Novela zákona o štátnej službe všetko nevyriešila

Novela zákona o štátnej službe zaradila novovzniknutú kanceláriu verejného ochrancu práv do pôsobnosti Úradu pre štátnu službu (ÚPŠS). Naopak, z kompetencie úradu ostala vyňatá kancelária Súdnej rady SR. Zmeny v zákone ďalej zverili Generálnej prokuratúre SR všetky pôsobnosti ÚPŠS vo vzťahu k zamestnancom štátu na okresných a krajských prokuratúrach. Upraví sa aj postavenie poradcov a odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády.

Tých môžu vymenovať do dočasnej štátnej služby bez výberového konania samotní ministri, ale len na dobu, počas ktorej budú sami vo funkcii. Bez výberového konania môžu byť vymenovaní aj predstavení v politickej funkcii veľvyslanca. Novela má vyriešiť aktuálny nedostatok štátnych zamestnancov v stálej službe, z ktorých sa majú skladať výberové komisie na prijímanie nových pracovníkov pre prípravnú a dočasnú službu.
Do stálej služby majú byť najneskôr do 1. septembra vymenovaní všetci špičkoví odborníci, ktorí bezprostredne do 1. apríla odpracovali v štátnej správe dva roky a po tomto termíne do dvoch mesiacov požiadali o prijatie do štátnej služby. Počas zamestnaneckého pomeru mali zároveň riadiť, kontrolovať či rozhodovať o činnosti podriadených, majú nad 18 rokov, sú právne spôsobilí, zdraví, majú trvalý pobyt v SR a ovládajú štátny, prípadne aj cudzí jazyk. Dnes sú v SR v stálej službe okrem predsedu ÚPŠS zaradení len niekoľkí vedúci služobných úradov. Zákon v pôvodnej podobe podľa predsedu ÚPŠS Ľubomíra Plaia nepočítal s dvojročným prechodným obdobím. Počas neho má každý z približne 25 tis. štátnych zamestnancov absolvovať kvalifikačné skúšky. Novela odstránila ustanovenia, ktoré bránili úradníkov mimo stáleho služobného pomeru prekladať, poverovať zastupovaním, zaradiť štátnych zamestnancov mimo činnej služby a komplikovali odvolanie predstaveného.