| Na poslednom predvolebnom zasadnutí prerokovala 18. septembra vláda správu Centrálnej koordinačnej jednotky boja proti korupcii (CKJBPK) o výskyte korupčného správania v slovenskej spoločnosti. Podľa pravidelne zverejňovaného CPI Indexu (Corruption Perception Index), ktorý meria vnímanie korupcie v jednotlivých krajinách, sa v roku 2001 SR v zozname 91 krajín umiestnila na 51. mieste. Hodnota indexu sa pohybuje v intervale od 1 do 10, pričom hodnotenie 10 označuje ideálnu ekonomiku bez korupcie. Skóre SR bolo 3,7, čo je oproti predchádzajúcemu roku zlepšenie o 0,2 bodu. Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny, v ktorých považujú obyvatelia korupciu za rozšírenú. Najlepšie doterajšie hodnotenie (3,9) dosiahla SR v roku 1998. Prieskumy verejnej mienky vo všeobecnosti preukázali, že problém korupcie sa v SR týka najmä verejnej správy, procesu verejného obstarávania, získavania rôznych licencií, povolení, dotácií a najmä v rezortov zdravotníctva a školstva. Potvrdil sa predpoklad, že v prípade represívnych zložiek štátu, akými sú súdy a polícia, rastie vo verejnosti pocit ich ľahkej korumpovateľnosti. V súvislosti so súdmi vnímajú občania negatívne najmä ich pomalosť a nízku vymáhateľnosť práva. Pre účastníkov prieskumov projektu Phare z januára 2001, Inštitútu pre verejné (IVO) otázky z mája 2001 či Svetovej banky a agentúry Focus z roku 2000 bola základným predpokladom dodržiavania "pravidiel hry" dôvera v základné inštitúcie. Podľa prieskumu Výskum európskych hodnôt (EVS) z roku 1999, až 46 % respondentov označilo udržanie poriadku v štáte za prvú najdôležitejšiu úlohu, pred ktorou stojí štát v najbližších 10 rokoch. Respondenti v ankete uprednostnili poriadok pred hodnotami ako sloboda prejavu alebo účasť ľudí na rozhodovaní. Pre SR je podľa CKJBPK charakteristický pocit občianskej bezmocnosti. V októbri 1997 pociťovalo podľa IVO až 80 % obyvateľstva, že nemajú vplyv na smerovanie spoločnosti. Významnou zložkou bezmocnosti je bezradnosť, ktorú väčšina ľudí pociťuje v konfrontácii s rozhodnutiami centrálnych inštitúcií. Vo februári 1998 až 72 % respondentov uviedlo, že by sa nedokázali brániť voči rozhodnutiam vlády alebo parlamentu, ktoré by ohrozovalo ich záujmy. Korupčné správanie Korupcia vyvoláva okrem ekonomických a sociálnych dôsledkov aj nedôveru v štát, jeho zákonodarné kompetencie, rovnosť pred zákonom, vyvoláva pokles morálky, rast kriminality a spochybňuje platnosť zákonov, znižuje životnú úroveň, vytvára sociálnu nerovnosť, s deformujúcim vplyvom na politickú súťaž a hodnotový systém spoločnosti. Silná nepriama súvislosť existuje medzi korupciou a demokraciou. Korupcia je najmenej rozšírená v krajinách so stabilne fungujúcou demokraciou a najviac rozšírená v krajinách s nedemokratickými režimami. "Všadeprítomnosť" štátu posilnená jeho angažovanosťou a regulačnými právomoci, koncentrácia prerozdeľovacích procesov v jednom centre, nejasné kritériá rozhodovania a neschopnosť garantovať dodržiavanie kodifikovaných pravidiel, to všetko charakterizuje aj právne prostredie SR. Miera a forma korupcie závisí aj od úrovne formálnych (zákonov, noriem, inštitúcií) a neformálnych pravidiel (vzorcov správania sa, zvykov, tradície, hodnôt). Priestor na korupciu vzniká, ak pravidlá neexistujú, ak sú v nich medzery a nedostatky alebo ak sa ich dodržiavanie nevynucuje. Špecifickou situáciou je