Pivovarnícky priemysel na Slovensku zamestnáva priamo alebo nepriamo približne 16 000 ľudí. Oni všetci si zaslúžia obdiv, lebo bez nich by príbeh piva nebol úplný -- hovorí Júlia Hurná, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.
Aké je zastúpenie piva v konzumácii Slovákov?
Pivo je prírodný produkt a je najrozšírenejším alkoholickým nápojom na svete. V popularite nápojov je zaradené na tretie miesto po vode a čaji. Pivo je na svete tak dlho, že ho berieme úplne prirodzene ako nápoj, ktorý je súčasťou histórie ľudstva a aj našej slovenskej histórie. U Slovákov je pomerne populárne; podľa štatistík na jedného obyvateľa sa na Slovensku vypije približne 73 litrov piva ročne. Aj napriek tomu, že v posledných rokoch nastal pokles v spotrebe, čo bolo spôsobené viacerými faktormi -- zvýšením spotrebnej dane, globálnou ekonomickou krízou či zmenou preferencií k iným nápojom, sa zdá, že trh s pivom sa na Slovensku stabilizuje. Je to aj vďaka inováciám pivovarov, ktoré prinášajú nové produkty, ako sú napríklad miešané nápoje z piva.
Pivo bolo vždy prezentované ako nápoj Čechov. Majú Slováci k nemu rovnako blízko?
S týmto tvrdením nemôžem súhlasiť. Všeobecne sa síce traduje, že slovenské pivovarníctvo v porovnaní s českým nemalo tradíciu, avšak historické zdroje vravia opak. Na území dnešného Slovenska boli oddávna všetky predpoklady na priaznivý vývoj pivovarníctva. Boli tu suroviny, drevo, technológie, odbytové možnosti. Je u nás len málo väčších oblastí, kde by sa niekedy v minulosti nevarilo pivo. Prvý veľký rozvoj slovenského pivovarníctva súvisí s privilégiami stredovekých kráľovských miest. Rozvoj remeselnej a obchodnej činnosti miest a mešťanov zabezpečovali rozličné výsady hospodárskeho charakteru. Ich súčasťou bolo aj právo variť a čapovať pivo, či tzv. míľové právo, ktoré malo rôzne podoby.
Na Slovensku je konzumácia piva dlhodobo zažitá, pivo je obľúbeným nápojom k jedlám a tradícia jeho varenia a pitia je dlhá a bohatá. Hoci sa traduje, že Slovensko bolo prevažne vinárske, na rozdiel od spomínaného Česka skutočnosť je úplne iná. Už v minulosti sa tu konzumovalo pivo v oveľa väčšej miere ako napríklad víno. Napríklad počas pôstneho obdobia plnilo funkciu tekutého chleba. Možno práve dlhou históriou sa pivo stalo takým prirodzeným nápojom na našich stoloch, že sme ho prestali vnímať ako niečo výnimočné, hoci je skutočným darom prírody a šikovnosti rúk pivárov.
Je slovenské pivo už len viac-menej v rukách nadnárodných spoločností, alebo sme schopní si vo výrobe piva zachovať vlastne špecifikum?
Na Slovensku dnes máme 25 pivovarov -- 2 veľké, 3 malé a 20 malých reštauračných pivovarov. Členmi Slovenského združenia výrobcov piva a sladu sú výrobcovia piva a sladu a firmy, ktoré sú významnými dodávateľmi pivovarníckeho priemyslu. Momentu, keď sa na vašom stole objaví dobre vychladený pohár piva, predchádza dlhá cesta, na ktorej sa podieľajú tisíce ľudí, v poľnohospodárstve, vo výrobe, v technológiách, logistike, doprave, obchode či reštauračných zariadeniach. Pivovarnícky priemysel na Slovensku zamestnáva priamo alebo nepriamo približne 16 000 ľudí. Oni všetci si zaslúžia obdiv, lebo bez nich by príbeh piva nebol úplný.
