Nikomu, kto aspoň raz zažil dlhšie trvajúcu nespavosť, netreba osobitne vysvetľovať, že keby sme nemohli spávať, nemohli by sme ani normálne fungovať, ani žiť. Nevyspatosť vyvoláva podráždenosť, rýchle zmeny nálad z euforickej na depresívnu, nedostatok záujmu o prostredie. Človek, ktorý zle spí, sa ťažko upokojí, stáva sa citlivejším na bolesť, cíti mravčenie v končatinách, môžu ho páliť oči a môže aj dvojito vidieť. Po troch dňoch nedostatočného spánku máva často halucinácie, začína chaoticky myslieť, ťažko hľadá správne výrazy, nedopovedáva vety a má poruchy krátkodobej pamäte.
Už aj z tohto krátkeho výpočtu vyplýva, že hoci tretinu života prespíme, nie je to premárnený čas. Spánok je prirodzený stav organizmu a slúži na oddych a načerpanie síl. Bez spánku sme schopní vydržať 1 až 11 dní a následky jeho nedostatku sú individuálne. Až 27 % ľudí však máva dočasné alebo trvalé poruchy spánku, pre ktoré bývajú telesne aj duševne unavení, ospalí (zaspia na pracovisku, za volantom), nevedia sa sústrediť, bolí ich hlava, majú problémy s tlakom či rytmom srdca, tráviace ťažkosti . A pretože spánok významne ovplyvňuje väčšinu funkcií v organizme, zvýrazňujú sa počas neho aj prejavy mnohých ochorení. Iba spánok umožňuje obnoviť nervové a s nimi súvisiace tkanivá. Okrem toho, že sa v spánku regeneruje náš organizmus, počas nočného spánku sa utrieďujú informácie z dňa, aby boli ráno lepšie využité a spracované. Poruchy spánku sa prejavujú problémami pri zaspávaní, ktoré trvá viac ako 30 minút, bezdôvodným prebúdzaním v noci s problémom znova zaspať, nekvalitným spánkom, po ktorom nemáme pocit, že sme si odpočinuli, predčasným prebúdzaním.
Daň televízii a internetu
Nejaké problémy so spánkom zažilo počas života až 95 % ľudí. Podľa štúdie z roku 1995 sa až 46 % sťažovalo na kvalitu spánku a v prípade 21 % z nich nespavosť naozaj diagnostikovali. Nespavosťou trpí 20 -- 30 % ľudí, no lekára ich navštívila menej ako polovica. Nespavosť totiž zväčša nevnímajú ako zdravotný problém. Pritom môže mať za následok depresie, sociálnu nespôsobilosť, podráždenosť, pokles pracovnej výkonnosti, zníženú schopnosť sústrediť sa. Nespavosť zvyšuje aj riziko dopravných nehôd, pracovných úrazov, úrazov v domácnosti aj svetové katastrofy: ospalosť je príčinou vyše 50 % pracovných úrazov až a 45 % dopravných nehôd. Dve tretiny všetkých pacientov trpiacich nespavosťou tvoria ženy, nespavosť sa týka všetkých vekových kategórií, 39 % ľudí uvádza nespavosť ako závažný problém. Viac ako 12 mesiacov trpí nespavosťou 78 %. Problémy, ktoré prechádzajú až do závažných krátkodobých alebo dlhodobých ťažkostí, má na svete asi 35 % populácie a až 50 % slovenskej populácie a populácie východnej Európy. Prečo je toto percento práve u nás také vysoké, sa zatiaľ neskúmalo.