transformácia spoločnosti, ktorú sprevádzajú typické ekonomické problémy, najmä prevládanie dopytu nad ponukou (služby v zdravotníctve, školstve) či nízka vymáhateľnosť práva, ktorá vytvára priestor na špekulácie o vysokom prospechu z protizákonného konania a zanedbateľnej miere rizika z odhalenia a znášania dôsledkov. Pre samotný výskyt korupcie sú však dôležitejšie neformálne pravidlá a miera tolerancie obyvateľstva, ktorá bráni zmenám. Podľa výskumov Svetovej banky je korupcia v SR "veľmi rozšírená a zasahuje veľa oblastí ekonomiky a spoločnosti". Medzinárodný komparatívny výskum USIA z 1998 ukázal, že až 79 % respondentov je presvedčených, že korupcie sa dopúšťa väčšina verejných činiteľov. V roku 1999 sa podobný prieskum zopakoval a respondenti sa mohli vyjadrovať k vnímaniu korupcie v konkrétnych štátnych inštitúciách. Podľa výsledkov bolo 68 % respondentov presvedčených, že korupcie sa dopúšťajú členovia vlády, 58 %, že podplatiteľný je parlament a 46 % oslovených si myslelo, že úplatní sú úradníci samosprávy. Korupcia ako tradícia Neformálne pravidlá sú určujúce pre správanie sa na najnižšej spoločenskej úrovni. Tieto normy sú podmienené predovšetkým zvažovaním možných ziskov, v mene ktorých je "prípustné" prehliadanie chýb systému. Na tejto úrovni je korupcia tolerovaná. Zároveň je chápaná nielen ako úplatkárstvo, ale zahŕňa aj zneužívanie právomoci, postavenia, spreneveru verejných prostriedkov, klientelizmus, a teda zvýhodňovanie známych a príbuzných. Podľa prieskumu EVS boli občania SR pred 3 rokmi z pomedzi 32 európskych krajín voči poberateľom úplatkov po obyvateľoch Bieloruska druhí najtolerantnejší. V prieskume Svetovej banky mnohí úradníci uviedli, že by neudali kolegov, ak by sa dozvedeli, že berú úplatky. Korupcia sa na miestnej úrovni vníma ako normálny jav a profitujú z nej nielen jednotlivci, ale celé sociálne skupiny - profesie. Rodina patrí na Slovensku k významne preferovaným hodnotám. Až 87,5 % respondentov ju považuje za veľmi dôležitú hodnotu a na jej súdržnosť sa v zložitej situácii bezvýhradne spoliehajú Slováci viac ako napríklad Česi. Až 92,7 % respondentov by bolo ochotných urobiť niečo na zlepšenie životných podmienok svojich príbuzných a 70,6 % respondentov by bolo ochotných urobiť v tomto smere niečo pre ľudí zo susedstva. V spoločnosti dochádza k deformácii postojov k oficiálnym inštitúciám, osobné vzťahy sú vnímané ako dôležitejšie. Z toho pramení udržiavanie klientelistických väzieb (známosti, kontakty, vzťahy, vplyvné priateľstvá, príbuzenstvá), ktoré sa často stávajú prostriedkom dosahovania a udržiavania sociálneho statusu. Tento stav vedomia možno ilustrovať výsledkami výskumov IVO z októbra 1997, keď až 82 % respondentov súhlasilo a iba 14 % nesúhlasilo s názorom, že "bez známych na správnych miestach si človek nemôže byť istý, že sa dovolá spravodlivosti" a až 75 % respondentov súhlasilo a iba 21 % nesúhlasilo s názorom, že "ak sa chce človek v živote dobre zariadiť, mal by si nájsť vplyvných známych". Rodina a jej širšie väzby sú tak chápané a používané ako nevyhnutný prostriedok priestupnosti formálnych alebo neformálnych mocenských sietí. Pozornosti, úplatky, korupcia, provízie, benefity Najčastejší korupčný kontakt a priamu skúsenosť majú respondenti s rôznymi zdravotníckymi zariadeniami, povoľovacími úradmi v obchodnom styku, colnými úradmi, ale aj školami, políciou