Vládna forma
Z hľadiska sústavy najvyšších štátnych orgánov, spôsobu ich kreácie a vzájomných vzťahov je Slovenská republika štátom s parlamentnou demokraciou. Dominantnosť parlamentu ako reprezentanta zákonodarnej moci sa prejavuje predovšetkým v tom, že zloženie vlády, ktorá je predstaviteľom výkonnej moci, je podmienené výsledkami volieb do zastupiteľského zboru. Znamená to, že zloženie vlády sa legitimizuje odvodením od zloženia parlamentu.
Pre prezidentský systém je typické, že prezident je najvyšším orgánom výkonnej moci a je volený priamo, z čoho vyplýva, že exekutíva je priamo závislá od výsledku prezidentských volieb. Reálne existujúce demokratické zriadenia sú často kombináciou prvkov typických pre rôzne formy vlád (učebnicový príklad "čistej" tej-ktorej vládnej formy je možný len teoreticky). Aj napriek tomu, že ústavodarca vymedzil ústavné postavenie slovenského prezidenta v šiestej hlave ústavy, ktorá je venovaná výkonnej moci (jej prvý oddiel upravuje postavenie prezidenta a druhý oddiel postavenie vlády), výkonnú moc zastrešuje vláda, čo vyplýva aj z dikcie čl. 108 ústavy, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci.
Hlava štátu
Právny status hlavy Slovenskej republiky zakotvuje ústava tak, že nenarúša princíp parlamentnej demokracie, a to aj napriek tomu, že prezident je volený priamo občanmi, čo je inak prvok typický pre prezidentský systém. Priamu voľbu prezidenta zaviedol do nášho právneho poriadku ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým sa novelizovala ústava. Prezident nie je nositeľom práva zákonodarnej iniciatívy, avšak disponuje oprávneniami a povinnosťami týkajúcimi sa zákonodarného procesu, ako aj procesu normotvorby v širšom zmysle. Podľa čl. 108 ods. 1 písm. f) ústavy prezident podpisuje zákony. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že ide o povinnosť prezidenta.
Rozhovor s ústavným právnikom Štefanom Kseňákom
Porušil prezident ústavu tým, že zmeškal lehotu na vrátenie zákona?- Pokiaľ máte na mysli existenciu dvoch rôzniacich sa názorov, t. j. či prezident zmeškal lehotu na vrátenie zákona na opätovné schválenie alebo či túto lehotu nezmeškal, tak ani v prípade, ak by prezident zmeškal predmetnú lehotu, k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti nedošlo.
Takže neporušil ústavnú povinnosť?
- V ústave sa píše, že prezident môže vrátiť Národnej rade zákon. Zdôrazňujem, že je uvedené - môže. Ide teda o právo prezidenta, nie o jeho povinnosť.
Môže vo veci zmeškania lehoty vydať záväzné stanovisko ústavnoprávny výbor?
- Či prezident zmeškal alebo nezmeškal lehotu, tak podľa môjho názoru autoritatívny výklad môže podať len Ústavný súd Slovenskej republiky, a to prostredníctvom výkladu ústavy podľa čl. 128 ústavy. Ústavný súd podá takýto výklad na návrh. Argumentácia, že v tomto prípade nie je sporný výklad ústavy, ale rokovací poriadok Národnej rady, je veľmi neistá. Ani rokovací poriadok výslovne nerieši danú otázku a v tomto prípade ide o právo vyplývajúce priamo z ústavy. Myslím si, že otázku plynutia tejto lehoty nemožno riešiť analogicky podľa ustanovení iných predpisov, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy.
Pokiaľ ide o spomínanú zmeškanú lehotu, podobný prípad riešil aj český ústavný súd (sp. zn. PL ÚS 33/97 z 17. 12. 1997) a dospel k záveru, že sa lehota stihla aj v najbližší pracovný deň.
- Áno, Poslanecká snemovňa Českej republiky uznesením č. 244/1997 Sb. deklarovala svoje rozhodnutie nehlasovať opätovne o zákone vrátenom vtedajším prezidentom Václavom Havlom. Neskôr Ústavný súd Českej republiky zrušil predmetný zákon, pričom dospel k právnemu záveru, že zákon bol vrátený v lehote. Predmetný nález obsahuje podrobné právne zdôvodnenie vrátane odlišného stanoviska jedného zo sudcov. Verejnosť sa môže s týmto rozhodnutím oboznámiť na internetovej stránke Ústavného súdu Českej republiky.
Takéto rozhodnutie však nie je záväzné pre slovenský parlament.
- Rozhodovacia činnosť českého Ústavného súdu nie je prameňom slovenského práva, ale prameňom slovenského práva nie sú ani právne názory jednotlivých právnikov alebo politikov. Podľa môjho názoru poslanci Národnej rady postupovali rozumne, keď z dôvodu opatrnosti hlasovali o vrátených zákonoch opätovne. Treba si tiež uvedomiť, že oficiálny - záväzný výklad nepodáva v tomto prípade ani ústavnoprávny výbor, jeho stanovisko má význam pre vnútorný rozhodovací proces Národnej rady.
V čom spočíva význam prezidentského veta?
