Guvernér slovenskej Eximbanky Ladislav Vaškovič na včerajšom finančnom fóre Hospodárskych novín rozprúdil diskusiu s prítomnými finančníkmi, obchodníkmi a priemyselníkmi okruhom otázok týkajúcich sa smerovania a najbližšej budúcnosti štátnej podpory exportu. Hneď vo svojom úvodnom vystúpení požiadal prítomných o ich názor a konkrétne odpovede na formu a rozsah pôsobnosti Eximbanky.
Najvýstižnejšie do témy, o ktorej sa diskutovalo, zapadlo vystúpenie predstaviteľa Slovenských lodeníc Komárno Christophera E. van der Stelta, ktorý, opierajúc sa o skúsenosti komárňanskej lodiarskej spoločnosti s Eximbankou, jednoznačne podporil ďalšiu existenciu banky. Vyzdvihol zároveň potrebu zvýšenia jej fondového krytia, ako aj poistenia a na Vaškovičovu otázku, či má podpora banky byť smerovaná teritoriálne, komoditne alebo odvetvovo, Stelt celkom logicky poznamenal, že má byť nasmerovaná do špecifických odvetví, napríklad do lodiarstva. Využil zároveň prítomnosť zástupcov ministerstva hospodárstva, ktorým adresoval krátku kritickú poznámku o potrebe intenzívnejšieho obhajovania záujmov slovenského priemyslu v rámci OECD.
Hoci podľa prognostika Pavla Kárásza export bol, je a bude kľúčovým faktorom slovenskej ekonomiky, osobne nie je celkom presvedčený, že by za každú cenu bolo potrebné forsírovať ho najmä na ruské trhy. Oponoval mu Ľubomír Plško z trenčianskej Konstrukty-Industry. Podľa neho treba exportovať tam, kde je záujem a v Rusku podľa neho záujem o slovenské výrobky je.
Za existenciu Eximbanky sa postavil aj prezident Slovenského živnostenského zväzu Anton Buben. Svoju podporu oprel o štatistický údaj, podľa ktorého zo 71 000 právnických subjektov až 80 percent tvoria malé podniky zamestnávajúce do deväť zamestnancov.
"Je tisíc dôvodov na to, aby Eximbanka existovala. Musí existovať aj napriek tomu, že je tu paradoxne práve preto, aby deformovala trhové podmienky. Akýkoľvek systém podpory je totiž vytvorením nárazovej zóny medzi trhom a účastníkmi relevantnej transakcie," zdôraznil šéf Slovenskej ratingovej agentúry Rudolf Autner. Upozornil však na potrebu ujasnenia si určitej terminológie. Zdôraznil, že malé a stredné podniky podľa európskej kategorizácie sú firmy s tržbami do 20 miliónov eur a do 250 zamestnancov. "Ak premeníme 20 miliónov eur na slovenské koruny, tak to rozhodne nehovoríme o živnostníkoch. V komerčnom bankovníctve dokonca hovoria, že malý a stredný podnik je ten, ktorý má tržby do 50 miliónov eur. Myslím si, že primárne Eximbanka nemá inštrumentárium na to, aby dokázala podporovať hoci aj dvakrát dobré, ale projekty drobných živnostníkov," podotkol Autner. Podľa neho banke chýba stanovenie základných pravidiel hry. "Najhoršie je viesť firmu s takými vlastníkmi, ktorí nevedia povedať, čo chcú a klasik hovorí, že pre kapitána, ktorý nevie, do ktorého prístavu pláva, žiadny vietor nie je dosť priaznivý."
Pre guvernéra Vaškoviča bol včerajšok podľa jeho záverečných slov podnetným dňom. Dostal odpovede na položené otázky a tie vyzneli pre Eximbanku a jej ďalšiu existenciu pozitívne. "Slovenský export expanduje a musíme expandovať aj my. Absentuje tu štátna politika, ktorá by jednoznačne banke povedala, na čo konkrétne a ako sa zamerať. Som rád, že tu zaznelo, že Eximbanka je jedným z nástrojov, ktoré podporujú export. Banka mu môže pomôcť, nie vyriešiť jeho problémy," zhrnul Vaškovič a poznamenal zároveň, že v budúcom roku Eximbanka vyčerpá vlastné fondy a bude sa musieť obrátiť na trh a vonkajšie zdroje.
StoryEditor