Spíme menej ako naši predkovia a v minulom storočí sme tak prišli o 20 % spánku denne. Je to daň rýchlejšiemu životu, práci na zmeny, stresu v zamestnaní, ale aj televízii a internetu, pre ktoré si nielen odkrajujem zo spánku, ale zapríčiňujú aj jeho poruchy. Tie hrozia až polovici populácie, no nie sú ani dostatočne diagnostikované, ani adekvátne liečené. Spať nemôžeme ani v stresujúcich životných situáciách, napríklad pri manželských či iných rodinných alebo pracovných problémoch. Ani tieto krátkodobé poruchy spánku však netreba podceňovať. Môže sa z nich vyvinúť chronická nespavosť. Tá ústi do podráždenosti, porúch koncentrácie i pamäti, nespavci sú dvakrát náchylnejší na ischemickú chorobu srdca, trikrát častejšie trpia bolesťami hlavy, štyrikrát vyššie je u nich riziko výskytu depresie a až 25 -- 40 % ich trpí úzkosťami. Navyše -- nespavosť je drahá. Priame a nepriame náklady spojené s jej liečbou sa vo svete sa odhadujú na 100 mld. Sk ročne.
Ako dlho by sme mali spať?
Hoci všeobecne panuje predstava, že priemerný spánok má trvať 8 hodín, niektorým z nás stačí spať aj menej ako šesť, iní potrebujú najmenej deväť hodín. Albert Einstein, napríklad, spával vyše 10 hodín denne, Victor Hugo, Winston Churchill zasa nespávali viac ako 5 hodín.
Oveľa dlhšie trvá spánok v detstve. Novorodenec spí 16 až 18 hodín rovnomerne počas dňa. V 16. týždni sa už spí len 14 až 15 hodín denne a a spánok sa jasne delí na nočný a denný. Medzi tretím a piatym rokom veku sa spí 10 až 12 hodín denne a do 10 roku života asi 10 hodín denne. Dĺžka spánku sa potom znižuje počas dospievania. Starší ľudia už zvyčajne spávajú iba 6 --7 hodín a sú náchylnejší prebudiť sa na hluk. REM fáza, ktorá u dospelých predstavuje približne 20 % spánku, trvá u novorodencov až 50 % spánkového cyklu a individuálny je nielen čas, ale aj spôsob spánku. Pre väčšinu z nás je, napríklad, ťažké sústrediť sa a byť čulí medzi polnocou a 6. hodinou ráno a naopak, spať pri dennom svetle.
Nespavosť treba liečiť
Tak, ako sa s postupujúcou civilizáciou a jej stresujúcimi faktormi rozmáhala nespavosť, začali sa na ňu hľadať lieky. Od rôznych čajov cez odvary z makovíc, teplé mlieko či rôzne "šláftrunky", až po lieky.
Prvé lieky na nespavosť -- barbituráty alebo ešte inak, prvá generácia hypnotík, sa začali užívať začiatkom 20. storočia. Boli však návykové a hoci navodili a udržali spánok, človek sa po nich necítil oddýchnutý. Začiatkom 60. rokov prišli na trh benzodiazepíny, ktoré majú menej nežiaducich účinkov, no stále vysoké riziko vzniku závislosti. Benzodiazepíny navyše spôsobujú poruchy pamäte, správania (najmä u starších ľudí), ráno malátnosť a problémy s koncentráciou a spánok po nich nie je osviežujúci a regenerujúci. Napriek tomu pacienti v SR najčastejšie užívajú práve túto skupinu liekov.
Moderná medicína však v súčasnosti využíva tretiu generáciou liekov s účinnou látkou zolpidem (liek spoločnosti Sanofi-Synthelabo). Pôsobia totiž selektívne, skracujú čas nástupu spánku, zlepšujú jeho kvalitu, neovplyvňujú nepriaznivo pamäť a navodzujú prirodzenú štruktúru spánku, takže po prebudení sa človek dokáže okamžite koncentrovať, a čo je azda najdôležitejšie, riziko návykovosti je pri nich nízke.
Prieskumom, ktorý vedci uskutočnili v Nemecku, sa zistilo, že len 46 % pacientov s chronickou nespavosťou a 25 % pacientov s prechodnou nespavosťou konzultovalo o svojom probléme so všeobecným lekárom. Odborníka -- neurológa vyhľadalo dokonca len 5 % pacientov.
