prakticky každoročne, klesajúca podpora štátu.
Obavy z lacného importu
Najväčším problémom však je, že práve v tomto čase sa v okolitých krajinách i v samotnej EÚ dotácie neustále zvyšovali. Výsledkom je, že prevažná väčšina slovenského agropodnikov technologicky zaostáva za západnou Európou. V prvých rokoch po vstupe do únie preto budú musieť omnoho viac investovať, ako ich konkurenti z terajšej európskej pätnástky. Preto poľnohospodári neakceptujú argumenty predstaviteľov EÚ, že v kandidátskych krajinách bude ešte nejaký čas po vstupe do únie nižšia cena pôdy, nájomného za ňu i pracovnej sily, preto môže byť zachovaná rovnosť súťaže aj pri nižších priamych platbách. Prvým dňom vstupu do únie sa však otvorí trh výrobkom z EÚ, ale aj z ostatných, zatiaľ kandidátskych krajín. Preto sa poľnohospodári obávajú, že nižšia počiatočná úroveň priamych platieb ich bude znevýhodňovať voči producentom z iných krajín, ktorých výrobky budú vzhľadom na vyššiu úroveň dotácií i technologický náskok lacnejšie ako domáca produkcia. Počas prechodného obdobia by tak mohli byť vytlačení z trhu. To by však malo katastrofické následky na obchodnú bilanciu krajiny, pretože Slovensko by potom bolo čistým dovozcom aj základných agropotravinárskych komodít.
K podobnému vývoju už došlo napríklad na trhu s bravčovým mäsom. Ešte v roku 1997 bola SR exportérom tejto komodity. Po zrútení ruského trhu však v rámci colnej únie z Česka na Slovensko prúdilo množstvo bravčového mäsa, ktoré s vysokou exportnou dotáciou prichádzalo na český trh z Nemecka. Prepad odbytovej ceny bravčového v SR spôsobil kolaps mnohých slovenských chovateľov, z ktorého sa sektor dosiaľ nepozviechal. V súčasnosti je slovenský mäsospracujúci priemysel odkázaný na dovoz bravčového v hodnote okolo 1 mld. Sk ročne. V uplynulom desaťročí sa podiel dovozu agropotravinárskych komodít na pasívnom salde obchodnej bilancie neustále zvyšoval a podľa niektorých ekonómov rástol úmerne tomu, ako klesali dotácie pre agrosektor v SR a zároveň stúpali v okolitých krajinách i samotnej EÚ.
Nárokovateľné dotácie
Určité zlepšenie však slovenskému poľnohospodárstvu môže priniesť to, že v rámci CAP budú mať na dotácie právny nárok. Slovenský právny poriadok totiž dosiaľ odmietal tento princíp platný v EÚ prevziať, čo sa v praxi prejavuje tým, že množstvo, predovšetkým malých súkromných farmárov, dotácie nedostáva, prípadne sa kritériá na udelenie dotácií prispôsobujú aj v priebehu roka tak, aby sa znížil ich vyplácaný objem. Neraz sa stalo, že ministerstvo priznalo udelenie dotácie napríklad na bonifikáciu úrokov na komerčný úver, nakoniec ich však nevyplatilo, pretože vláda rozhodla o viazaní výdavkov na dotácie alebo ich použila na riešenie následkov prírodných katastrof. Výsledkom takejto politiky je, že bankový sektor stále nepovažuje poľnohospodárstvo za dostatočne bezpečný sektor na investície, pretože podmienky na podnikanie v tejto oblasti sa menia aj niekoľkokrát do roka. Aj preto banky neposkytujú žiadne dlhodobé úvery pre agrosektor, ktoré sú v EÚ i v USA úplnou samozrejmosťou. Po vstupe do únie tak budú môcť agropodnikatelia svoje plány stavať na omnoho istejších a dlhodobejších základoch.
Nespokojnosť s kvótami
Veľká nespokojnosť panuje medzi poľnohospodármi v oblasti dohodnutých produkčných kvót. Dohodnuté limity predstavujú z hľadiska požiadaviek slovenskej strany v prípade mlieka iba 81,9 % v roku 2004 a 84,2 % v roku 2006, 71 % pri izoglukóze, 56 % pri kravách bez trhovej produkcie mlieka a 76,9 % pri ovciach a kozách. Slovenskí poľnohospodári tak budú môcť v roku 2004 vyprodukovať menej surového kravského mlieka ako v tomto roku. V minulom a tomto roku nastúpený rastový trend sa tak zastaví a predpokladané ďalšie zvyšovanie úžitkovosti dojníc bude sprevádzať nevyhnutná redukcia ich počtov. To už môže ohrozovať aj návratnosť doteraz investovaných prostriedkov do obnovy stád, maštalí, dojacej techniky, ale aj do spracovateľských kapacít mliekarenského priemyslu. Dohodnuté kvóty budú v praxi znamenať, že v SR sa budú musieť prestať obrábať desiatky tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. To spôsobí ďalší pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve, teda na vidieku. Je otázne, či budú peniaze určené na rozvoj vidieka stačiť aspoň na zalesnenie týchto pozemkov. Inak sa budú musieť kosiť, aby nezarastali burinou. Aj to však bude potrebné z niečoho financovať.