a súdmi. Tieto inštitúcie však nepatria medzi najviac využívané. Medzi mierou priamej skúsenosti, rozsahom kontaktov s jednotlivými inštitúciami a mierou úplatkárstva nie je lineárny vzťah. Úplatkárstvo sa pod vplyvom rozdielnej motivácie, odlišných príčin a spôsobov správania významne vnútorne odlišuje. K poskytovaniu pozorností či protislužieb dochádza za naplnenie či odídenie "litery zákona". Hlavným znakom vzťahu klienta a poskytovateľa je zneužívanie moci, právomoci. Nemá podobu služby, ale podobu povolení, rozhodnutí. Výnimočné sociálne situácie vytvárajú špecifické typy úplatkárstva, a to vyššej vrstvy a vyššej strednej triedy (charakteristickej určitou formou vlastníctva alebo podnikania) na jednej strane a nezamestnaných na strane druhej. Obe vrstvy sú po roku 1989 novotvarmi v slovenskej spoločnosti. Problém prehlbuje, že daný stav je často pre obe zúčastnené strany, štátnu správu a nové sociálne vrstvy, vyhovujúci a snažia sa ho konzervovať. V prípade "vlastníckej vrstvy" sú predmetom úplatkárstva inštitúcie štátnej správy: kataster, obchodný register, živnostenský úrad, súdy, daňový úrad, colné úrady, povolenia na dovoz a vývoz, stavebné povolenia a odbory životného prostredia. Nezamestnaní dávajú pozornosti úradom práce, verejnoprávnej inštitúcii (a to tak "dávkarom", ako aj pri získavaní zamestnania). Druhým charakteristickým prípadom podplácania je preukazovanie vďačnosti za poskytnutie verejných služieb. Tie sú spájané s nejakou životnou situáciou, so vznikom špecifických potrieb, ktoré nie sú povinnosťou občanov voči štátu či povinnosťou štátu voči občanovi (zaopatrenia). Dosahovanie výhod jednoduchšou a rýchlejšou korupčnou cestou majú svoje princípy a spôsoby dedené z generácie na generáciu. Medzi oblasti tradičného typu korupcie patrí školstvo (nepovinné vzdelávanie: VŠ, stredné školy vrátane učňovských), verejná bezpečnosť (vlastníctvo auta: dopravná polícia, registrácia motorových vozidiel, polícia - preukazy), zdravie, choroba, úraz (náhle ochorenie a potreba ošetrenia: zdravotné, sociálne poistenie, pohotovosť), prevádzka domácnosti (pripojenie, opravy plynu, elektriny, vody, telefónu: plynárne, elektrárne, vodárne, telekomunikácie či financie (sporenie, pôžičky, platby a iné bankové služby: finančné ústavy). Zdravotníctvo je výrazne vnútorne diferencované na 4 štruktúry správania - praktický lekár, nemocnica, odborný lekár a zubár. Spokojnosť so službami, ktoré inštitúcie poskytli respondentom, nemá vplyv na mieru úplatkárstva. Tá je vnútorne členená, podobne ako typy korupcie, a jej mieru podmieňuje, či ide o napĺňanie práv, získavanie privilégií alebo riešenie situácií ohrozenia. Navyše, v istých situáciách poskytnutie úplatku nemusí viesť k naplneniu potreby, resp. samotné dávanie úplatku môže vyvolávať pocit nespokojnosti a hnevu. Domácnosti aj podnikatelia, ktorí zaplatili úplatky, uvádzali v prieskume Svetovej banky, že úplatok si priamo nevyžadoval úradník, ale že predpokladali jeho nevyhnutnosť. V zdravotníctve 43 % z tých, ktorí dali "pozornosť", uvádzalo, že nikto "pozornosť" nežiadal, "chceli ju jednoducho dať", podľa 52 % "nikto ju nežiadal, ale takto to jednoducho chodí" a len podľa 5 % to bola platba požadovaná zdravotníckymi pracovníkmi. Čo a koľko dávame? Vo väčšine inštitúcií štátnej či verejnej služby respondenti ponúkajú vecné dary. Najčastejšou formou "posúrenia