Voľbami 2002 sa skončila na Slovensku etapa politického antagonizmu, ktorá vznikla odtrhnutím Mečiarovho krídla z VPN a odvolaním Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády na jar 1992. Do roku 1998 strácal Mečiar súbežne súdnosť aj popularitu (na vrchole slávy ho milovalo 80 percent Slovenska). V dôsledku tohtoročných volieb stratil aj jednoliatu podporu členskej základne hnutia a jeho najúhlavnejší nepriatelia -- vépeenkárski jakobíni Tatár, Langoš, Zajac a spol. -- stratili možnosť ovplyvňovať parlamentnú politiku.
V starých aj nových stranách, ktoré obsadili po tohtoročných voľbách kreslá v parlamente (okrem KSS), získali silné pozície podnikatelia a politickí pragmatici. Politická idea je pre nich cudzie slovo, ekonomickým záujmom rozumejú oveľa lepšie. Vzťahy vo vláde, v parlamente aj tripartite preveria tradične konfliktné témy: štátny rozpočet, privatizácia, zákonné úpravy v daňovej a sociálnej oblasti a reformy v zdravotníctve, štátnej správe aj v dôchodkovom systéme. Pri prekonávaní konfliktných situácií, ale aj pri presadzovaní záujmov, môžu zohrať významnú rolu neformálne vzťahy a marketingové schopnosti. V týchto kategóriách vynikajú vo vláde aj v parlamente viacerí politici.
Trnavčanov spája aj šport
Návrh rozpočtu bude do vlády predkladať minister financií Ivan Mikloš. Miklošovi sa podarilo presadiť alebo podporiť obsadenie dôležitých postov vo vládnej exekutíve ľuďmi, s ktorými sa pozná dlhšie a sú mu hodnotovou orientáciou oveľa bližšie ako lídri strán, ktoré ich nominovali. Napríklad minister spravodlivosti Daniel Lipšic alebo štátna tajomníčka tohto ministerstva Lucia Žitňanská. Nadstranícke väzby pomohli Miklošovi aj v minulosti presadiť svoje zámery v rámci koalície. Miklošova staronová pravá ruka -- doterajší poradca a odterajší štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška -- mu zasa môže pomôcť v hľadaní ciest k novinárskej obci aj k vecnému dialógu s opozíciou. Tvaroška sa ako bývalý špičkový ekonomický redaktor a zástupca šéfredaktora denníka Pravda osobne pozná s viacerými poslancami. Aj s poslancom HZDS a bývalým prezidentom VÚB Jánom Gabrielom, ktorý o histórii ich priateľstva hovorí: "Poznáme sa už dlho, obaja sme Trnavčania, občas sa vidíme na futbale, ale poznám ho aj ako dobrého ekonomického novinára, ktorý nepodliehal bombastickým tendenciám a overoval si veci. Má reálne názory a keď bude taký aj vo funkcii štátneho tajomníka, nevidím problém v komunikácii, môže sa niekde prepracovať. Ja si, samozrejme, vždy poviem svoj názor a bude na ňom, čo si z toho vyberie. Ak mám hovoriť za seba, tak mne to, že si tykáme, určite uľahčí komunikáciu. Voči ľuďom, s ktorými si vykám, mám určitú bariéru, som opatrnejší vo vyjadrovaní, to je prirodzené."
Na otázku, či našiel v tézach vládneho programu, ktoré sa týkajú rezortu financií, nejaké body, s ktorými sa stotožňuje, odpovedá Ján Gabriel: "Dôležité budú konkrétne legislatívne návrhy. Aj Vlado (Tvaroška) bude len jedným z predstaviteľov vládnej koalície a vo vládnom programe nebudú zrejme vždy názory, s ktorými bude úplne stotožnený, budú to často kompromisné, kolektívne názory celej vládnej koalície. Rámcovo sa viem stotožniť so zužovaním štátnej správy, ale v konkrétnych krokoch môže nastať situácia, že nebudem súhlasiť, napríklad, s rýchlosťou reforiem."
