O efektivite a neefektivite využívania štátnych peňazí

 V novej koncepcii bude limit na úrokové bonifikácie hypoúverov určený plochou - pri byte v bytovom dome 90 m2, v rodinnom dome 120 m2. Dotácie pôjdu na nájomné byty, infraštruktúru a odstraňovanie systémových porúch. Podiel priamych dotácií klesne v prospech úverov s nízkou úrokovou sadzbou. V stavebnom sporení sa stabilizuje výška štátnej prémie v závislosti od úrokových mier. Zníži sa rozsah úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, pričom bude platiť limit plochy ako pri bonifikáciách úrokov hypotekárnych úverov. Prostriedky fondu sa budú používať aj na obnovu bytových domov a ich tepelnú ochranu, na kúpu bytov, výstavbu zariadení sociálnych služieb a nájomné byty. Minister zdôraznil nutnosť stabilizovať systémy a ich nároky na štátny rozpočet.
Štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška označil za najlepšie nástroje podpory bytovej výstavby tie, ktoré podporujú rozvoj ekonomiky, vedú k zníženiu deficitu verejných financií, poklesu úrokových sadzieb a dynamickému a zdravému rastu. Popri vytváraní všeobecných podmienok štát venuje na podporu bytovej výstavby značné prostriedky. Sedem miliárd korún je podľa neho významný a dostatočný objem. Na každý nový byt takto pripadá pol milióna korún. Neočakáva sa, že objem sa bude výraznejšie zvyšovať, v roku 2004 by to malo byť 7,1 mld. Sk. Dôraz sa bude klásť na dobré využitie týchto prostriedkov, vytvorenie efektívneho komplexu podpory bytovej výstavby.
Všetky tri súčasné formy podpory výstavby bytov a rodinných domov na Slovensku, ktorými sú stavebné sporenie, hypotekárne úverovanie a finančná pomoc zo Štátneho fondu rozvoja bývania, majú podľa ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkého rovnaký, tretinový podiel na novej bytovej výstavbe v SR. Minister týmto konštatovaním na včerajšom diskusnom fóre HNClubu nepriamo oponoval tvrdeniu predsedu Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Jána Burgera, ktorý povedal, že stavebné sporenie sa na financovaní bývania na Slovensku podieľa viac ako 75 percentami. Burger vyslovil obavy, že ak dôjde k zníženiu štátnej prémie v budúcom roku, oslabí sa refinancovateľnosť stavebného sporenia. Podľa prepočtov stavebných sporiteľní bude vraj zníženie vymeriavacieho základu pre štátnu prémiu z 20 na 15 percent a maximálnej výšky stanovenej na 1 500 Sk znamenať úbytok vo financovaní stavebných sporiteľní vo výške päť miliárd korún.
Snaha vlády znižovať štátnu podporu tak pre stavebné sporenie, ako aj hypotéky, je podľa Viliama Páleníka z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied celkom logická, pretože sa pripravuje finančne náročná dôchodková reforma. To zároveň dáva podľa neho obrovskú výzvu a šancu tak stavebným sporiteľniam, ako aj hypotekárnym bankám, aby prostriedky, ktoré sa v budúcnosti budú kumulovať z dôchodkového systému vo forme hypotekárnych záložných listov, využili na výstavbu bytov.
Na to, že financie zo štátneho rozpočtu, ktoré idú na štátnu prémiu, nie sú vždy využívané efektívne, poukázal bývalý poslanec parlamentu, dnešný primátor Zvolena Vladimír Maňka. Osobne je za štátnu prémiu, hoci aj vysokú štátnu prémiu, ale iba v prípade, ak bude použitá len na výstavbu bytov, a nie na iné účely.
Na neefektívne využívanie finančných prostriedkov vložených do bytovej výstavby, a predovšetkým na cenovú špirálu stavebných materiálov, ktorá sa rozkrútila v polovici deväťdesiatych rokov, poukázal generálny riaditeľ Plastiky Nitra Ľubomír Jahnátek. Rozdiel medzi skutočnou cenou stavebných materiálov a cenou vo zverejňovaných cenníkoch je podľa neho na Slovensku okolo 30 percent. V Českej republike je to asi 60 percent a podobná situácia je aj v Rakúsku a v Maďarsku. Udržať na uzde tieto ceny sa z okolitých krajín podarilo podľa neho iba Slovincom a Chorvátom.
"Výrobcovia predávajú svoje stavebné materiály za ceny, ktoré sú zhruba o 30 percent nižšie ako sú deklarované v cenníkoch. Je to preto, že sú tlačení stavebnými organizáciami, a hlavne projektovými organizáciami, aby ceny v cenníkoch boli vyššie. Projektant má, samozrejme, o to záujem, lebo cena jeho práce je honorovaná podľa ceny projektu. Stavebná organizácia tiež má o vyššie ceny záujem, pretože tým získa určitú rezervu pri prípadných stavebných nedostatkoch. V konečnom dôsledku to najviac postihuje finálnych, budúcich užívateľov bytu, ktorí nie sú schopní na základe nereálnych cenníkov nadviazať priamy kontakt s výrobcom. Celý obchodný kontakt sa uskutočňuje cez sprostredkovateľské organizácie, ktoré na tom všetkom krásne profitujú. Časť prostriedkov, ktoré sú reálne vyčlenené zo zdrojov podpory bývania, sa tak utápa niekde bokom," povedal v diskusii Jahnátek.