veci", "revanšu", "prejavu vďačnosti" či "dávania" je dar. V situácii, pri ktorej ide o odídenie zákona, pri zohľadnení, "kto komu za čo dáva" sa uprednostňuje úplatok, a teda pozornosť vo finančnej forme "na drevo" (živnostenský úrad, obchodný register, povolenia na dovoz a vývoz, súdy). Takto vyjadrená kompenzácia za "unúvanie" je typickým úplatkom. Vďaka za poskytnutie služieb v špecifických životných situáciách uprednostňuje peňažné platby "z ruky do ruky", "obálku", "hotové" či "keš" vo vzťahu k polícii (dopravná a vyšetrovanie) a k vysokým školám, čo pripomína pokus o získanie istých privilégií nad rámec zákona. Údaje o výške a hodnote pozornosti či úplatkov sú skreslené. Respondenti prieskumov sa najčastejšie priznávajú k poskytnutiu úplatku odbornému lekárovi, v nemocnici, praktickému lekárovi, zubárovi, finančnej inštitúcii, dopravnej polícii a na pohotovosti. Najmenšiu výšku pozornosti 15 Sk dali v peňažnom ústave (sporiteľňa, banka), hodnotovo najväčšiu, 50 tis. Sk, poskytli na vysokej škole. Najmenšia priemerná hodnota pozornosti 150 Sk sa vyskytuje na učňovských, najvyššia, 12,6 tis., na vysokých školách. Úplatky do 500 Sk sa najčastejšie vyskytujú pri vybavovaní stavebných povolení, od 500 do 1 000 Sk pri registrácii na katastrálnych úradoch, od 1 do 5 tis. Sk v nemocniciach, od 5 do 10 tis. Sk na súdoch, od 10 do 20 tis. na vysokých školách a od 20 do 50 tis. Sk na colných úradoch. Aké sú dôvody "dávania"? Skúsenosť s odmietnutím úplatku je mizivá. Rovnako "aktívne" sú pri podplácaní obidve zúčastnené strany. Aj preto je úspešné. Dávajúci sú prispôsobení na priechodnosť odovzdávania pozorností, bez silnejšieho odporu. Brzdenie úplatkárstva vďaka rozšíreniu skúsenosti o odmietaní pozorností nemôže fungovať, pretože skúsenosť je presne opačná. Svetlými výnimkami odmietnutia ponúkaných pozorností sú sporiteľne a banky, úrady práce - zamestnanie, polícia - vyšetrovanie, základné školy, registrácia motorových vozidiel, pohotovosť. Zvyk je dôležitým dôvodom dávania úplatkov. Už v minulosti sa doktorovi, učiteľovi a právnikovi patrilo dať pozornosť. Preto nie je žiadnym prekvapujúcim zistením, že ak je dôvodom dávania pozornosti zvyk, potom sa to deje v každodenných situáciách, ktoré nie sú vybočením nad rámec bežných potrieb či stavov. V ostatných situáciách nie je dôvodom dávania zvyk. Pri žiadnej inštitúcii v prieskumoch neprevládlo vyjadrenie o tom, že sa v nej úplatky nedávajú. Dáva sa pri všetkých službách, najčastejšie, no najmenej, na základných školách, pri oprave či pripájaní elektriny, plynu, vody, telefónu, v sporiteľniach a bankách, na pohotovosti. O tom, že inštitúcie štátnej správy "sa dajú zvládnuť" bez úplatku, bolo presvedčených od 14 do 26,6 % respondentov. Korupcia je vnímaná ako rozšírená, ale aj ako výhodná. Dávame úplatky, no a čo? Pre vnímanie korupcie platí, že postoj verejnosti je oveľa kritickejší ako je osobná reálna skúsenosť či správanie. Rozsah úplatkárstva je v porovnaní so skutočnosťou vo vedomí trojnásobne vyšší. Respondenti vnímajú rôzny charakter korupčného správania. Za tradičné ho označuje 45,5 %, za dôsledok zmien 24 % opýtaných. Staré korupčné techniky prežili, ale k nim sa pridružili nové. Až 64,5 % respondentov je presvedčených, že dnes je korupcia väčšia ako pred 15 rokmi, pričom si vôbec nemyslia, že problém korení v nedostatočnom finančnom ohodnotení úradníkov