Združenie sa snaží propagovať pivo a pivnú kultúru. V tomto období navštevujem malé reštauračné pivovary, ktoré varia pivo zväčša pre vlastnú reštauráciu. Predstavujú úplne iný druh podnikania ako veľké a malé samostatné pivovary. Máme byť na čo na Slovensku hrdí. Aj naše pivo je vynikajúce a dnes slovenské pivovary ponúkajú širokú paletu pív. Myslíme si, že príbeh piva spája všetkých bez rozdielu. Všetky pivovary na Slovensku, veľké, malé alebo reštauračné, majú rovnaký cieľ -- šíriť pivnú kultúru na Slovensku a mať na konci tohto úsilia spokojného zákazníka.
V zahraničí, konkrétne v USA, som pila rôzne druhy napríklad aj ovocného piva. Majú takéto pivá šancu aj na Slovensku?
Slovenské pivovary každoročne prichádzajú s inováciami a novými produktmi. Pestrosť ponuky vždy spotrebiteľa zaujme. Už viac ako dva roky zaraďujú do svojej ponuky aj miešané nápoje z piva, tzv. radlery, ktoré vznikajú zmiešaním piva a ovocnej šťavy. Stali sa veľkým hitom leta 2011 i v tomto roku a sú obľúbené nielen u žien, avšak aj u konzervatívnejších mužov. V ponuke je tiež nealkoholický variant miešaných nápojov z piva.
Aké príležitosti a životné situácie sú najvhodnejšie pre pitie tohto nápoja?
Pivo je nápoj, ktorý si môžeme vychutnať pri mnohých príležitostiach. Je veľmi obľúbené pri stretnutiach s rodinou či priateľmi, pri grilovačke alebo na letnej terase. Pivo je nápoj s nízkym obsahom alkoholu, v priemere 4 -- 5 percent. V dávnej minulosti bolo zdravšie piť pivo ako vodu, a to hlavne z dôvodu, že voda v pive bola prevarená, a tým zdravšia ako voda priamo z vodných zdrojov. Vďaka nižšiemu obsahu alkoholu a osviežujúcej chuti dokáže pivo zároveň aj účinne hasiť smäd. Ak sa pivo konzumuje v rozumnej miere -- čo je aj prípad veľkej väčšiny konzumentov, môže byť súčasťou vyváženého a zdravého spôsobu života dospelých nad 18 rokov. Jemne horkastá chuť piva sa výborne dopĺňa s jedlom a svetoví kuchárski majstri ho odporúčajú konzumovať v kombinácii so špecifickými jedlami, ako sú napríklad korenené jedlá, alebo syry, či dokonca čokoláda.
Dobrou správou je, že na Slovensku sa vracia záujem verejnosti celkovo o kultúru stravovania, a možno práve to je príležitosť zamerať sa nielen na konzumáciu piva, ale hovoriť aj o pivnej kultúre a kultúre stolovania. Úlohou aj nás ako Slovenského združenia výrobcov piva a sladu je, aby sa kultúra pitia piva pozdvihla a ako hovorievajú pivovarníci -- nie je dôležité len to, ako sa pivo vyrába, ale aj spôsob, ako sa výčapník o pivo na prevádzke stará, ako ho čapuje a ako podáva. To je už úloha prevádzok, reštaurácií a barov. Naši členovia spolupracujú napríklad na zvyšovaní hygieny pri podávaní piva, učia výčapníkov pivo správne čapovať a organizujú aj rôzne súťaže pivných bartenderov.
Aké pivo uprednostňujete vy osobne? Ako často po ňom siahate?
Mám rada pivo. Je výborné proti smädu, a v lete si dám asi 2 -- 3 poháre do týždňa. Vychutnám si ho hlavne keď je správne načapované a vychladené. Jeho typická horká chuť sa dobre hodí k jedlu a proti smädu častejšie siahnem po miešaných nápojoch z piva. Pretože sa často presúvam z miesta na miesto autom, najčastejšie pijem nealkoholické pivo alebo nealkoholické miešané nápoje z piva. Vždy, keď som v zahraničí, chcem ochutnať pivo, ktoré sa v danej krajine vyrába. Rada ochutnám novinky a to, čo u nás nemáme. Okrem toho je pivo výborným prídavkom do jedál, keď doma varím napríklad tmavé mäso, na dochutenie pridávam tmavé pivo.
