V posledných mesiacoch je na stranách slovenských denníkov a týždenníkov intenzívna diskusia o zákonoch o obaloch a odpadoch, pričom obzvlášť tvrdé sú rozpory o niektorých ich aspektoch -- povinnej recyklácii, Recyklačnom fonde, povinných zálohách za vratné obaly atď. Hospodárske noviny poskytujú pomerne pravidelne priestor na túto polemiku.
Výmena názorov v súvislosti s touto problematikou je taká častá, že dokonca možno hovoriť o vzplanutí dlhodobej zákopovej vojny, v ktorej na jednej strane barikády stoja ekologické hnutia a ministerstvo životného prostredia a na druhej strane podniky vyrábajúce a používajúce obaly, ako aj organizácie, ktoré ich združujú.
Dobré a zlé strany sporu
Zásadné spory a odlišnosť názorov na spôsob riešenia problémov sa však vyskytujú v mnohých oblastiach. V protikladnosti názorov a v ostrosti ich mediálnej prezentácie teda nie je špecifikum diskusie o odpadoch a o obaloch. Napriek tomu, čítajúc jednotlivé diskusné príspevky a sledujúc celkové vyznenie diskusie, vnímam na nej niekoľko rušivých momentov. V čom je teda diskusia o obaloch a odpadoch špecifická?
Najmä vo falošnom obraze, ktorý je o oboch stranách sporu viac či menej zámerne "podsúvaný" nezainteresovaným čitateľom. Ochrana životného prostredia, ktorá je leitmotívom celej diskusie, vzbudzuje v každom sympatie. Táto jednoduchá skutočnosť sa potom zneužíva na delenie strán sporu na dobrú a zlú.
"Dobrí" sú automaticky aktivisti hnutí na ochranu životného prostredia a úradníci ministerstva životného prostredia na čele s ministrom, ktorí predsa presadzujú právne normy a nástroje na skvalitnenie životného prostredia. Naopak, keďže tieto právne normy verejne kritizujú, úloha "zlých" je prisúdená výrobcom obalov, obchodníkom a podnikom, ktoré tieto obaly používajú, pretože svojím odporom neumožňujú občanom správať sa ekologicky.
Rafinovaní bojovníci
Toto rozprávkovo zjednodušené videnie sveta sa však začína rozplývať, len čo sa na vec pozrieme bližšie. Tí "zlí" v skutočnosti nie sú až takí zlí. Celkom logicky sa bránia povinnostiam, ktoré sa im prostredníctvom legislatívy -- často unáhlene a nedomyslene -- ukladajú, pretože vidia praktické problémy a s nimi súvisiace náklady, ktoré im z nej vzniknú. Navyše, nesúhlas so stanoviskami tých, ktorí sami seba označujú za "ekologických", vôbec neznamená, že sú protiekologicky zameraní. To by malo byť každému jasné, avšak "bojovníci" za ochranu životného prostredia si rafinovane dávajú záležať na tom, aby svojich oponentov dostali práve do takého svetla .
Stačí k tomu, povedzme, taká -- zdanlivo -- maličkosť, ako je vhodne zvolený názov tých "dobrých". Ak sa voláte napr. Spoločnosť priateľov Zeme, nemusíte o svojich oponentoch povedať nič zlé, ale už z kontextu vyplýva, že ak oponujú "priateľom Zeme", musia to byť "jej nepriatelia", teda nepriatelia ekologických postojov. A už tí "dobrí" majú "zlých" tam, kde ich chceli mať, teda v hlbokej defenzíve.
Ide mi práve o túto skrytú agresivitu niektorých ekologických hnutí či združení, ktorú považujem za problém a na mňa rušivo pôsobí aj v diskusii o obaloch a odpadoch. Zdravé zapálenie pre vec postupne prerastá do nezdravého fanatizmu vtedy, keď niekto chce presadzovať ciele, o ktorých sa domnieva, že sú na prospech všetkých, ale ešte predtým musí zlomiť -- aj s pomocou donucovacej moci štátu -- odpor niekoľkých jednotlivcov či skupín, ktorí -- podľa neho -- postavili svoj záujem nad tzv. verejné blaho. Tu niekde má svoje korene "ekofašizmus".
Ekologický aspekt podnikania
A pod týmto pojmom si nemusíme hneď predstavovať ekologicky motivované teroristické útoky. Jeho zárodky je možné pozorovať v menej extrémnych formách, v snahe "valcovať" oponentov v mene ekológie, vnucovať im nečestné úmysly a škandalizovať ich. Aby som len neteoretizoval, uvediem príklad zo slovenského prostredia, z vlastnej skúsenosti a z nedávnej minulosti.
Keď som ešte pracoval na ministerstve hospodárstva a jeden môj podriadený vyjadroval iné názory na spôsob riešenia problematiky obalov a odpadov než tie, ktoré presadzovalo uvedené ekologické hnutie, dostal som od predsedu tohto hnutia pána Hegyiho list, v ktorom ma upozorňoval na názory môjho podriadeného a žiadal ma, aby som voči nemu za to vyvodil dôsledky, evidentne s cieľom umlčať ho alebo mu aspoň výrazne poškodiť.
Práve vtedy ma skutočne zamrazilo. Vari ide len o fanatické a militantné presadzovanie jedného názoru proti všetkým oponentom, a to aj za cenu ich škandalizácie? Nemalo by ísť skôr o hľadanie optimálneho riešenia, ktoré by zohľadňovalo tak ekologické, ako aj ekonomické aspekty problematiky obalov a odpadov (a v širšom zmysle ekologických problémov)?
Domnievam sa preto, že je nevyhnutná vyvážená, a najmä korektná diskusia o ekologických aspektoch podnikateľskej činnosti, ale zároveň aj o ekonomických dôsledkoch legislatívy prijímanej na ochranu životného prostredia.
Aj pri definovaní a dosahovaní ekologických cieľov sa nevyhnutne musíme pozerať na to, čo nás to bude stáť. Z neúspešného úsilia o dosiahnutie "komunistického raja" za každú cenu sa s veľkými problémami spamätávame dodnes. Bolo by nezmyselné, aby sme podľahli netrpezlivosti a nerozvážne začali nastoľovať "ekologický raj" nech to stojí, čo to stojí. To už nejde len o diskusiu na stranách novín, ale o realitu. Ak sa tak predsa len stane, nevyhrá nikto, prehráme všetci.