Pri ratingovom hodnotení subjektov a určovaní miery rizika nesplatenia finančných záväzkov na Slovensku je nevyhnutné poznať aj predpokladaný vývoj odvetvia, v ktorom daný subjekt operuje. Nezanedbateľnou časťou ratingovej správy je aj hodnotenie makroekonomického prostredia, keďže ekonomické cykly, hospodárska politika, legislatíva alebo politický vývoj môžu nepriamo ovplyvniť aj dianie v podnikovej sfére. Slovenská ratingová agentúra zverejňuje svoje názory na makroekonomický vývoj v kvartálnej analýze, ktorej prvé číslo je dostupné na internetovej stránke www.slovakrating.sk. Prinášame krátky úryvok z tejto analýzy, ktorý je zameraný na výkonnosť ekonomiky.
Rast slovenskej ekonomiky pramení v posledných kvartáloch tak zo zvýšeného domáceho, ako aj zahraničného dopytu. Posledné čísla ukazujú, že do popredia sa dostáva konečná spotreba. V prípade domácností sme v treťom štvrťroku 2001 zaznamenali najvyššiu dynamiku od začiatku roka 1999, kým rast spotreby štátnej správy bol najsilnejší za posledných 17 kvartálov. Mierny nárast reálnych miezd, rast zamestnanosti a do istej miery aj výplata dlhopisov Fondu národného majetku (FNM), je podľa názoru Slovenskej ratingovej agentúry v pozadí vysokej dynamiky konečnej spotreby obyvateľov. V prípade štátnej správy protirečia posledné čísla snahám o krátenie spotrebných výdavkov. V prvých deviatich mesiacoch minulého roka bol tento dopyt v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 o 5,8 % vyšší.
Tvorba hrubého fixného kapitálu si počas prvých deviatich mesiacov udržiavala svoju dvojcifernú dynamiku. Z hľadiska prosperity slovenskej ekonomiky sú kľúčové súkromné investície, a preto je tento vývoj aj napriek negatívnym následkom na bežný účet potešiteľný. Zaujímavá je štruktúra tvorby fixného kapitálu za tretí kvartál. Celkový nárast o 16,5 % totiž nepochádzal z kategórie strojov, ale najmä zo stavieb. Tvorba ostatných stavieb (mimo budov na bývanie) sa v treťom štvrťroku medziročne zvýšila až o 65,9 %. Pri strojoch sme zaznamenali pokles o 6,7 %. Zmena stavu zásob sa vyvíjala predpokladaným smerom: negatívne očakávania vyústili do nižšej tvorby zásob ako v roku 2000. Zahraničný dopyt sa v prvých troch štvrťrokoch zvýšil o 9 %, čo je výrazne menej ako medziročná dynamika dovozu za rovnaké obdobie (15,0 %). V porovnaní s rokom 2000 sa čistý export výrazne znížil.
Štruktúra tvorby
Ako sme predpokladali, v štruktúre tvorby HDP nastalo niekoľko zmien. Už index POP, stavebná produkcia, ale aj vývoj priemyselnej produkcie naznačovali, že rast HDP v priemysle a stavebníctve bude slabší ako v predchádzajúcich kvartáloch. Nakoniec sa to potvrdilo: v obidvoch prípadoch bola pridaná hodnota v treťom štvrťroku menšia ako v rovnakom období minulého roka.
Slabnutie HDP v priemysle súvisí najmä so spomalením ekonomík v Európskej únii a s reštrukturalizáciou výroby u významných slovenských exportérov. Naposledy spomenutý faktor však dáva do roku 2002 nádej, že existujú určité rezervy, ktoré v nasledujúcich obdobiach môžu byť využité. Rast domáceho dopytu nie je vo všetkých prípadoch adekvátnou náhradou zahraničného dopytu, a preto len mierne kompenzuje straty objemov odbytu v zahraničí.
Pozitívne hodnotíme, že samotná priemyselná výroba (ktorá obsahuje najviac pridanej hodnoty) si udržala aj v treťom štvrťroku svoj rastúci trend. Výrazne jej pomohol rast HDP vo výrobe kovov a kovových výrobkov (+16 %).
Stavebníctvo je už dlhší čas v letargii. Investičné aktivity súkromného sektora zatiaľ nie sú také intenzívne, že by mohli výrazne otočiť nepriaznivý trend.
Tak, ako sme očakávali, trhové služby sú sektorom, ktorý môže profitovať z rastu domáceho dopytu. Služby totiž väčšinou nedovážame (neobchodovateľný sektor). V treťom štvrťroku sa HDP v trhových službách zvýšil o 7,7 %, čo je výrazne vyššia dynamika ako celého hospodárstva. Nadpriemerné nárasty zaznamenala aj pridaná hodnota v netrhových službách (+4,5 %) a v pôdohospodárstve (+4,7 %).
