Novela zákona je pomerne rozsiahla, a preto nie je možné zahrnúť do článku všetky zmeny v oblasti zdaňovania právnických osôb. Sleduje len tie najzaujímavejšie. Nepovažujem sa za povolanú hodnotiť politické a sociálne dôsledky niektorých zmien. Ale pokiaľ ide o pohľad daňového poradcu, už bežná analýza naznačuje určité rozpory, ktoré spôsobia daňovníkom i správcovi dane problémy.
Sadzba dane
je navrhovaná vo výške 19 percent, nebudú platiť znížené sadzby pre poľnohospodársku výrobu ani pri zamestnávaní občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktoré boli pri splnení určitých podmienok vo výške 15 alebo 18 percent.V navrhovanom zákone budú v značnej miere obmedzené oslobodenia od dane, ktoré sú podľa tvorcov zákona nespravodlivé voči ostatným, nie sú neutrálne a komplikujú zákony.
Od 1. 1. 2004 podľa návrhu už nebudú oslobodené napríklad:
- príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vo vodnom hospodárstve,
- príjmy daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (napr. záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti), ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk
- príjmy z prevádzky malých vodných elektrární, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok
- príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí
- finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná
- výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu
- výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu
- úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov
- príjmy, o ktoré prevyšujú súvisiace výdavky, ak tieto príjmy plynú z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov,
- príjmy vysokých škôl a fakúlt a príjmy základných škôl a stredných škôl a školských zariadení získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh.
Základ dane
Ustanovenie o zisťovaní základu dane sa zredukovalo o možnosť odpočtu akýchkoľvek darov, ktoré bolo možné odpočítať za predpokladu, že boli určené právnickým osobám na území SR a poskytnuté na účely presne definované zákone.
Počnúc rokom 2004 nebude potrebné, až na dve výnimky, sledovať úhrady príjmov alebo výdavkov. Týka sa to však len tých, ktoré vzniknú až po 1. 1. 2004.
Príjmy a výdavky, ktoré vznikli do 31. 12. 2003 a neboli zahrnuté do základu dane pre nezaplatenie alebo neprijatie, budú súčasťou základu dane v tom roku, v ktorom budú prijaté alebo zaplatené:
1. Nájomné a odplaty (provízie) za sprostredkovanie, uhrádzané fyzickej osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
2. Do základu dane sa naďalej budú zahŕňať až po prijatí alebo zaplatení:
- zmluvné pokuty
- poplatky z omeškania
- úroky z omeškania.
Súčasťou základu dane už nebudú oceňovacie rozdiely medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti a jeho vstupnou, zostatkovou alebo obstarávacou cenou.
V návrhu novely sú aj ustanovenia reagujúce na zmeny a novely iných zákonov, napr. zákona o účtovníctve, zákona o dani z pridanej hodnoty.
Do základu dane sa budú zahŕňať napríklad aj:
- oceňovacie rozdiely z cenných papierov a derivátov pri ich oceňovaní reálnou hodnotou v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zmene ich ocenenia,
- daň z pridanej hodnoty, ktorá je dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku.
Jednou zo základných zásad navrhovaného nového zákona podľa vyjadrení jeho tvorcov je, že daňové výdavky by mali byť uznateľné vždy, ak súvisia s podnikaním, sú preukázateľné a ak bolo možné pri ich vynaložení predpokladať, že vynaloženými výdavkami sa dosiahne, zabezpečí alebo udrží zdaniteľný príjem alebo sa zníži strata. Odstránili sa niektoré limity a obmedzenia
- nebudú už limitované výdavky na nákup a prenájom osobných automobilov, lodí a lietadiel,
- zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou sa zahrnie do daňových výdavkov aj pri tých druhoch majetku, pri ktorých to doteraz nebolo možné, ide napr. o prístroje určené pre domácnosť, televízne prijímače, rozhlasové prijímače a prístroje na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu, nábytok, umelé kvety, osobné automobily, nákladné terénne automobily, motocykle a prívesné vozíky k motocyklom, osobné dopravné prostriedky a pod.
Nie sú stanovené žiadne obmedzenia výdavkov na reklamu. Tie by mali byť v zmysle návrhu nového zákona uznané všetky a v plnej výške, samozrejme za predpokladu, že sú vynaložené na dosiahnutie príjmov.
Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, nie sú už obmedzené percentom z úhrnu zúčtovaných miezd a náhrad miezd.
Odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb nie sú v návrhu medzi daňovo neuznanými výdavkami, môžu byť teda súčasťou základu dane a nebudú sa už vyplácať zo zisku.
