V Európe sú asi najvzdelanejší fínski stredoškoláci

(Ne)úspešní imigranti
Tabuľka 23 krajín OECD ukazuje, že až na Írsko v každej krajine deti imigrantov v omnoho väčšej miere zaostávajú za deťmi narodenými v sledovanej krajine. V niektorých štátoch je tento rozdiel enormný. Až v šiestich z 23 hodnotených krajín boli deti imigrantov pri zadaných testoch o 25 % menej úspešné ako ich rovesníci a v ďalších piatich krajinách bolo percento detí imigrantov alebo tzv. prvej generácie, ktoré neprešli cez požadovanú hranicu, v porovnaní s "domorodcami" trikrát vyššie. Situácia sa však opäť líši od krajiny ku krajine. Napr. v Kanade, ako aj v Austrálii sú rozdiely medzi študijnými výsledkami detí domorodcov a tých ostatných minimálne, naopak, najviac v porovnaní s domácimi rovesníkmi zaostávajú deti imigrantov v Nemecku, Belgicku, Rakúsku a Dánsku. Úplne opačná situácia je v Írsku, kde deti - imigranti, prípadne deti prvej generácie dosiahli lepšie študijné výsledky ako rodení Íri.
V tejto oblasti je však potrebné brať do úvahy skutočnosť, že prisťahovalci v jednotlivých krajinách majú rôzny pôvod, príčiny, pre ktoré opustili vlastnú krajinu a líšia sa tiež kultúrou a náboženstvom. Bez ohľadu na to však aj faktor imigrácie, hoci príliš neovplyvňuje celkové študijné výsledky mládeže v jednotlivých krajinách, je pre vlády dôležitý, ak chcú zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelaniu všetkým menšinám vrátane detí - imigrantov.
Rodinný začarovaný kruh
Už dlho je známe, že šance na prípadné budúce úspechy tak v škole, ako aj v živote sa začínajú zakladať v rodine. Významný vplyv má v tomto smere vzdelanie rodičov, ich zamestnanie a ekonomický štatút (hoci aj tu platí, že kultúrne zázemie, ako vedenie detí k čítaniu, hudbe a časté spoločné rozhovory, je často dôležitejšie ako zázemie ekonomické). Británia je jasným príkladom, ako výrazne vplýva ekonomické postavenie rodičov na študijné možnosti i výsledky detí. Podľa jednej zo štúdií britské školy s vyšším počtom detí z ekonomicky znevýhodnených rodín mávajú pravidelne horšie celkové výsledky ako školy, ktoré navštevujú deti z finančne dobre situovaných rodín. Rozdiely sú až také veľké, že aj slabší študenti z tzv. lepších rodín mávajú nepomerne lepšie výsledky než najlepší študenti v školách, kde minimálne polovica pochádza z chudobnejšieho prostredia. Iný príklad - Írsko. Deti dobre zarábajúcich rodičov tu majú 90-percentnú šancu pokračovať po skončení základnej školy v ďalšom štúdiu, zatiaľ čo v prípade detí slabo zarábajúcich rodičov je táto šanca iba 13-percentná. Podobne aj u nemeckých detí, ktorých rodičia majú vysokoškolský diplom, sú nepomerne väčšie možnosti dostať sa na gymnázium (v Nemecku najvyššie hodnotená stredná škola, z ktorej sa automaticky pokračuje na vysokej škole).
Vzdelaná matka
Zaujímavým faktorom podľa posledných štúdií centra Innocenti je vzdelanie matky. Ako výsledky testov sledovaných žiakov ukázali, v krajinách s vyrovnanejším školským systémom (Fínsko, Nórsko, Švédsko, Island), ale aj v Írsku a Poľsku, 1,5-krát väčší počet detí, ktorých matky neukončili strednú školu, neprešiel v porovnaní s rovesníkmi s vyšším vzdelaním matky testom literárnej gramotnosti. V Mexiku, ale napr. aj v Nemecku s jeho už spomínaným prísne selektívnym systémom je situácia omnoho vážnejšia. V týchto štátoch tri- až štyrikrát väčší počet detí vzdelanostne menej úspešných matiek neprejde testom. Takéto prepojenie medzi vzdelaním matky a schopnosťami dieťaťa zaznamenali vo väčšine krajín.
