V závere minulého roka sa v Bruseli uskutočnilo európske stretnutie používateľov sladidiel, kde boli prerokované aktuálne otázky týkajúce sa trhu s cukrom a so sladidlami, európska poľnohospodárska politika, ako aj návrhy Európy k otvoreniu trhov dovozu poľnohospodárskych produktov.
Švédske ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo Švédsky úrad pre hospodársku súťaž o vyšetrenie situácie okolo súťaže na európskom trhu s cukrom, s ohľadom na cukrový režim Európskej únie. Medzi iným by vyšetrovanie malo ukázať, aké majú producenti cukru pohnútky súťažiť a načrtnúť reguláciu s ohľadom dosahov na súťaž. Preskúmanie tohto problému má viesť okrem iného k spracovaniu podkladov o situácii na trhu priemyselne používaných sladidiel a ich spotrebiteľov.
Cukor a sladidlá
Výbor používateľov sladidiel CIUS, ktorý sídli v Bruseli, sa zaoberá používaním izoglukózy v Európskej únii a venuje pozornosť aj režimom cukru v EÚ. Používatelia poukazujú na to, že režim cukru má negatívne dosahy na voľnosť európskeho trhu sladidiel a na používanie kukuričného sladidla v Európe. Uvoľnením kvotačného režimu by kukuričné sladidlo a ďalšie druhy sladidiel našli oveľa širšie uplatnenie v európskom potravinárskom priemysle ako za súčasnej regulácie, ktorá jeho používanie neodôvodnene administratívne brzdí.
Tri štúdie
Európska komisia predĺžila termín do marca 2003 na vypracovanie štúdie o štruktúre súťaže a stupni koncentrácie, ktoré majú byť o. i. podkladom zmien na trhu s cukrom. Ide o tri štúdie. Prvá má zmapovať cenové dosahy regulovanej ceny cukru v celom cenovom reťazci. Druhá sa má zaoberať hospodárskou súťažou na trhu sladidiel a tretia má pripraviť návrhy alternatív k súčasnému stavu režimu s cukrom.
Austrália a Brazília na pôde WTO kritizujú, že európsky podporný systém kvót cukru A a B sa premieta aj do zvýhodnenia európskeho exportovaného cukru -- tzv. cukru kvóty C. Doteraz bol cukor C považovaný za nedotovaný a nezahŕňal sa do limitov WTO o podpore exportu EÚ.
EÚ a WTO
EÚ, kritizovaná viacerými členmi WTO za svoju poľnohospodársku politiku, pripravila v polovici decembra 2002 poľnohospodárske návrhy -- odpoveď Európskej únii vo forme súhrnu opatrení pripravených Komisiou. Tieto opatrenia sú ambiciózne a priaznivé voči rozvojovým krajinám. Európski komisári Franz Fischler (poľnohospodárstvo) a Pascal Lamy (obchod) naznačili, že ich prístup znamená väčšie otvorenie sa trhu, zníženie internej poľnohospodárskej podpory, ktorá predstavuje základ pre narušenia obchodnej výmeny a napokon, zlepšenie pozície rozvojových krajín.
Návrh Európy pozostáva z troch princípov: otvorenie trhov dovozu poľnohospodárskych produktov bude uskutočnené globálnym znížením o 36 % priemeru ciel a zároveň znížením minimálne o 15 % ciel za jeden produkt, ďalej znížením o 45 % všetkých foriem podpôr vývozu, a napokon znížením o 55 % pomoci udeľovanej členským štátom WTO na podporu poľnohospodárskych produktov.
Tieto opatrenia, ktoré by mali byť vykonané v období šiestich rokov voči vyspelým štátom a v období desiatich rokov od roku 2006 voči rozvojovým krajinám, sú podmienené obchodnými iniciatívami partnerov, osobitne USA, aby, ako uviedol Fischler, bola záťaž liberalizácie rozdelená rovnomerne medzi vyspelými krajinami.
Reakcia USA
USA ľutovali oneskorenie návrhov EÚ a nedostatok zásadných reforiem. Spojené štáty prezentovali svoje návrhy v júli 2002. Tieto predpokladajú elimináciu všetkých subvencií na exportné produkty počas päť rokov, zníženie ciel zo 62 % na 15 % na poľnohospodárske produkty, zníženie subvencií vyspelých krajín o 100 mld. USA.
Európa pripomína, že je prvým dovozcom poľnohospodárskych produktov na svete (v roku 2001 za 60 mld. USD) a dováža viac z rozvojových krajín ako USA, Japonsko, Kanada, Austrália a Nový Zéland spolu. EÚ uznáva, že európska spoločná poľnohospodárska politika CAP obsahuje vážne protekcionistické prvky, ale jej predstavitelia tvrdia, že táto politická voľba v prospech farmárov nevyhnutne nespôsobuje poruchy trhu. Návrhy komisie majú podľa expertov šancu byť prijaté pätnástkou, pretože nemajú a priori dosah na poľnohospodársku politiku, stanovenú v Berlíne v roku 1999 s platnosťou do roku 2006.
(Spracované podľa materiálov CIUS)
StoryEditor