Ste žena, a pivo sa viaže skôr k obľúbeným nápojom mužov. Majú teda pivo a žena k sebe rovnako blízko?
Pivo a ženy boli priateľmi už v dávnej minulosti. Napríklad Egypťanky používali pivo na zlepšenie svojho vzhľadu, lebo verili, že obklady z pivnej peny im zregenerujú pokožku. V 16. storočí si princezné vlhčili pivom tváre, pretože verili, že pokožka bude po tomto ošetrení jemná a hladká. Obľúbené boli aj obklady. Pivo sa pridávalo tiež do kúpeľov. K tomu sa dnes vracajú výrobcovia pivnej kozmetiky.
Na Slovensku je dlhodobá tradícia vo varení a v konzumácii piva. Súhlasím, že pivo bolo u nás donedávna spájané s mužským svetom. No situácia sa zmenila a pivo je dnes moderný nápoj, ktorý si radi vychutnajú rovnako muži aj ženy, a ktorý zaujme množstvom chuťových variácií pre všetkých. Okrem toho je osviežujúce a využíva sa tiež v spomínanom kulinárstve.
Je dôležité poznamenať, že dnes už existuje veľmi málo typicky mužských profesií a v pivovarníctve je zamestnaných mnoho žien. Pôsobia v manažmente pivovarov, sú medzi nimi skvelé odborníčky na technológiu výroby piva či marketing a podobne.
Ako ste sa k nemu dostali? A dokonca k takejto funkcii prezidentky? Je nanajvýš pozoruhodné, že na Slovensku šéfuje zväzu výrobcov vína žena a aj zväzu piva žena.
Za prezidentku som bola zvolená 4. mája 2011 na valnom zhromaždení Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Neprišla som z pivovarníckeho sektora, a preto môj nástup do funkcie znamenal veľa učenia a návštev v pivovaroch. Po vyše roku môjho pôsobenia, keď som navštívila členské pivovary, aby som pochopila čo najpodrobnejšie ich situáciu, históriu, ale aj problémy, som rada, že mám možnosť podieľať sa na tom, čomu hovoríme: Pozitívny príbeh piva na Slovensku. Je to veľmi zaujímavá a zároveň zodpovedná rola.
Členstvo v združení je dobrovoľné a otvorené pre malé aj veľké pivovary, pretože práve spoločným úsilím môžeme vytvárať a budovať aj na Slovensku silnú pivnú kultúru. O téme pivovarníctva a sladovníctva hovoríme na odborných i verejných podujatiach, ako sú napríklad prvý Staromestský Beerfest, ktorého prvý ročník bol 28. septembra tohto roku. Alebo jediná oficiálna degustačná súťaž Slovenská pivná korunka. V tomto roku mala najviac prihlásených vzoriek, až 70. Teší ma, že milovníci piva boli spokojní.
Niečo z histórie...
Bratislava sa označovala ako mesto vína, vinohradníci popri obchodníkoch a rybároch tvorili v stredoveku hlavnú časť obyvateľov mesta.
Lenže skutočnosť je úplne iná. V celej Európe, na Slovensku a i v Bratislave sa pilo oveľa viac piva ako dnes. Boli na to dva základné dôvody: smäd mali ľudia voľakedy väčší ako dnes, keďže sa používalo silne solené mäso a pivo na rozdiel od vína bolo považované za pôstny nápoj. Znamená to, že sa mohlo piť aj počas prísnych náboženských pôstov.
Pivovarníci patrili k váženým obyvateľom Bratislavy, o čom svedčili aj ich honosné domy. Pivo v tom čase chutilo úplne inak ako v súčasnosti. Bolo husté, preto nečudo, že slúžilo zároveň aj na zasýtenie. Aj malým deťom sa dávalo na raňajky teplé pivo s chlebom.