Lenže ak sa opakujúcim sa problémom so spánkom nevenuje pozornosť, môže krátkodobá -- prechodná nespavosť, vyústiť až do dlhodobej -- chronickej nespavosti. Ak teda máte opakované problémy so zaspávaním čí spánkom všeobecne, mali by ste navštíviť praktického lekára pre dospelých, ktorý po stanovení diagnózy rozhodne o ďalšom postupe. Predovšetkým by mal pacientovi odporučiť dodržiavanie zásad spánkovej hygieny a v prípade potreby predpísať hypnotiká. Ak nespavcovi nepomôže skvalitniť spánok odstránenie faktorov, ktoré spôsobujú nespavosť, je potrebné navštíviť špecialistu -- neurológa alebo psychiatra. Tí na základe podrobnejších vyšetrení zvyčajne navrhnú farmakologickú liečbu, prípadne pacienta odporučia do spánkového laboratória.
---------------------
Najčastejšie poruchy spánku
Prechodná nespavosť. Jej príčinou môže byť akútny stres alebo náhle psychické zmeny či zmeny prostredia -- časové pásmo pri cestovaní, napríklad u športovcov, manažérov či cestovateľov. Odborníci ju odporúčajú riešiť liekmi, ktoré sa berú jednorazovo, pôsobia selektívne, navodzujú prirodzenú štruktúru spánku a obnovujú normálnu spánkovú architektúru..
Krátkodobá nespavosť. Trvá jednu noc až niekoľko týždňov a zapríčiňuje ju, napríklad, okradnutie, emocionálna trauma, hospitalizácia, bolesť, svadba, rozvod, sťahovanie, dlho trvajúci stres v zamestnaní. Ak nás postihne, mali by sme sa vyhýbať konzumácii alkoholu, kofeínu, náhlym emocionálnym vzruchom a užívať moderné hypnotiká. Ak sa totiž krátkodobá nespavosť nelieči, môže prerásť do chronickej.
Insomnia -- nespavosť. Sprevádza aj organické ochorenia (dýchacie, srdcovo-cievne poruchy, endokrinologické alebo reumatologické ochorenia), psychické ochorenia (napr. úzkosť, depresie), väčšina psychických ochorení je sprevádzaná poruchami spánku a opačne -- vysoké percento porúch spánku sa objavuje v hraničnej psychickej situácii, poruchy fyziologických hodín, nespavosť bez zjavnej príčiny, ktorá sa objavuje v kontexte hyperaktivity s ťažkosťami odpočívať -- tzv. psychofyziologická nespavosť. Ľudia trpiaci nespavosťou sú nielen príliš unavení, ale mávajú problémy aj v medziľudských vzťahoch. Ich kvalita života sa prudko znižuje. Pri analýze dôsledkov nespavosti nemôžeme zabudnúť ani na jej ekonomické účinky.
Hypersomnia -- prílišná spavosť. Je to ustavičná potreba spať aj počas dňa, dokonca po normálnom nočnom spánku, postihuje 3 až 5 % dospelej populácie a môže mať vážne dôsledky. Ustavičná potreba spánku počas šoférovania alebo v zamestnaní môže spôsobiť veľa nehôd. Hypersomnici by preto mali byť pod lekárskym dohľadom.
Narkolepsia -- záchvatovitá spavosť. Spôsobujú ju ochorenia genetického pôvodu, ktoré sú charakterizované náporom nepotlačiteľných epizód spánku a svalovej slabosti. Niektorí pacienti pri nich majú halucinácie vyvolávajúce strach.
SAS -- spánkový apnoický syndróm. Charakterizuje ho zastavenie dýchania vedúce k častým mikroprebudeniam a zmenám množstva kyslíku v krvi. Výsledkom je potreba spať cez deň.
Parasomnia -- činnosť počas spánku. Pre toto ochorenie je príznačná námesačnosť (chodenie), rozprávanie, škrípanie zubami alebo nočný strach.