Je tu vysoká pravdepodobnosť, že o vyššom vzdelaní rodičov a následne detí rozhoduje samotná genetika a z nej vychádzajúci postoj matky. Je nepopierateľné, že matka, ktorá v tehotenstve viac dbá o svoje zdravie a kvalitnejšie sa stravuje (väčšinou ide o matky z bohatších rodín), podporuje zdravý vývoj mozgu svojho dieťaťa a predurčí jeho budúcu životnú dráhu ešte predtým, než sa narodí. Materiálne výhody sa tak začínajú výrazne prejavovať - viac finančných zdrojov, obyčajne menej detí, väčšinou vyššie znalosti o význame vzdelávania detí ešte v predškolskom veku a možno aj viac času na podporu schopností dieťaťa spoločným čítaním, rozprávaním sa a načúvaním mu už od útleho veku. Navyše, dieťa z finančne lepšie zabezpečenej rodiny má väčšiu možnosť navštevovať ešte pred nástupom do školy kvalitnejšie materské školy. Aj to má vplyv na neskoršie školské úspechy a lepšie presadenie sa v živote.
Generačné súvislosti
Keď dieťa začne chodiť do školy, opäť sa prejavia výhody lepšieho finančného zabezpečenia rodiny. Aj keď by rodičia dieťaťu nevybrali súkromnú školu, vždy ho môžu poslať do kvalitnejšej štátnej základnej školy aj mimo miesta bydliska, keďže sa dá očakávať, že v týchto rodinách nie je problém s dopravou. Vo všeobecnosti, vzdelanejší rodičia sa viac zaujímajú o kvalitu škôl, spôsob vyučovania a ponúkané predmety než rodičia s nižším vzdelaním a sú v tomto smere aj viac informovaní. A opäť, počas samotnej školskej dochádzky, vzdelanejší rodičia zvyknú viac tlačiť na dieťa, aby si urobilo úlohy, učilo sa, zložilo skúšky, dostalo sa ďalej do školy. Deti z týchto rodín bývajú v priemere menej choré, lepšie sa stravujú a bývajú, aj keď opäť nemožno zovšeobecňovať, disciplinovanejšie, než deti menej vzdelaných rodičov. S tým ide ruka v ruke aj lepšie vzdelanie už preto, že učitelia sa snažia učiť na školách, kde deťom a ich rodičom viac záleží na vzdelaní a kde sú deti disciplinovanejšie. Samozrejme, existujú výnimky a na svete sú milióny ľudí, ktorí pochádzali z veľmi chudobných rodín a vlastnou húževnatosťou sa dokázali presadiť a dosiahnuť najvyššie méty. Faktom však ostáva, že opísané okolnosti prevládajú a potvrdzujú, že presadenie sa alebo zaostávanie v škole sa príliš často prenáša z generácie na generáciu.