Gabriel a elektroenergetika
Ján Gabriel bol pred novembrom vedúcim pracovníkom trnavskej pobočky Štátnej banky československej (ŠBČS), zodpovedný za financovanie výstavby jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Odvtedy mu je tento sektor veľmi blízky. V zhode s oficiálnou líniou HZDS bol proti vlastníckemu oddeleniu výroby, prenosovej sústavy a distribúcie v slovenskej elektroenergetike, odsudzuje prednostnú privatizáciu distribúcie (rozvodných závodov) pred výrobou (Slovenskými elektrárňami) a je proti strate vplyvu štátu v tomto sektore. Sprivatizované rozvodné závody môžu podľa neho pod hrozbou odberu elektriny od zahraničnej konkurencie vyšraubovať ceny príliš nízko, pričom jemu sa zdá logickejší opačný postup -- aby sa ceny vyrobenej elektriny prispôsobili možnostiam domácej výroby. Hovorí: "Poznám podstatu problémov kríz elektroenergetiky v Kalifornii aj v Anglicku, spôsobených privatizáciou a liberalizáciou trhu, ja by som bol na mieste vlády v tejto oblasti veľmi opatrný."
Cez trnavskú pobočku ŠBČS prechádzali aj investičné prostriedky pre viaceré silné firmy v okrese: hlohovskú Slovakofarmu a Drôtovňu, piešťanské kúpele, trnavské ŽOS a TAZ. Poslanec strany Smer Ivan Varga, člen vedenia Slovakofarmy Hlohovec, bol s Jánom Gabrielom spoločníkom vo firme V. G. Pharma. Firma bola založená v roku 1996, jej ďalšími spoločníkmi boli Ondřej Gattnar (riaditeľ Slovakofarmy), Irena Jenčová (priateľka bývalého prezidenta FNM Štefana Gavorníka) a Vladimír Poór. Úvahu, že ide o spoločnosť spoluvlastníkov Slovakofarmy, J. Gabriel striktne odmieta: "Ako prezident VÚB som si na takéto veci dával veľký pozor, bol som v orgánoch Biotiky, aj som dostal istú ponuku na privatizáciu, ale som ju odmietol, lebo som sa rozhodol ísť do politiky." Ponuku bližšie nešpecifikoval. V. G. Pharma je podľa jeho slov mŕtva firma, ktorá nikdy nevyvíjala žiadnu činnosť. Tvrdí, že nie je členom tzv. trnavskej privatizačnej skupiny, so smiechom dodáva "bodaj by som bol" a po chvíli mlčania hovorí: "Ja som mal vo VÚB slušný plat, terajší príjem poslanca mi stačí, nepotrebujem vlastniť fabriky." Na ministerstve financií bude mať Vladimír Tvaroška v agende aj kooperáciu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítom Kaníkom na príprave zákonov potrebných na spustenie dôchodkovej reformy. Ak sa presadí koncepcia správy dôchodkových fondov súkromnými správcovskými spoločnosťami, je takmer isté, že ministerstvo financií bude mať na ich výber vplyv prostredníctvom osôb, ktoré nominuje do príslušného regulačného úradu.
Kaníkova druhá šanca
Podľa koaličných lídrov nebol o kreslo šéfa tohto rezortu na koaličných rokovaniach záujem. Vo verejnosti sa tak pomaly začína udomácňovať názor, že Ľudovít Kaník sa vlastne prijatím tejto funkcie obetoval pre dobro národa. Bližšie k pravde je predpoklad, že jeho rozhodujúcim motívom bola možnosť formovať dôchodkovú reformu, ktorá na dlhé roky výrazne zmení nielen slovenskú ekonomiku, ale aj sociálny status jej aktérov. Jeho nominácia na ministra Dzurindovej vlády bola rozhodne prekvapením. V roku 1999 ho Dzurinda po kauze Nafta Gbely pre stratu dôvery navrhol odvolať z funkcie prezidenta Prezídia FNM. Dnes Mikuláš Dzurinda hovorí, že každý má právo na chybu a vymenovaním do funkcie ministra mu dáva druhú šancu. Kaník si vymenovanie interpretuje po svojom: "Myslíte si, že keby som konal vo fonde zle, dostal by som druhú šancu?" Isté je, že bez Mikloša by Kaník vo vláde nebol. Ich priateľstvo sa datuje ešte z čias spoločného pôsobenia na ministerstve privatizácie. Ľudovít Kaník, jeho terajší spoločník vo viacerých firmách Peter Chrappa a terajší člen Výkonného výboru FNM Peter Huňor, patrili na ministerstve k Miklošovým najbližším ľuďom. Keď sa stal Kaník v roku 1998 prezidentom FNM, objavili sa v jeho výkonnom výbore aj v orgánoch spoločností, v ktorých mal FNM účasť, aj ich spoloční priatelia. Novelizáciu zákona o štátnej službe, ktorá odstráni súčasné zablokovanie obsadzovania vedúcich funkcií ministrami, bude patriť k prvým návrhom, ktoré Kaník predloží parlamentu.
