Správca neinformoval súd, že úpadca nespolupracuje

Fond ochrany vkladov sa stal najväčším veriteľom skrachovanej Slovenskej kreditnej banky, a. s. (SKB), pretože vyplatil jej veriteľom - fyzickým osobám - nepodnikateľom náhrady za ich nedostupné vklady.

Ing. Rudolf Šujan, predseda Prezídia Fondu ochrany vkladov

V komuniké z 5. zasadnutia veriteľského výboru SKB, veriteľský výbor konštatuje, že: "ani v ďalšom priebehu konkurzného konania po znovuustanovení advokáta JUDr. Juraja Tomášeka za správcu konkurznej podstaty nedošlo k zabezpečeniu vykonania účtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu tak, ako to správcovi ukladajú ustanovenia zákona o účtovníctve". Hospodárske noviny uverejnili 15. 2. 2002 správu TASR, ktorá vychádzala z obsahu komuniké výboru veriteľov SKB.

Treba pripomenúť, že po vyhlásení konkurzu úpadca má určité základné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o konkurze a vyrovnaní (ZKV) a súvisiace právne predpisy.

Podľa § 17 ZKV je povinný:

- zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojho majetku a záväzkov

- odovzdať správcovi svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady

- poskytnúť správcovi všetky potrebné informácie a vysvetlenia

Popri týchto povinnostiach mu vyplývajú ďalšie z príslušných ustanovení zákona o účtovníctve:

- zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu

- vykonať inventarizáciu svojho majetku

- zabezpečiť vykonanie povinného auditu mimoriadnej účtovnej závierky

Až na základe mimoriadnej účtovnej závierky, inventarizácie majetku a prípadného vykonania povinného auditu je úpadca schopný zostaviť kompletný zoznam svojho majetku a záväzkov, ktorý predkladá správcovi konkurznej podstaty v súlade s § 17 ods. 1 ZKV a na základe ktorého potom správca konkurznej podstaty v súlade s § 18 ods. 1 ZKV vykoná súpis majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.

Malo by byť v záujme úpadcu splniť všetky tieto povinnosti, ale reálna situácia vo väčšine prípadov je taká, že úpadca nemá záujem splniť tieto povinnosti. Úpadca často nemá riadne fungujúci štatutárny orgán a nemá k dispozícii doklady potrebné na splnenie týchto povinností a pod. Je potom na správcovi konkurznej podstaty, aby v súčinnosti so súdom vykonal všetky možné a reálne kroky smerujúce k zabezpečeniu splnenia týchto povinností, bez ktorého nie je možné v konkurze štandardne pokračovať.

Konkrétna situácia u úpadcu - SKB v čase vyhlásenia konkurzu bola taká, že dňom vyhlásenia konkurzu skončila nútená správa v SKB a na základe návrhu Národnej banky Slovenska zo dňa 12. 7. 2000 registrový súd rozhodol o výmaze Ing. Vladimíra Hromého ako štatutárneho orgánu a dozornej rady, vrátane spôsobu konania menom spoločnosti v dôsledku skončenia nútenej správy, a to uznesením súdu zo dňa 21. 2. 2001, pričom do časti "ďalšie právne skutočnosti" súčasne zapísal vyhlásený konkurz a správcu konkurznej podstaty.

V častiach štatutárny orgán: predstavenstvo, dozorná rada a konanie menom spoločnosti nebol vykonaný žiadny zápis. Táto právna skutočnosť nakoniec viedla Krajský súd v Bratislave k tomu, aby opatrením sp. zn. 1K 118/00 zo dňa 28. 6. 2001 ustanovil úpadcovi opatrovníka, keďže na základe oboznámenia sa s výpisom z Obchodného registra zistil, že dlžník nemá ustanoveného štatutárneho zástupcu. K ustanoveniu opatrovníka však súd pristúpil po viac ako jedenástich mesiacoch od vyhlásenia konkurzu a navyše tento jeho postup nebol správny, nakoľko ako štatutárny orgán mali byť zapísaní pôvodní štatutári z obdobia pred zavedením nútenej správy.

Medzitým ani správca konkurznej podstaty, ani súd nepodnikli žiadne reálne kroky, aby zabezpečili splnenie povinností, a to ani po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na ich splnenie.

Na druhej strane však správca konkurznej podstaty bez toho, aby bola vykonaná mimoriadna účtovná závierka, inventarizácia majetku, audit a súpis konkurznej podstaty, predložil súdu plán speňažovania konkurznej podstaty, a to bez toho, aby objektívne vedel určiť, čo do speňažovaného majetku patrí. Výsledok je taký, že takmer rok po vyhlásení konkurzu neboli splnené základné povinnosti, ktoré sa viažu na vyhlásenie konkurzu, a ktoré v súčasnosti bránia tomu, aby sa zodpovedne pokračovalo vo vedení konkurzu bez toho, aby sa nehazardovalo so záujmami konkurzných veriteľov.