Výhody predškolských zariadení
Vlády členských krajín OECD sa zaviazali a snažia sa dodržiavať princíp rovnosti šancí v otázke prístupu k vzdelaniu, aby každé dieťa dosiahlo taký vzdelanostný stupeň, na aký má schopnosti. Ešte nedávno krajiny verili, že stredoškolské štúdium zdarma, ako aj otvorenie všetkých typov a stupňov škôl všetkým bez ohľadu na postavenie rodiny a finančné zabezpečenie, výrazne zníži rozdiely vo vzdelaní. Do určitej miery sa to aj podarilo. Je fakt, že ešte štyri generácie dozadu bolo stredoškolské vzdelanie prístupné len elite. Ako sa však ukazuje, na začiatku 21. storočia sa vo všetkých štátoch OECD naďalej prejavujú obrovské rozdiely vo vzdelaní vychádzajúce jednoznačne z rodinného zázemia. Všetky štúdie dokazujú, že až na Holandsko a Švédsko sa tieto rozdiely podarilo za ostatné desaťročia zmierniť len minimálne. Väčšina krajín sa preto snaží viac investovať do predškolských zariadení, prípadne programov špeciálne orientovaných na deti zo znevýhodnených rodín. Jedným z najstarších je americký program Head Start, ktorý odštartovali v 60. rokoch v rámci prezidentského programu Vojna proti chudobe. Jedným z najnovších je zasa britský Sure Start, ktorý Londýn spustil v rokoch 1998/99. Zatiaľ sa však nepodarilo pesimistov presvedčiť, že tieto programy naozaj môžu pomôcť. Napríklad náklady na Head Start, pre ktorý pracuje okolo 180 tis. ľudí, dosahujú ročne 6 mld. USD, pričom program poskytuje predškolskú starostlivosť približne miliónu amerických detí z chudobných rodín. Napriek dlhým rokom jeho fungovania má však stále veľa kritikov, ktorí poukazujú na jeho - ako tvrdia - slabé výsledky. Skutočnosť je však taká, že deti, ktoré napr. v Kalifornii absolvovali takéto podporné predškolské zariadenia, mali o tretinu vyššiu šancu na ukončenie strednej školy než ich chudobní rovesníci, ktorí predškolské zariadenia nenavštevovali, o 50 % vyššiu šancu na získanie zamestnania alebo pokračovanie v ďalšom štúdiu, zároveň o 50 % nižšiu pravdepodobnosť predčasného tehotenstva a o 40 % menšiu šancu dostať sa do väzenia. To sú veľké pokroky, ktoré zvyšujú nádej, že skorým začiatkom výchovy a vzdelávania sa môže aspoň do určitej miery odstrániť nielen zaostávanie detí z chudobnejších či problematickejších rodín v školách, ale aj ďalšie sociálne problémy, ktorým takéto deti čelia v omnoho väčšej miere než ich rovesníci zo vzdelanejších, prípadne z finančne lepšie zabezpečených rodín.
Lepšie je byť bohatým
Aké sú úspechy vo vzdelaní u detí z nečlenských krajín OECD? Najpresnejšie výsledky v tomto smere môže poskytnúť štúdia TIMSS (Medzinárodné trendy v matematike a vo vede). Jej výhodou je, že zahŕňa veľký počet krajín z celého sveta, tak členských krajín OECD, ako aj nečlenov. Presne 25 nečlenských krajín, ktoré sa na TIMSS zúčastnili buď v roku 1995 alebo 1999, bolo z východnej Európy, východnej Ázie či Blízkeho východu a údaje sa zbierali aj z takých odlišných štátov ako sú Ruská federácia, Irán, Izrael, Južná Afrika, Indonézia alebo Čile.