Z pôžičky 32 miliónov USD od Svetovej banky na projekt systému sociálnych dávok je zhruba 9 miliónov určených na tzv. technickú pomoc. Okrem iného sa z tohto balíka má platiť aj propagácia dôchodkovej reformy. Ľudovít Kaník vie z minulosti dosť o dôležitosti neformálnej komunikácie s novinármi a dobrého marketingu. Ako prezident FNM využíval služby profesionálnej reklamnej agentúry VYV, ako predstaviteľ DS pohostinné prostredie vo svojom banskoštiavnickom hoteli. Dôchodková reforma je tanec v porceláne -- väčšia časť verejnosti by ju mala prijať pozitívne, na čo je potrebné, aby ju pozitívne prijala aj aspoň časť opozície. Za istých okolností, napríklad, ak sa v správe dôchodkových fondov vytvorí priestor aj na doplnkové dôchodkové poisťovne, a v úrade na reguláciu a kontrolu správy týchto fondov sa nájde miesto i pre nominantov opozície, nie je podpora pragmatickej časti opozície z ríše snov. Kaník už povedal, že sa rizika nikdy nebál, čas ukáže či jeho nomináciou príliš neriskovala celá vládna koalícia.
Nemcsics tvrdí, že je "selfmademan"
Prerokovanie nepopulárnych opatrení vlády v tripartite bude mať na starosti nový predseda Rady pre hospodársku a sociálnu pomoc -- minister hospodárstva Róbert Nemcscics. Je členom ANO, krátko bol členom HZDS a vedúcim úradu ministerstva financií -- v čase, keď tomuto rezortu šéfoval podpredseda a poslanec HZDS Sergej Kozlík. Je synom Jozefa Nemcsicsa, významného prednovembrového predstaviteľa slovenského strojárskeho výskumu, ktorý po novembri zakotvil vo Zväze strojárskeho priemyslu a v orgánoch viacerých spoločností aj v Priemyselnej banke. V strojárskom podniku začínal aj Róbert Nemcsics. Potom však objavil svoje mediálne sklony a skúsil redaktorský život v Slovenskom rozhlase a v STV. Po revolúcii pracoval v marketingu -- najprv v Rock FM Radiu, potom vo Volkswagene. Široké sú aj jeho podnikateľské skúsenosti -- mal prvú súkromnú cestovnú kanceláriu na Slovensku, podnikal s modelkou Silviou Lakatošovou aj so spolumajiteľom Markízy Jánom Kováčikom, s ktorým sa pozná už dvanásť rokov -- vtedy spolu vyvážali drevo. Odmieta domnienku, že k funkcii na ministerstve financií mu dopomohol otec, prípadne vtedajší popredný predstaviteľ HZDS a "strojársky bard" Milan Cagala. Na ministerstve financií bol dva roky, za ten čas sa stal zástupcom štátu v orgánoch štátnej spoločnosti na obchodovanie so zbraňami Armex, ale aj v Tipose, v Spoločnosti pre poistenie exportných úverov (predchodkyňa Eximbanky) alebo v Stredisku cenných papierov. Podľa obchodného registra je od roku 1999 predsedom predstavenstva spoločnosti Euroholding. S bývalou generálnou riaditeľkou Slovenskej poisťovne Evou Bukovskou, ktorá získala toto kreslo zásluhou Sergeja Kozlíka, stále figuruje v orgánoch spoločnosti Národný autodrom Slovakia. Nemcsics to komentuje slovami: "Tá firma nikdy nevykonávala svoju činnosť, mal som tam len čestnú funkciu. Mám množstvo ďalších podnikateľských aktivít, vlastním firmu, ktorá spravuje majetkové podiely v iných spoločnostiach, ale už rok sa týmto spoločnostiam nevenujem.".