Daňovo uznané budú aj odplaty (provízie) za sprostredkovanie bez podmienky, že musí byť vykonávané podľa osobitného predpisu (napríklad na základe živnostenského oprávnenia).
Naďalej nebudú daňovo uznaným výdavkom (ani v limitovanej výške) výdavky na reprezentáciu, okrem reklamných predmetov označených obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet. Suma vynaložená na reklamné predmety nebude limitovaná výškou základu dane a bude daňovo uznaná aj v prípade, že spoločnosť vykáže stratu.
Rezervy a odpisy po novom
Významné zmeny budú aj v oblasti rezerv a opravných položiek. Podľa nového zákona o účtovníctve a postupov účtovania sa neúčtujú dohadné položky. Očakávané záväzky sa v účtovníctve zobrazujú formou rezerv. Tvorba daňovo uznaných rezerv, ktoré boli upravené zákonom o rezervách a opravných položkách, je zahrnutá priamo do nového zákona.Zmena nastala pri tvorbe rezervy na opravu hmotného majetku, ktorá už nebude daňovo uznaným výdavkom. Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom určeného plánu opráv počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004, najneskôr do 31. decembra 2008. Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej sumy vytvorenej rezervy.
Opravné položky k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti nového zákona a boli zahrnuté do príjmov, sa budú tvoriť nasledujúco:
ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako
a) tri mesiace, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) najviac do 25 % hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva,
b) šesť mesiacov, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) najviac do 50 % hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva,
c) deväť mesiacov, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) najviac do 75 % hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva,
d) 12 mesiacov, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) najviac do 100 % hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva.
Pri odpisoch majetku došlo k významným zmenám. Spojením 4. a 5. odpisovej skupiny sa znížil počet odpisových skupín, čiže budú len štyri. Doba odpisovania sa oproti roku 2003 nezmenila.
Pri vyradení majetku sa nebude používať polročný odpis, ako to bolo za určitých zákonom stanovených podmienok. Odpis sa uplatní vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých bol majetok využívaný na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Odpisovať už bude možné aj nehnuteľnosť obstaranú na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva, to znamená, že nemusí čakať s uplatňovaním odpisov na zápis do katastra. V minulosti to bol pomerne častý problém.
Pri technickom zhodnotení majetku neprevyšujúcom v úhrne za zdaňovacie obdobie 30 000 Sk, sa daňovník bude môcť rozhodnúť, či takéto výdavky bude zahŕňať priamo do nákladov alebo ich bude považovať za súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny majetku.
Z daňového odpisovania už nebudú vylúčené odpisy televíznych a rozhlasových prijímačov, prístrojov na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu a pod.
V novom zákone nebudú žiadne položky odpočítateľné od základu dane percentom zo základu dane (napr. ostatná reklama, reklamné predmety, nosiče reklamných nápisov a pod.)
Zmeny nastanú aj v spôsobe odpočtu straty. Podľa súčasne platného zákona si bolo možné od základu dane odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal po tejto strate (úhrne strát) kladný základ dane, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Podmienkou je, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty. V novom zákone bude možné odpočítať si od základu dane (pravdepodobne už len jednu) daňovú stratu rovnomerne počas piatich za sebou nasledujúcich zdaňovacích období. Daňovú stratu možno začať odpočítavať v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Ustanovenie o odpočte straty v novom zákone sa použije na straty, ktoré sa budú odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Daňovník, ktorý znižoval základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov.
S cieľom zladiť všetky opatrenia v oblasti daní so záväznými dokumentmi, najmä smernicami Európskej únie, zruší nový zákon úľavy na dani (§§ 35 - 35c) pre právnické osoby, v ktorých bol investovaný zahraničný kapitál. Daňovníci, ktorým vznikol nárok na úľavu na dani alebo im bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí úľavy do 31. 12. 2003, uplatnia si ich naďalej podľa doteraz platných predpisov.
Zdaňovacím obdobím bude naďalej kalendárny rok. Správca dane bude môcť v odôvodnených prípadoch povoliť zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok.
Niektoré ustanovenia týkajúce sa daňových priznaní, ktoré sa upravovali v zákone o správe daní a poplatkov, sa upravia priamo v novom zákone o daniach z príjmov. V podstate v tejto oblasti nedošlo k zásadným zmenám, až na jednu, ktorá nie je veľmi systémová a mnohým daňovníkom spôsobí komplikácie. V doteraz platnom zákone, ak daňovníkovi daňové priznanie na daň z príjmov vypracúval daňový poradca, predĺžila sa lehota na podanie daňového priznania do 30. júna roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Toto, voči daňovníkom ústretové ustanovenie, bolo zo zákona odstránené.