Výhodou je veľkovýroba
Výhodou Slovenska je, že napriek viac ako desaťročie trvajúcej a nie príliš úspešnej transformácii agrosektora, ešte stále prevažujú veľké farmy hospodáriace na niekoľkonásobne väčších výmerách než je bežné v EÚ. To umožňuje omnoho efektívnejšie využívanie techniky i zamestnancov, a teda aj vyššiu produktivitu práce. Paradoxne však táto veľkoprodukčná štruktúra zvyšuje tlak európskych farmárov na slovenský agrosektor, pretože tí už v domovských krajinách nemajú kam expandovať. Navyše väčšina slovenských agropodnikov hospodári na prenajatých pozemkoch. Tu sa ako obrovský hendikep začína ukazovať to, že nebola dokončená pozemková reforma ani proces obnovy registra nehnuteľností. Neexistuje možnosť zobrať si dlhodobý úver na kúpu poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy a takýto proces nepodporuje ani žiadna štátna inštitúcia či politika. Navyše to, že slovenské agropodniky nevlastnia pôdu, ktorú obrábajú, znamená, že ňou nemôžu ručiť za úvery, čo je úplne bežné v krajinách na západ od Slovenska. Farmári v EÚ však majú neporovnateľné vyššie možnosti získania lacných dlhodobých úverov a vzhľadom na vyššiu cenovú úroveň a podstatne lepšiu ochranu trhu, i po desaťročia štedrejšiu dotačnú politiku, aj vyššiu kapitálovú silu. Už teraz preto prostredníctvom slovenských firiem skupujú pôdu, čím v niektorých oblastiach zvyšujú jej cenu. To sa lokálne prejavuje aj na raste nájomného z pôdy, ktorému už nemôžu konkurovať ani úspešné slovenské agropodniky. Poľnohospodárska výroba však bez pôdy nemôže fungovať.
Cena pôdy vzrastie
Záujem o kúpu pôdy na Slovensku je aj kvôli tomu, že počet ošípaných alebo kusov hovädzieho dobytka na jeden hektár je v SR v porovnaní s niektorými krajinami EÚ až desaťnásobne nižší. Veľkochov ošípaných a hovädzieho dobytka má však mimoriadne negatívny vplyv na životné prostredie. Okrem iného je totiž považovaný za jeden z hlavných zdrojov emisií metánu ako jedného zo skleníkových plynov. V niektorých krajinách EÚ je preto zákonom obmedzený počet hospodárskych zvierat na hektár obrábanej pôdy. Farmár preto nesmie chovať viac zvierat ako je násobok takto stanoveného počtu a množstva obrábanej pôdy. Porušenie takýchto zákonov sa trestá vysokými pokutami alebo aj trestami odňatia slobody. Aj preto sa farmári, predovšetkým z Belgicka, Holandska a Dánska, snažia už teraz svoju výrobu rozširovať alebo premiestňovať do kandidátskych krajín. Po ich vstupe do únie sa očakáva nárast tohto tlaku. Destabilizáciu veľkých agropodnikov však môže priniesť aj to, že už pri vlastníctve 0,3 ha pôdy si jej vlastník bude môcť nárokovať dotácie, ak túto pôdu dokázateľne obrába. Skúsenosť s následkami tohto pravidla majú aj v susednom Rakúsku, kde po vstupe do EÚ došlo k hromadnému vypovedaniu nájomných zmlúv na poľnohospodársku pôdu a na prechodné obdobie sa značne zvýšil počet subjektov obrábajúcich pôdu. Ich počet sa potom vrátil na predchádzajúcu úroveň, radikálne však stúpla cena pôdy i výška nájomného za ňu.
Reforma prinesie zmeny
Otvorené však stále ostáva, ktorým smerom sa pohne samotná CAP. V roku 2004 musí byť prijatá nová CAP, ktorá by mala vstúpiť do platnosti najneskôr začiatkom roku 2007, keď sa začne uplatňovať nový, šesťročný rozpočtový rámec EÚ. To možno považovať za určitú šancu, ako, už z pozície člena únie, dosiahnuť, že v roku 2007 budú aj na súčasné kandidátske krajiny uplatňované rovnaké kritériá ako pri ostatných členoch EÚ. Zatiaľ sa totiž počíta s tým, že k zrovnoprávneniu o oblasti výšky priamych platieb by malo dôjsť až v roku 2013. Niektoré návrhy na reformu CAP však počítajú s dôrazom na podporu sčasti samozásobiteľských rodinných fariem, s tým, že maximálna výška dotácií na jednu farmu by mala byť 300 tis. eur, bez ohľadu na to, koľko hektárov obhospodaruje, aké plodiny pestuje, či koľko zvierat chová. To by mohlo znamenať, že množstvo ľudí na slovenskom vidieku, ktorí sú v súčasnosti nezamestnaní, by začalo rušiť nájomné zmluvy na pôdu s existujúcimi agropodnikmi, aby túto pôdu mohli sami obrábať a čerpať tak eurodotácie. V konečnom dôsledku by to však znamenalo stratu komparatívnej výhody veľkých fariem, ktorú majú vo vyššej produktivite práce, a tým aj ďalší pokles konkurencieschopnosti agrosektora. Navyše aj skúsenosti z okolitých krajín ukazujú, že množstvo rodinných fariem má predovšetkým pri chove hospodárskych zvierat na mäso a mlieko veľké problémy spĺňať veterinárne a hygienické normy, takže kvalita ich produkcie je neraz nižšia než pri veľkých agropodnikoch. Len tie si môžu dovoliť zamestnávať vysokoškolsky vzdelaných špecialistov na všetky oblasti svojej činnosti a vyššia je aj ich schopnosť zakúpiť najmodernejšie stroje a technológie. Navyše, väčšina novovzniknutých malých fariem bude okamžite potrebovať poľnohospodársku techniku, na ktorej zakúpenie však nebudú mať prostriedky.