Možno uviesť, že v súvislosti s nezostavením mimoriadnej účtovnej závierky v SKB, je konštatovanie porušenia zákona opodstatnené, pretože táto nebola zostavená ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu ako uvádza § 19 ods. 1 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Takisto podľa dostupných informácií je pravdou, že správca konkurznej podstaty nepodnikol žiadne reálne kroky na vyriešenie tejto situácie po tom, ako úpadca nesplnil svoju zákonnú povinnosť v lehote stanovenej zákonom (informovať súd o nesplnení povinností úpadcom, žiadať súd, aby predvolal úpadcu, resp. nariadil jeho predvedenie, podať trestné oznámenie, spolupracovať s daňovým úradom a pod.), hoci vedel, že nevyriešenie tejto situácie bráni zákonnému pokračovaniu konkurzu.

Obhajovať v tomto smere správcu konkurznej podstaty znamená podporovať stanovisko, že je správne, ak je správca konkurznej podstaty v konkurze viac ako rok nečinný, a že navyše je jeho nečinnosť aj v súlade so zákonom. To, že sa pritom zvyšujú náklady konkurzu na úkor ostatných veriteľov, je iba zanedbateľná informácia.

V komuniké z 5. zasadnutia veriteľského výboru SKB sa tiež uvádza, že:

"V konkurznej správe došlo k porušeniu zákona z dôvodu, že správca nepodal v zmysle zákona o správe daní a poplatkov daňové priznanie, ktoré bol povinný podať do jedného mesiaca od skončenia zdaňovacieho obdobia, a to na základe ustanovenia § 49 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, podľa ktorého končí zdaňovacie obdobie daňovníka dňom predchádzajúcim dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu."

V prebranej správe TASR uverejnenej v Hospodárskych novinách 15. 2. 2002 sa uvádza, že:

"V konkurznej správe došlo k porušeniu zákona aj z dôvodu, že správca nepodal v zmysle zákona o správe daní a poplatkov daňové priznanie, ktoré bol povinný podať do jedného mesiaca od skončenia zdaňovacieho obdobia..."

V žiadosti o uverejnenie opravy tejto správy je tiež uvedené: "Keďže úpadca do dnešného dňa nepredložil účtovnú závierku, daňové priznanie nebolo možné spracovať, nakoľko pre jeho spracovanie neexistujú žiadne podklady. Preto Juraj Tomášek opakovanie požiadal príslušný daňový úrad o odklad termínu podania daňového priznania. Je teda zrejmé, že aj údaj o tom, že Juraj Tomášek nepodaním daňového priznania porušil zákon, je nepravdivý." Domnievam sa, že povinnosť podať daňové priznanie vyplýva správcovi konkurznej podstaty z príslušných ustanovení zákona č. 366/1999 Z. z. Podľa § 49 ods. 7 tohto zákona, sa zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, končí dňom predchádzajúcim dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, a v zmysle § 49 ods. 3 tohto zákona za takéhoto daňovníka je povinný podať daňové priznanie správca konkurznej podstaty. Skutočnosť, že správca Juraj Tomášek dvakrát žiadal o odklad termínu podania daňového priznania nie je známy ani nám, ani správcovi konkurznej podstaty, ktorý medzičasom vykonával túto funkciu, a ktorému bol J. Tomášek povinný odovzdať všetky doklady. J. Tomášek už ďalej neuvádza, či správca dane jeho žiadosti vyhovel, na ako dlho mu lehotu predĺžil. Podľa zákona je to možné maximálne o tri mesiace, neuvádza ani čo sa dialo po uplynutí tejto lehoty. Situáciu bolo možné riešiť aj v súlade s § 42 zákona č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov, kde sa uvádza, že správca dane, v prípade, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie, môže určiť daň podľa pomôcok. Som presvedčený, že sa vyžadovala iniciatíva a snaha zo strany správcu vyriešiť patovú situáciu, ktorých je v normálnych konkurzoch viac ako dosť. Ak by takýto postup zvolili všetci správcovia, pravdepodobne by nebolo možné ukončiť ani jeden konkurz. Postoj Juraja Tomášeka je viac ako alibistický so snahou zakryť skutočnosť, že od vyhlásenia konkurzu do doby prevzatia správy novým správcom konkurznej podstaty sa nevykonali žiadne reálne kroky a zbytočne sa predlžuje konkurzné konanie a zvyšujú jeho náklady, pravdaže znova na úkor konkurzných veriteľov.