či "služobníkov". Kritickosť voči stavu v SR je veľká (42,1 % respondentov je presvedčených, že situácia je v SR horšia ako v iných krajinách). Pri otázke na nutnosť zmeny 42,1 % respondentov korupciu vníma ako problém, s ktorým sa nedá žiť a 59 % sa dožaduje nápravy. Podľa výskumu IVO a FOCUSU z júla 2002 sa oproti roku 1999 zdvojnásobil počet kritických vyjadrení oslovených k otázkam morálky, korupcie a klientelizmu. V roku 1999 ju za najzávažnejší problém označilo 15 % opýtaných, v roku 2002 až 31 % opýtaných. Kto to mení, kto to zmení? Iba 1,3 % respondentov si myslí, "že treba začať od seba", že situáciu "meníme my všetci". Časť respondentov (6 %) prisudzuje snahu o zmenu konkrétnym politikom, rovnaké percento si myslí, že aktívna je vláda či niektorí ministri. Z inštitúcií sa podľa respondentov snažia: prezident, politické strany, polícia, súdy, štátna kontrola, cirkev, tretí sektor, ombudsman a médiá. Tá časť respondentov, ktorá spája úplatkárstvo s istým sociálnym statusom a zamestnaním predpokladá, že o zníženie úplatkárstva sa snažia chudobní ľudia. Až 45,8 % respondentov si myslí, že korupciu sa odstrániť nikto nesnaží. Najväčšie "nádeje" pri potláčaní korupcie vkladajú opýtaní do vlády, NR SR a CKJBPK. Reálnu snahu o zmenu však pripisujú médiám. Korupcia sa spája s funkciami, preto sa od štátu očakáva najväčšia aktivita pri jej postihovaní. Špecifický názor na zníženie miery korupcie majú "prijímatelia" úplatkov, ktorí vidia problém hlavne v správaní sa "dávajúcich" a v ich skorumpovanom vnímaní sveta. O konkrétnych opatreniach v regulácii korupcie vedelo iba 17,4 % respondentov. Najväčšia neinformovanosť sa týka krokov na úrovni štátnej správy, vyššia je pri opatreniach na celoštátnej úrovni. Čo robiť? Najvyšší význam pripisujú Slováci vyššej kontrole, tvrdým trestom, informovanosti a zjednodušeniu procedúr štátnej správy. Šance na zmenu vidia vo výmene politických špičiek po voľbách, v uskutočnení reformy verejnej správy a v možnom vplyve EÚ. Zmena správania sa dávajúcich aj prijímajúcich úplatok je podľa nich nepravdepodobná. Pocit bezmocnosti zvyšuje dojem, že neexistuje inštitúcia, na ktorú sa môžu obrátiť, ak narazia na korupciu Čo si myslíme o tých, ktorí dávajú a tých, ktorí berú? Názory na tých, ktorí berú úplatky, sú vnútorne štruktúrované: 1. Pragmatik: "Na vine je systém, tí, čo berú, sú nevinní." 2. Chamtivec: "Sú to zištní ľudia a berú z vlastnej chamtivosti" - definuje sa individuálna zodpovednosť tých, ktorí "berú." 3. Chudák: "Sú to zle platení ľudia, podliehajúci situácii." Demografická štruktúra Prieskumy potvrdili známe fakty. Najsilnejšie korupčné správanie je v skupine so stredoškolským vzdelaním s maturitou a u VŠ. Z hľadiska ekonomickej aktivity sú viac korupciou poznačení podnikatelia, úradníci, manažéri a odborní pracovníci, menej robotníci, nezamestnaní a ekonomicky neaktívni. Nižšia miera korupčného správania ako priemer je v dvoch extrémnych skupinách: najnižšie príjmy (do 4 tis. Sk) a najvyššie príjmy (nad 30 tis. Sk). Jej väčší rozsah anketári zaznamenali v mestách a z hľadiska krajov je silnejšie rozšírená korupcia v Trenčianskom, Nitrianskom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Výskyt prípadov korupcie v SR rok*stíhaných*odsúdených 1993*25*18 1995*33*13 1997*22*12 2000*106*67 2001*103*51 1 pol. 2002*45*21 (zdroj Generálna prokuratúra SR) |
StoryEditor