Testy pre žiakov 8. ročníka základnej školy v štátoch OECD aj mimo nich sledovali, ako dokážu 14- až 15-ročné deti využiť základné matematické znalosti v zadaných situáciách. Tieto výsledky TIMSS sa potom premietli aj do výsledkov všeobecného vzdelania, ktoré zahŕňalo ešte literárnu gramotnosť a vedecké predmety. Na prvých dvoch miestach sa umiestnili nečlenské krajiny OECD Singapur a Hongkong, nasledované členmi organizácie Južnou Kóreou a Japonskom, na 5. mieste je však ďalší nečlen OECD Taiwan. Opäť, aj v matematike, podobne ako to bolo pri literárnej gramotnosti, mala problémy najsilnejšia ekonomika Európy a eurozóny Nemecko, ktoré skončilo až na 23. mieste, keď cez požadovanú hranicu neprešlo 36 % sledovaných žiakov. Z ďalších krajín OECD a zároveň členov eurozóny na konci zasa skončilo Portugalsko (42. miesto) a Turecko (44. miesto). V obidvoch prípadoch testy nezvládla viac ako polovica detí, v Portugalsku 68 a v Turecku až 73 %. Prekvapením je aj zaostávanie Izraela, ktorý je známy vysokými investíciami do moderných technológií, vyžadujúcich práve orientáciu na matematické predmety. Izrael skončil na 37. mieste s 53 % "neúspešných" študentov. Nemenej zaujímavý je aj fakt, že študenti v mnohých ekonomicky slabších krajinách si počínali lepšie ako v tzv. hospodárskych veľmociach. Príkladom je Rusko a USA, pričom ruskí študenti zápasiaci s ekonomickými problémami vo vlastnej krajine skončili na 17. mieste (testami neprešlo 28 %) a USA až na 27. mieste (neprešlo 39 % študentov).
Pre Slovensko je potešujúce, že jeho študenti sa v medzinárodnom hodnotení matematickej zručnosti umiestnili na najvyššej priečke spomedzi stredo- a východoeurópskych krajín, keď skončili na 10. mieste (neprešlo 22 % študentov), pričom lepšie výsledky v matematike ako 14-roční Slováci dosiahlo len päť "ázijských tigrov" a štyri štáty západnej Európy.
Celkovo však krajiny OECD majú lepšie výsledky než ich konkurenti z nečlenských štátov. V menej rozvinutých štátoch je častým javom slabšia dochádzka a navyše aj samotná dĺžka školskej dochádzky žiakov. Zatiaľ čo v krajinách OECD 8. triedu základnej školy navštevujú prakticky všetky deti daného veku, v krajinách ako Južná Afrika či Maroko (testami neprešlo v obidvoch prípadoch až 95 % detí) toto nebýva pravidlom.
Investície nezaručujú úspech
Ako štúdia ukázala, krajiny OECD sú na tom omnoho lepšie, čo sa týka vzdelávania mladých ľudí a ich prípravy na život v 21. storočí, a to tak z hľadiska absolútnych výsledkov v jednotlivých testoch, ako aj v oblasti zaostávania najslabších žiakov za priemerom školy. Deti vo Fínsku, v Kanade či Južnej Kórei majú väčšiu šancu dosiahnuť požadovaný štandard a menšiu šancu zaostávať za ostatnými študentmi než deti v Maďarsku, Dánsku, USA, Nemecku alebo Grécku. Percento 15-ročných, ktorí neprešli testom literárnej gramotnosti, čo znamená, že "nie sú schopní poradiť si so základným textom", sa pohybuje od 7 % vo Fínsku a v Južnej Kórei až po 20 % v Nemecku, Maďarsku, Grécku, vo Švajčiarsku a v Portugalsku. Percento tých, ktorí si "nedokážu poradiť s matematickým základom", varíruje od 10 % v Južnej Kórei a Japonsku až po 45 % a viac v Taliansku, Španielsku, Grécku a Portugalsku.
Neexistuje jednoznačný vzťah medzi investíciami štátu na jedného žiaka a výsledkami, prípadne vzdelanostnými rozdielmi medzi žiakmi. Mnohé štáty investujúce vysoké peniaze do školského systému automaticky nemávajú lepšie výsledky. Vo všetkých krajinách OECD sú možnosti a následne aj výsledky v škole silne prepojené so vzdelanostným štatútom rodičov, s ich finančnými príjmami a zamestnaním, aj keď rozsah tohto prepojenia sa líši podľa krajiny. Nakoniec, na budúcom znevýhodnenom postavení dieťaťa má veľký podiel výchova už v predškolskom veku, hlavne nedostatočné vzdelávanie, ktoré by sa malo začať krátko po narodení dieťaťa.