Chronická nespavosť. Trvá aspoň 3 noci za týždeň počas jedného mesiaca. Často sa spája s chorobou a dlhotrvajúcim stresom, príčinou môže byť užívanie niektorých liekov, alkoholu alebo zakázaných liekov. Odporúča sa špecializovaná liečba konkrétnych príčin nespavosti, ktorou sa zaoberajú neurológovia a psychiatri.
------------------------
Základná hygiena spánku
* oddych a pokoj vo večerných hodinách
* vyhnúť sa alkoholu
* pravidelné zobúdzanie sa v rovnakú rannú hodinu
* ísť spať, len ak sa cítite ospalý
* ak nezaspíte do 15 minút, vstať a opustiť spálňu
* pri nedostatočnej účinnosti nefarmakologického prístupu možno siahnuť po lieku
---------------------
Ako spia zvieratá
Ploskavce sú schopné zahrabať sa do piesku na dne mora a nechať si jedno oko otvorené na pozorovanie. Niektoré sladkovodné ryby oddychujú na dne rieky, ani čo by už nepatrili do krajiny živých.
Slimáky počas letného spánku spomalia svoj metabolizmus, no nie až do takej miery ako počas zimného spánku. V zime vypnú takmer úplne. Chráni ich hrubá, nepriepustná a pevne pripevnená záclonka a dýchajú stokrát pomalšie ako počas obdobia aktivity.
Väčšina rýb sa počas spánku ukrýva v blate, za morskými riasami alebo ležia skryté pod okruhliakmi na dne. Niektoré, napríklad úhor, môžu relaxovať na morskom dne bez toho, aby sa namáhali hľadať si úkryt, iné ryby si zdriemnu pod kameňmi, ďalšie ležia v blate či sa zahrabávajú do zeme. Papagájovitá ryba vylúči každý večer špeciálnu látku, ktorá vo vode stuhne a vytvorí spací vak, v ktorom je chránená pred chladom i predátormi. Niektoré menšie rybky plávajú v otvorenom mori, ich prirodzenou ochranou je húfovanie. Pri oddychu zostane ich húf nehybný.
Hady nemajú očné viečka, preto sú stále pripravené okamžite reagovať. Pomáha im pritom jazyk, ktorým skúmajú prostredie aj v spánku a zmena ich vie prebudiť za pár desatín sekundy. Niektoré uprednostňujú zimný spánok v skupinách kvôli ochrane pred nepriateľmi. Na jednom mieste takto spí, napríklad, až 10 000 kanadských veľkých hadov.
Korytnačka sa večer uchýli do svojho nočného prístrešia, kde zostane bez pohybu s vystretými nohami, ovisnutou hlavou, pomaly privierajúc svoje tri páry očných viečok. Počas dlhého zimného spánku vie úplne vypnúť pľúca a namiesto nich jej slúži koža a kloaka.
Krokodíly neoddychujú s roztvorenými ústami preto, aby chytili korisť, ale aby zachovali svoje vnútorné okysličovanie. Pri extrémne zvýšenej vonkajšej teplote sú však extrémne letargické a spánok rapídne spomalí ich metabolizmus.
Tučniak kráľovský zostáva ostražitý pri výchove mláďat niekoľko mesiacov. Vtedy spí denne len niekoľko minút, pretože vajíčko inkubuje tak, že ho má na nohách a prikryje ho vrstvou mäsa pod bruchom. Táto ochrana trvá dva mesiace, a tučniaky vtedy môžu spať iba nárazovo, pár minút postojačky so zvesenou hlavou a krídlami spustenými pri tele.
