Hektáre vinohradov na svahoch Malých Karpát sa v niekoľkých uplynulých rokoch premenili na stavebné pozemky a stali sa korisťou developerských firiem. Na miestach, kde sa po stáročia pestovalo hrozno a dorábalo víno, vyrástli lukratívne moderné domy, a to aj napriek tomu, že vinohradnícko-vinárska tradícia na týchto miestach je stará takmer 3 000 rokov. Iniciátorom myšlienky ochrániť existujúce vinohrady pred ďalšou expanziou stavebných firiem je podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja a predseda krajskej organizácie cestovného ruchu Ivo Nesrovnal.
Na jeseň minulého roka kraj z vašej iniciatívy zorganizoval seminár Vinohrady, vec verejná. Pripravuje sa ďalší s podobnou témou. Ochrana vinohradov sa stala vašou srdcovou záležitosťou. Prečo?
Pretože vinohrady, to nie je len krajinotvorný prvok tohto regiónu, ale aj atraktívna turistická destinácia number one. A v neposlednom rade najmä preto, že vinohrady spolu s Dunajom a hradom sú identitotvorné prvky Bratislavy a celého kraja. Keď zoberiete čo i len jeden z nich, tak to mesto stráca dušu, prestáva byť tým, čo bolo. Aj preto sú napríklad ľudia takí citliví na zástavbu dunajského nábrežia. Pretože cítia, že ten Dunaj je žilou tohto mesta a keď to tam zasekáte betónom, tak to dusí mesto a ľudia to cítia ako osobnú ujmu. A toto sa takisto týka aj vinohradov. Nielenže tu tisíc rokov boli a ďalších tisíc budú, ale Bratislava z nich v minulosti významne žila. Sú súčasťou histórie mesta a ľudia ich cítia ako svoju identitu.
Akým prínosom môžu byť pre región dnes okrem toho esteticko-historického aspektu?
Majú obrovský nielen kultúrny, avšak aj ekonomický a rozvojový potenciál. Pozrite sa na niektoré vinohradnícke oblasti v Európe. Sú to najbohatšie oblasti. Zoberte si mestá ako Stuttgart, Viedeň s ich mestskými vinohradmi, pre ktoré majú vypracované prísne pravidlá ochrany. Ako oko v hlave si ich strážia. Viedeň má napríklad také zásady, že sú vytypované miesta v meste, vrátane Dunaja, odkiaľ musia byť vinohrady vidieť. Tomu je podriadená aj výstavba. A keď sa po Dunaji plavia turisti, mesto dbá na to, aby priamo z lode boli pekné výhľady na vinohrady. A keďže vidíme, že vinohradnícke regióny v Európe patria k tým najbohatším, bola by veľká škoda, keby sme nevyužili potenciál, ktorý nám ponúka náš kraj.
Či sa nám to však páči alebo nepáči, záujem a tlak na premenu vinohradov na stavebné pozemky je veľký. A to tak zo strany majiteľov viníc, ktorí si chcú prilepšiť predajom parcely, ako aj zo strany stavebných firiem...
Pozrite sa, Viedenčania pochopili, že vinohrady sú v ich verejnom záujme. My sme tento verejný záujem stratili a brutálne sa presadzuje zástavba. Sú to špekulatívne, chamtivé projekty, ktoré idú na úkor verejného záujmu, na úkor nás všetkých. Bratislava, ak to dopustí, príde o celý jeden rozmer svojho mesta. Napokon, keď idete cez víkend do rakúskeho Burgenlandu, tak každé druhé auto je tam slovenské. Naši ľudia chodia míňať peniaze tam, pretože je to tam pekné, sú tam cyklotrasy, vinice, hajlochy, navštevujú tam reštaurácie -- a my to isté máme tu pod nosom. V bratislavskom Novom Meste na Ahojke začínajú vinice a tiahnu sa celými Malými Karpatmi. Kedysi boli aj na Kramároch, na Kolibe. Ešte stále tu však vinohrady sú a treba urobiť všetko pre to, aby tisícky Bratislavčanov chodili obdivovať naše vinice, a nie rakúske. Cestovný ruch je totiž jedno priemyselné odvetvie, v ktorom sú miliardové obraty, tisícky pracovných miest. Mnohé štáty cestovný ruch živí a dobre živí. My v tomto zaostávame.
Čo s tým chcete urobiť?