- Ústava Slovenskej republiky rešpektuje trojdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Táto oddelenosť však nie je absolútna ani v krajinách s prezidentským systémom, medzi jednotlivými zložkami štátnej moci existuje systém bŕzd a vyvážení. Slovenská republiky je štátom s parlamentnou vládnou formou, čo sa prejavuje najmä vo vzťahoch medzi parlamentom a vládou. Prezident je volený priamo, preto má do istej miery autonómne postavenie, avšak jeho funkcia sa neobmedzuje len na reprezentovanie Slovenskej republiky navonok, ale disponuje aj oprávneniami, ktoré patria do už spomínaného systému bŕzd a protiváh, medzi takéto patrí aj oprávnenie vetovať zákony. Význam spočíva v tom, že na "prelomenie prezidentského veta" je potrebná vyššia miera konsenzu s predmetnou právnou úpravou. Ak poslanci veto prelomia, zákony vstúpia do platnosti aj bez podpisu prezidenta.
Za predpokladu...
- Podľa ústavy prezident môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona. Poslanci Národnej rady môžu prelomiť prezidentské veto za predpokladu, ak sa za prijatie zákona vráteného prezidentom vyjadrí nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, t. j. najmenej 76 poslancov. Vzhľadom na to, že ústava viaže uznášaniaschopnosť národnej rady na nadpolovičnú väčšinu poslancov, pričom na prijatie zákona je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, môže dôjsť v krajnom prípade (hoci veľmi nepravdepodobnom) k tomu, že o zákone bude hlasovať 76 poslancov, čo by znamenalo, že Národná rada je uznášaniaschopná, t. j. na prijatie zákona by stačilo 39 hlasov. Zákonodarný proces prebieha v troch čítaniach (s výnimkou napr. rokovania o návrhu zákona o štátnom rozpočte a hlasovaní o medzinárodnej zmluve, ktoré sa prerokúvajú v druhom a treťom čítaní), počty poslancov sa pri hlasovaniach, pochopiteľne, menia, navyše niektorí poslanci nemusia byť v čase hlasovania v Národnej rade prítomní.
Môžu však nastať problémy...
- Problémy s prelomením prezidentského veta môže mať Národná rada v prípadoch, ak sa podpora príslušnej právnej úpravy pohybuje na úrovni tesne nadpolovičnej väčšiny. Pretože prezident môže vrátiť zákon spolu so svojimi pripomienkami, tak hovoríme o tom, že prezident prostredníctvom svojich pripomienok, ktoré sa opätovne prerokúvajú v druhom a treťom čítaní - a ktoré musia obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy, disponuje právom tzv. skrytej zákonodarnej iniciatívy. V prípade, ak prezident navrhuje neprijatie celého zákona, nemusia jeho pripomienky obsahovať ním navrhovanú úpravu.
Má prezident aj iné možnosti, ako vplývať na zákonodarstvo?
- Z čl. 130 ústavy vyplýva, že prezident je súčasne jedným zo subjektov, ktoré môžu iniciovať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Výsledkom konania môže byť v tomto prípade nález Ústavného súdu, s ktorým sa spája strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia a po márnom uplynutí ústavou stanovenej lehoty aj strata platnosti. Prezident tiež disponuje oprávnením podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie podľa čl. 125a ústavy o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
Ak by prezident odmietol podpísať zákon, bol by to dôvod na jeho odvolanie?
- Prezident môže byť odvolaný jedine v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta, ktoré môže iniciovať Národná rada uznesením, na prijatie ktorého je potrebný súhlas minimálne trojpätinovej väčšiny poslancov. V prípade ľudového hlasovania nie je ústavou uvedený konkrétny dôvod na odvolávanie.
V prípade, že by prezident úmyselne porušil ústavu, tak by to predsa mohlo viesť k zániku jeho funkcie?
- Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady proti prezidentovi vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady. Problémom je však skutkovo vymedziť, čo máme rozumieť pod úmyselným porušením ústavy, pretože ústavou ani zákonom nie je takáto skutková podstata definovaná. Skutková podstata trestného činu vlastizrady je vymedzená v Trestnom zákone.
Čo ak by prezident aj napriek prelomeniu jeho veta odmietol podpísať zákon?
- Podľa môjho názoru, ak by došlo k ojedinelému nepodpísaniu zákona, ktoré by prezident podrobne odôvodnil a prezentoval verejnosti, tak ide o odlišnú situáciu ako v prípade "programového nepodpisovania" zákonov. Navyše by mohlo dôjsť k situácii, že zákon, ktorý by prezident odmietol podpísať, by napokon bol úspešne napadnutý na Ústavnom súde ako nesúladný s ústavou. Život napokon prináša tie najrozmanitejšie kombinácie.
Dá sa podobným konfliktom predchádzať?
- Každý konflikt môže priniesť niečo pozitívne, minimálne to, že poukáže na problém. Mňa osobne by najviac potešilo, keby sa venovala rovnaká pozornosť aj problémom nielen na úrovni ústavných činiteľov. Napríklad rôzne podateľne majú rôzny pracovný čas, čo kladie na verejnosť zvýšenú "administratívnu záťaž". Tiež si myslím, že právo podať návrh na konanie vo veci nesúladu právnych predpisov by mali mať aj priamo občania, resp. fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú predstaviteľmi štátnej moci, a to v určitom počte - ako kolektív. Nemyslím tým sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, ale konanie podľa čl. 125 ústavy.