Vtáky nie sú veľkými spáčmi a spia, len keď musia. Vyvinul sa u nich špeciálny typ spánku prerušovaný krátkymi vytrhnutiami do pohotovosti. Väčšina spí na zemi so zavretými očami a zobákom pod krídlom, zrejme preto, aby mohli dýchať vzduch zohriaty perím. Pre mnohé znamená šetrenie energie aj státie na jednej nohe. Pred pádom ich chráni nízko položené ťažisko, mierne kolísanie a fakt, že im nikdy úplne neochabnú svaly. Zmeny na EEG však ukazujú, že spia hlbokým spánkom aj s REM fázou. Navyše si môžu vybrať medzi spánkom so zavretými očami a driemotami s jedným okom otvoreným. Je to takzvaný polmozgový pomalý vlnový spánok. Keď sú v bezpečí, spia im obe polovice mozgu, ak sa cítia ohrozené, spí im iba polovica mozgu. S jedným okom otvoreným spia, napríklad, kačice, no strážna kačica dokáže v prípade potreby vzlietnuť za 0,165 sekundy.
Všetky cicavce majú podobnú štruktúru spánku -- pokojný a REM spánok, no odlišujú sa niektorými špecifikami. Až na pár výnimiek platí, že čím väčšie zviera, tým menej spí. Najmä bylinožravce totiž venujú toľko času jedlu, že si nemôžu dovoliť dlho spať.
Jež spí skrútený do klbka a v nebezpečenstve využíva valcovú obranu, plch spí 15, na jeseň dokonca až 22 hodín denne, koala 18 hodín denne. Až tri štvrtiny života prespí domáca mačka. Divá je však pre nočný lov nútená spať len 5 až 6 hodín. Počas nich si uvoľní údy a vystrie ich na slnko. Leňochod prespí 90 % života, naopak, veľmi málo spí piskor, ktorý by po dvoch až troch hodinách života bez jedla zomrel. Iba 4 hodiny denne spí srnec, a keď sa srna stará o mláďa, spí len 1,5 hodiny denne. Nikdy nezatvorí oči na dlhšie ako 10 minút a má taký ľahký spánok, že ju okamžite prebudí aj ten najmenší závan nebezpečenstva. Slon spí len 4 -- 5 hodín za noc, žirafa spí ešte menej a navyše celý čas postojačky.
Ako dlho a tvrdo zvieratá spia, závisí aj od toho, kde trávia noc. Čím bezpečnejšie a pohodlnejšie miesto, tým dlhší a hlbší spánok. Predátory spia dlhšie ako ich korisť.
Morské cicavce si vyvinuli niekoľko typov spánku špeciálne prispôsobených životu vo vode a vedomému dýchaniu. Tuleň si vie zdriemnuť aj pod vodou, mrož spí väčšinou na pol hemisféry, delfín pravdepodobne tiež len na jednu polovicu mozgu naraz, aby druhá polovica koordinovala plávanie a dýchanie. Šimpanzy, gorily a orangutany spia v jednom dlhom úseku, zvyčajne v noci, veľmi podobne ako ľudia.
----------------------------
Kde nájdete spánkové laboratóriá
* Spánkové laboratórium -- MUDr. Imrich Mucska, Klinika TBC a pľúcnych chorôb FN a LFUK, Bratislava, Mickiewiczova 13, Bratislava
* Spánkové laboratórium -- MUDr. Ján Hronec, KFD, NÚTRaCH Pod. Biskupice, Bratislava
* Spánkové štúdio -- MUDr. Mariana Kubovčáková, Grösslingova 58, Bratislava
* Spánkové laboratórium - Doc. MUDr. Viliam Donič, CSc., Ústav patologickej fyziológie LF ÚPJŠ,
* Ambulancia pre poruchy spánku- MUDr. Mária Tormášiová, Neurologická klinika FNsP, Trieda SNP 1, Košice
* Spánkové laboratórium -- MUDr. Robert Vyšehradský, PhD., KTaPCH JLFU, Kolárova 2, Martin
* Jediné pracovisko pre poruchy spánku v detskom veku je na Neurologickej klinike VFN a 1. LF UK v Prahe.
Viac sa o nespavosti a možnostiach jej liečby môžete dozvedieť aj na telefonickej infolinke, ak si na mobilnom telefóne stláčate jednotlivé písmená slova SPÁNOK.