Potenciálny produkt
Podľa Slovenskej ratingovej agentúry je výkonnosť slovenskej ekonomiky v súčasnosti pod svojím potenciálom približne o 0,6 % (stred intervalu 0,3 až 0,9 %). To znamená, že stále existuje priestor na zvýšenie agregátneho dopytu bez toho, aby sa inflačné tlaky výrazne zvýšili.
Zo strednodobého hľadiska majú v ekonomike investície kľúčovú úlohu. Tu sa vynára otázka zdrojov potrebných na nakúpenie investičných statkov. Existuje niekoľko možných prameňov: zahraničné investície, úvery, zisk v podnikateľskej sfére alebo vládne úspory. Môžeme skonštatovať, že okrem poslednej kategórie nastali pozitívne zmeny vo všetkých uvedených kategóriách.
Na prvý pohľad vyzerá stav úverov v ekonomike veľmi nepriaznivo. Na konci novembra 2001 bol objem úverov v ekonomike o 67,2 mld. Sk nižší v porovnaní s decembrom minulého roka. Hlavnou príčinou je ozdravenie bankovej sféry a s tým súvisiaca konverzia úverov na štátne dlhopisy v objeme približne 100 mld. Sk. Ak sa pozrieme na objem čerpaných úverov, vidíme rastúci trend. Ich hodnota bola v októbri 2001 o 163 % vyššia ako pred rokom.
Ziskovosť firiem sa taktiež zvyšuje relatívne rýchlym tempom. Na základe údajov štatistického úradu sa hospodársky výsledok pred zdanením vo finančných a nefinančných korporáciách v prvých troch štvrťrokoch 2001 medziročne zvýšil o 34,3 %. Čisto za nefinančné podniky to bolo až 43,8 %.
Ak chce Slovenská republika dosiahnuť strednodobo vysoký rast HDP, pravdepodobne bude musieť časť zdrojov "ušetriť" aj štát. Vysoké úspory štátu sa však v súčasnosti nedajú očakávať, keďže vo verejných financiách je momentálne prvoradou úlohou zabezpečenie strednodobej udržateľnosti schodku.
Ako sme ďaleko
Posledné údaje o HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa boli zverejnené za rok 1998. Slovenská republika pred dvoma rokmi dosahovala 49 % úrovne priemeru členských krajín EÚ. V súčasnosti predpokladáme tento podiel v blízkosti 50 %.
Čo sa týka cenovej úrovne, Slovenská republika momentálne dosahuje len približne 40 % cenovej úrovne Nemecka. Dá sa teda povedať, že SR sa nachádza niekde na polceste smerom k "západnému štandardu". Treba však dodať, že vstup do Európskej menovej únie bude podľa nášho názoru možný už pri hodnotách okolo 60 % (tak pri reálnej, ako aj pri nominálnej konvergencii). Dosiahnuť túto métu však potrvá ešte niekoľko rokov, a preto nevidíme v najbližších štyroch rokoch veľké šance na vstup do EMÚ. Na margo treba dodať, že vstup do EÚ je, samozrejme, možný aj bez vstupu do EMÚ (kodanské kritériá sú "mäkšie" ako maastrichtské).
Záver
Na rozdiel od viacerých inštitúcií, ktoré znížili svoje odhady, Slovenská ratingová agentúra predpokladá rast hrubého domáceho produktu v roku 2001 naďalej na úrovni 3,2 %. Na ponukovej strane sa dá počítať so silným rastom trhových služieb, existujú však určité náznaky, že v ďalšom období by sa mohlo opätovne dariť aj priemyslu (aj keď s menšou dynamikou).
V tomto roku predpokladáme rast ekonomiky na úrovni 3,5 %. Štruktúra rastu by mala byť podobná ako v posledných štvrťrokoch: vysoký rast spotrebného a investičného dopytu, ktorý však bude vo veľkej miere uspokojovaný z dovozu. V prípade, že sa ekonomikám v EÚ (najmä Nemecku) podarí prekonať útlm už na konci prvého polroka, rast slovenskej ekonomiky môže byť aj vyšší. Udržanie tempa nad tromi percentami by znamenalo, že sa v reálnej konvergencii urobí ďalší krok vpred.
Najvýznamnejším rizikom je rast konečnej spotreby domácností, ktorý môže narušiť udržateľnosť rastu ekonomiky zo strednodobého horizontu (vzhľadom na prehĺbenie externej nerovnováhy). Preto je dôležité, aby rast reálnych miezd bol v súlade s rastom produktivity práce v ekonomike. V súčasnosti je preto žiaduce pri stanovovaní nominálnych miezd prístup, ktorý zohľadňuje ex-ante, a nie ex-post infláciu.
StoryEditor