Je povinnosťou nás politikov zabezpečiť, aby tie peniaze, ktoré idú rakúskym vinohradníkom, išli našim vinohradníkom. Je trestuhodné, že sa tomu nikto nevenoval. Som presvedčený, že každé euro, ktoré investujete do vinohradov, sa niekoľkonásobne obráti v tých pridružených činnostiach ako je cestovný ruch, hotelierstvo, gastronómia, múzejníctvo, wellness. A to všetko máme tu pod nosom. Je to doslova poklad. Avšak s investormi najskôr treba zviesť ťažký boj, pretože peniaze sú ešte stále silnejšie ako verejný záujem.
Predchádzajúce vedenie kraja zmenilo územný plán župy tak, že umožňuje vo finále výstavbu v pôvodných vinohradoch...
Taký bol vývoj a zakotvoval ho aj veľký zákon o vinohradníctve. Podľa neho sa po určitom čase dali vinohrady vyhlásiť za nepoužívané, vhodné na vyklčovanie, vytvárali sa umelé fakty a tým špekulatívny tlak na súhlas s likvidáciou vinohradu. Ľudia však chcú robiť víno, každoročne vznikajú nové skupiny, ktoré zakladajú vinice, pretože pestovať hrozno a vyrábať víno sa oplatí. Slovensko vypije viac ako dorobí vína. Argument, že vinohradníctvo na Slovensku nemá perspektívu, nie je správny. Vinohradníci chcú investovať, avšak nemajú právnu istotu, že ich investícia nebude zmarená. Tu je miesto pre samosprávu, aby zmenila územný plán zóny tak, aby bolo jasné, že tam budú vždy vinice, že sa tam stavať nikdy nebude. A toto chceme, dať právnu istotu vinárom, zmeniť územný plán a povedať, toto je chránené územie, kde budú vinohrady a v žiadnom prípade sa tento priestor zastavovať nebude.
V akom štádiu sú tieto vaše snaženia?
Ešte v tomto volebnom období chceme schváliť územný plán župy, ktorý bude obsahovať aj tento regulatív. Paralelne k tomu treba zmeniť aj veľký zákon o vinárstve, ktorý v súčasnosti umožňuje likvidovať vinohrady -- to však je práca pre poslancov parlamentu. Územné plány obcí sa potom musia dostať do súladu s územným plánom župy, s ktorým nesmú byť v rozpore. Kontaktovali sme starostov mestských častí Bratislavy a dotknutých obcí a máme pripravené memorandum o spolupráci, o spoločnom postupe pri ochrane vinohradov na svahoch Malých Karpát. Je to spolu 12 starostov. Všetci deklarovali ochotu chrániť vinohrady. Po parlamentných voľbách zorganizujme ďalší seminár o vinohradoch. Bude už viac o tom, ako vinohradníctvo v kraji podporí rozvoj zamestnanosti a pracovných príležitostí. Pretože tie montážne fabriky, ktoré prišli na Slovensko, tu nebudú naveky. Dávajú nám len akýsi oddychový čas, kým sa naučíme niečo robiť. Oni odídu a my musíme byť na to pripravení. A práve cestovný ruch a na jeho začiatku vinohradníctvo je oblasť, ktorá môže rozvrstviť zamestnanosť aj v Bratislavskom kraji, a to do gastronómie, hotelierstva, wellnessu a celého turistického ruchu.
Marta Růžičková
Aj Praha má svoje mestské vinice
Už názov pražskej štvrti Vinohrady svedčí o tom, že k vínu mala Praha vždy blízko. Priamo v meste sú vinice, ktoré na území hlavného mesta pretrvali alebo boli v posledných rokoch obnovené.
-- Na svahu nad Trójskym zámkom je pamiatkovo chránená vinica Svatá Klára, ktorá je súčasťou Botanickej záhrady. Má 3,5 hektára. Víno z tejto vinice možno ochutnať i kúpiť priamo vo vinici v barokovom viničnom domčeku.
-- Gröbovka je vinohradom na prudkom svahu nad Botičom v záhrade patriacej k honosnej vile Moritze Gröbeho. Vinica má 1,7 hektára. Dominantou vinice je Viničný altán, kde je možné víno z nej ochutnať.
-- Svatováclavská vinica je jedným z najstarších vinohradov v Čechách. Podľa legendy ju obrábal už v 10. storočí sv. Václav. Z tejto vinice sú prekrásne výhľady na Prahu a údolie Vltavy. Táto nedávno obnovená vinica sa vypína nad Starými zámockými schodmi.