Celkové verejné výdavky do pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v r. 2004 - 2006 (v stálych cenách roku 1999 v mil. euro)
2004 2005 2006
EÚ SR Spolu EÚ SR Spolu EÚ SR Spolu
Priame platby 25/30/35 74 88 104
Rozvoj vidieka 108 27 135 118 30 148 126 32 158
Trhové opatrenia 17 - 17 48 - 48 49 - 49
Program SAPARD 12 4 16 12 4 16 12 4 16
Usmerňovacia sekcia EAGGF a FIFG 91 23 114 123 31 154 153 38 191
Spolu 356 454 518
Doplatky priamych platieb do 55/60/65 % do 89 89 do 89 89 do 89 89
Spolu s doplatkami priamych platieb (maximálna alternatíva) 445 543 607
Zdroj: MP SR
Sadzby priamych platieb súvisiacich s kvótami v SR (2004 - 2006)
Komodita sadzba EU 2004 2005 2006
25% 55% 30% 60% 35% 65%
Euro Skk Skk Skk Skk Skk Skk
PLODINY NA ORNEJ PôDE 1003469 ha * sadzba EÚ je na 1t/ha,
Referenčný výnos - obilný ekvivalent (t/ha) 4,06 t/ha* 63,00 2686 5909 3223 6446 3760 6983 sadzby SR sú už prepočítané na ha
ŠOŠOVICA 1215 ha 181,00 1901 4181 2281 4561 2661 4941
TVRDÁ PŠENICA 4717 ha 138,90 1458 3209 1750 3500 2042 3792
SUŠENÉ KRMIVÁ 13100 t 68,83 723 1590 867 1735 1012 1879
ZEMIAKOVÝ ŠKROB 729 t 22,25 234 514 280 561 327 607
ĽAN 262 t
Dlhé ľanové vlákno 73 t 160,00 1680 3696 2016 4032 2352 4368
Krátke ľanové vlákno 189 t 90,00 945 2079 1134 2268 1323 2457
TABAK 1715 t
Virginia t 2980,60 31296 68852 37556 75111 43815 81370
dodatočné platby t 503,90 5291 11640 6349 12698 7407 13756
Burley t 2384,20 25034 55075 30041 60082 35048 65089
dodatočné platby t 882,20 9263 20379 11116 22231 12968 24084
spracované RAJČINY 29500 t 34,50 362 797 435 869 507 942
spracované BROSKYNE 147 t 47,70 501 1102 601 1202 701 1302
MLIEČNA KVÓTA 1040788 t 0 0 175 350 409 759 ** platby
do r. 2005 1013316 t 2004 - 0 Euro 2005 - 13,9 Euro 2006 - 27,8 Euro pri vyplácaní na t mlieka
od 2006 27472 t mliečna prémia začína od r. 2005** pričom je aj možnosť platby
HOVäDZÍ DOBYTOK na hektár
dodatočné platby 4500535 Euro od r. 2007 je sadzba 41,7 Euro/t
Prémia za zabitie 266903 ks
Dospelé zvieratá 204062 ks 80,00 840 1848 1008 2016 1176 2184
Teľatá 62481 ks 50,00 525 1155 630 1260 735 1365
Osobitná hovädzia prémia 78348 ks
býk 1x 210,00 2205 4851 2646 5292 3087 5733
vôl 2x 150,00 1575 3465 1890 3780 2205 4095
Prémia na dojčiace kravy 28080 ks 200,00 2100 4620 2520 5040 2940 5460
OVCE a KOZY 305756 ks
mäsové bahnice 105756 ks 21,00 221 485 265 529 309 573
mliečne bahnice 170000 ks 16,80 176 388 212 423 247 459
mäsové matky kozy 30000 ks 16,80 176 388 212 423 247 459
Dodatočné platby 323000 euro alikvótna časť z 1 alebo 7 Euro/ks
1 Euro = 42 Skk
Zdroj: MP SR