O význame piva v Bratislave svedčí tiež zvon na veži Františkánskeho kostola, ktorého zvonenie znamenalo príkaz na zatvorenie všetkých krčiem a hostincov (oznamovalo záverečnú). Aj preto bol nazývaný zvonom lumpov či pivným zvonom.
V stredoveku bola v celej Európe jednotná kuchyňa. Líšila sa len tým, že na severe sa používala na varenie bravčová masť a na juhu olivový olej. Na severe sa pilo pivo a na juhu zasa víno. Pivo súčasne slúžilo od nepamäti aj ako dochucovadlo pokrmov. Pivo sa často používalo tiež na prípravu sladkých jedál a koláčov.
(Zdroj: rozprávanie V. Tomčíka a jeho kniha Vareškou cez dve tisícročia)
Pivo v EÚ
V Európe je 3 638 pivovarov (z toho 70 percent tvoria práve malé reštauračné pivovary).
Európska únia je na prvom mieste vo svete v produkcii piva a európsky spotrebiteľ má k dispozícii najširší výber. Európske pivá sú najslávnejšie a sú dostupné po celom svete. EÚ vyrába 25 percent celosvetovej produkcie piva, čo je ročne 427 miliónov hl piva.
Nalievanie piva
Správne naliatie piva pomôže rozvinúť jeho charakteristickú chuť a arómu. Pena na pive nie je len ozdobou piva, ale zároveň aj chráni pivo pred kontaktom so vzduchom, ktorý spôsobuje rýchly únik jeho chuti.
Ak chceme pivo správne naliať, tak treba dodržať tieto kroky:
1. Začať nalievať do pohára nakloneného v 45-stupňovom uhle.
2. Pomaly liať pivo na steny pohára, mieriť prúdom piva približne do polovice výšky pohára.
3. V polovici nalievania pohár narovnať do zvislej polohy a doplniť pivom.
Takto sa podarí vytvoriť peknú čiapku s penou, ktorá by mala byť 1,5 až 3,5 cm vysoká. Rôzne druhy piva majú aj rôznu výšku peny.
Väčšina pív práve prostredníctvom peny ukáže svoju špecifickú arómu a chuť.
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu je dobrovoľnou profesijnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje právnické osoby podnikajúce vo výrobe sladu a piva, ako aj organizácie, ktoré spolupracujú s výrobcami piva. Bolo založené 10. apríla 1991 a v súčasnosti združuje väčšinu producentov piva a sladu na Slovensku. Okrem pivovarov a sladovní združuje i servisné a obchodné organizácie, ktoré spolupracujú s výrobcami piva. Úzko spolupracuje so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, s výskumnými ústavmi, vysokými školami a ďalšími odbornými profesijnými združeniami a zväzmi, najmä v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva. Aktívne spolupracuje a zapája sa do činnosti európskych pivovarníckych a sladovníckych združení a je členom európskeho pivovarníckeho zoskupenia EBC, ktoré odborne koordinuje a rieši problémy pivovarníctva a sladovníctva. Od roku 2008 je riadnym členom európskeho pivovarníckeho združenia The Brewers of Europe.
CV
Mgr. Júlia Hurná, PhD.
Je prezidentkou Slovenského združenia výrobcov piva a sladu od mája 2011.
V predchádzajúcom období pracovala v Americkej obchodnej komore v SR, kde zodpovedala za vládne a mediálne vzťahy, konkrétne v oblastiach zlepšovania podmienok podnikateľského prostredia ako zákonník práce, daňová legislatíva, štátna pomoc, príprava legislatívy pre verejné obstarávanie a podobne.
Päť rokov pracovala v Európskom parlamente v Bruseli, kde nadobudla znalosti v problematike bezpečnosti potravín, verejného zdravia, environmentálnych otázok a pod. Pôsobila ako odborníčka pre európsku a zahraničnú politiku.
Bola aj výkonnou riaditeľkou Inštitútu pre verejné otázky, niekoľko rokov pracovala ako tajomníčka Výboru pre európsku integráciu v Národnej rade SR a pôsobila aj na Britskom veľvyslanectve v Bratislave v oblasti riadenia rozvojových projektov.