Mikuš, Brhel -- ťažkí partneri
Podľa obchodného registra na internete sa v januári tohto roka stal konateľom spoločnosti Aurum Verde, vo februári predsedom predstavenstva spoločnosti E-trade a v júli predsedom predstavenstva firmy TOPLIMO. Isté je, že keď pôjde nový minister hospodárstva do parlamentu obhajovať návrhy zákonov alebo doprivatizáciu tzv. strategických podnikov, stretne sa tam s mnohými bývalými kolegami a obchodnými partnermi. Najťažšími partnermi na diskusiu môžu byť bývalý generálny riaditeľ Slovenských elektrární Tibor Mikuš, bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Jozef Brhel, jeho bývalý poradca Maroš Kondrót a bývalý člen vedenia SPP Igor Federič. Jozef Brhel bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva v rokoch 1994 -- 1998 a medzi svojimi bývalými kolegami na ministerstve má doteraz povesť pracovitého a vzdelaného šéfa. Bol to však on, ktorý v neprítomnosti bývalého ministra hospodárstva Česneka podpísal Jánovi Duckému vymenovanie za generálneho riaditeľa SPP. V tom čase bol Maroš Kondrót Brhelovým poradcom a členom Dozornej rady SPP a Igor Federič bol zasa v SPP obchodným riaditeľom -- až kým ho Ján Ducký tesne pred voľbami spolu s bývalým finančným riaditeľom SPP Romanom Václavíkom neodvolal z funkcie pre stratu dôvery. Vzhľadom na ďalší beh udalostí v SPP, to možno obom pripísať skôr ako pozitívny bod. Dnes je Brhel stále v HZDS, kým Kondrót si spolu s Federičom vybrali Smer. Federič je predsedom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií ústavných činiteľov. Vzhľadom na priority predvolebného programu Smeru možno očakávať, že tejto agende dá nový rozmer -- návrhmi na sprísnenie príslušného zákona aj v praktickom využití informácií, ktoré sa mu vďaka tejto funkcii dostanú do rúk. A prví na rane budú, pochopiteľne, ministri, Nemcsicsa nevynímajúc. Minister hospodárstva sa bude musieť pripraviť na tvrdé diskusie s opozičnými politikmi, ktorí majú na rozdiel od neho v tomto rezorte prax aj kontakty. Najmä ak pôjde o novelu privatizačného zákona, špeciálne o doprivatizáciu energetiky a SPP.
Nemcscics to nebude mať ľahké ani v Rade pre hospodársku a sociálnu dohodu pri moderovaní dialógu ministrov financií, práce, alebo zdravotníctva s odborármi a so zamestnávateľmi, najmä keď pôjde o rozpočet, reformy, zvyšovanie regulovaných cien, spotrebných daní alebo ďalšej privatizácii. Domnienku, že aspoň v komunikácii so zamestnávateľmi mu pomôže známosť jeho otca v kruhoch AZZZ, označuje za absurdnú. Otázky ku konkretizácii zámeru vlády minimalizovať vplyv korporatizmu na štát, považuje za predčasné.
Aká rada, taká rana
Tesne po zvolení predsedu a podpredsedov Národnej rady SR si troch z nich pozvala Markíza do diskusnej relácie SITO. Najväčšie sympatie divákov si získal poslanec HZDS-ĽS a podpredseda Národnej rady SR Viliam Veteška. Na prvý televízny pohľad je to žoviálny, usmievavý dobrák, čo sa vie dohodnúť s každým. Podľa ľudí, čo ho poznajú bližšie, je dobrý vyjednávač a chytrý obchodník. V parlamente sa nemôže asi nikto okrem neho pochváliť, že je predsedom predstavenstva a spoluvlastníkom firmy, v ktorej má štát de facto 90-percentný podiel na základnom imaní. De iure ho vraj bude mať už čoskoro. Reč je o Slovenských aerolíniách, ktoré už niekoľko rokov vyrábajú stratu. Medzi jej dodávateľov patria aj spoločnosti vlastnícky kontrolované Veteškom -- zväčša ziskové. Súčasný minister dopravy Pavol Prokopovič bude pravdepodobne pokračovať v zámere svojho predchodcu a navrhne vláde na schválenie predaj štátneho podielu v tejto firme. Veteška v očakávaní tohto okamihu zrejme išiel za poslanca s predstavou, že vládna koalícia bude mať trochu iné zloženie.
Ale nie je z tých, čo sa vzdávajú. Podpredseda Národnej rady SR je dobrá pozícia na získanie nových kontaktov. Najmä v kombinácii s pozvánkou na dobrú poľovačku. Predvolebnú kampaň si robil Veteška z veľkej časti vo vlastnej réžii. Vhodne do nej zapadlo aj hosťovanie v poľovníckej relácii Lovu zdar -- Halali na STV. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila STV za nedovolenú reklamu v tejto relácii finančnú pokutu. Vďaka zvláštnemu citu istých pracovníkov STV pre peniaze a reklamu si mohlo celé Slovensko vypočuť Veteškovo poučné upozornenie: "Dobre mienená rada a dobre mierená rana znejú takmer rovnako."