StoryEditor

Zvláštna cesta na polnočnú omšu -- vonku plus tridsaťpäť

22.12.2002, 23:00

Keď sa v októbri 1616 holandský navigátor Dirk Hartog po niekoľkých mesiacoch doplavil k dnešnému Carnarvonu v Zálive žralokov (Shark Bay) na západnom pobreží vtedy ešte neobjaveného kontinentu medzi Indickým a Tichým oceánom, netušil, že rovnakú vzdialenosť medzi Európou a západnou časťou tohto najmenšieho kontinentu nielen na južnej pologuli, ale aj na celej zemeguli zvládnu ľudia na "kovových vtákoch" za necelý deň.
O tri roky neskôr jeho kolega Frederick Houtman objavil južnejšie od miesta vylodenia Hartogovej flotily malý skalnatý ostrov pri pobreží súčasného Geraldtonu a nazval ho Abrolhos, čo znamená "pozorovateľňa". O ďalších 209 rokov Briti objavujú a začínajú osídľovať malebné údolie Labutej rieky (Swan River), 400 kilometrov južne od Geraldtonu. Najprv kapitán Charles Fremantle v máji 1829 pri ústí Swan River do Indického oceána hrdo držal nad hlavu vlajku Jeho Veličenstva, aby o tri mesiace neskôr -- presnejšie 12. augusta 1829 -- kapitán James Stirling z lode Parmelia spolu s ďalšími osadníkmi založil na rieke Swan osadu. Dnes je z nej Perth, hlavné mesto Západnej Austrálie (Western Australia), jedného zo siedmich spolkových štátov parlamentného Austrálskeho zväzu, súčasti Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Rýchlo, ale ťažko
Dnes trvá cesta zo Slovenska do Perthu asi 21 hodín -- lietadlom. Lietadlá sú neodmysliteľným dopravným prostriedkom Austrálčanov pri preprave do iných častí krajiny. Vzdialenosti medzi hlavnými mestami jednotlivých siedmich spolkových krajín sú totiž také veľké, že len napríklad vyše 2 700-kilometrovú trasu medzi Perthom na juhozápade krajiny a Adelaide, najbližším hlavným mestom inej spolkovej krajiny -- Južnej Austrálie, by cestovateľ nezvládol autom skôr ako za 24 hodín. No nielen pre vnútroštátnu osobnú dopravu sú lietadlá neodmysliteľné, ale aj pre vstup do Aussie, ako zvyknú Austrálčania skrátene nazývať svoju krajinu. Sú ďaleko, ale nie tak ďaleko, aby sa ich netýkali európske či americké veci: vedia o čiernom utorku, keď v ruinách newyorských "Dvojičiek" v septembri 2001 vyhasli životy aj niekoľkých Austrálčanov, a v čerstvej pamäti majú tiež tohtoročný októbrový teroristický bombový útok na Bali, kde zomrelo najmenej 80 dovolenkujúcich Austrálčanov. Primerane týmto tragickým skúsenostiam to vyzerá na letiskách -- prísne vstupné kontroly, ale aj imigračné podmienky pre záujemcov o trvalé usídlenie v krajine. Starosti spôsobujú najmä obyvatelia ázijských krajín, ktorí sa na starých "bárkach" doplavia do výsostných vôd Austrálie a pod zámienkou požiaru, alebo potápajúcej sa lode zúfalo žiadajú o pomoc. V Austrálii sa chcú usadiť.

Žraloky a hady
Východné pobrežie krajiny trápia zmenšujúce sa zásoby vody a nárast požiarov. V novembri tohto roku dokonca federálna vláda vyzvala občanov, aby svoje trávniky a záhrady zavlažovali maximálne 20 minút denne, hoci podaktorí tvrdia, že Austrália má zásoby vody na 13-tisíc rokov. Posledné decembrové požiare ohrozovali dokonca aj Sydney, pričom v ohni bola tiež hlavná magistrála na východnom pobreží. Hasiči pritom nebojujú len s ohňom, ale aj s vysokými teplotami, ktoré pred niekoľkými dňami, keď sa v Austrálii končí prvý letný mesiac, dosahovali až 45 stupňov Celzia. O život prišlo pri tohtoročných letných požiaroch už niekoľko desiatok ľudí, žijúcich prevažne na farmách a v odľahlejších častiach krajiny -- v buši. Vody západného pobrežia kontinentu sú však pre plavcov a surfistov tiež nebezpečné. V Perthe, v okolí nádherných piesočnatých pláží, je zvýšený výskyt žralokov. No akoby to všetko nestačilo, miestna bulvárna tlač prináša na prvých stránkach informácie o výskyte hadov na obľúbených plážach.

Austrálske Vianoce
Vychytené západoaustrálske pláže v týchto dňoch zapĺňajú žiaci a študenti, ktorým sa práve skončil ďalší školský rok a začali sa im šesťtýždňové školské prázdniny. Pre obyvateľov severnej pologule je rovnako ťažko pochopiteľné, že na týchto plážach môžu veľmi ľahko stretnúť aj Santa Clausa. Ten sa často stáva "korisťou" uvoľnenej mládeže, ktorá vtiahne Santu do speneného oceánu, nehľadiac na červené háby, bielu brady a červenú čiapku s brmbolcom. Maličké deti sa darmo otáčajú a hľadajú Santových sobov. Santa ich aj napriek tomu priamo na pláži odmení maličkou maškrtou.
Vianoce trávia Austrálčania v duchu rodinných tradícií, čo tiež nie je najjednoduchšie, keďže Austrália je kozmopolitnou krajinou a na chodníku hociktorého mesta môžete stretnúť v jednom slede Brita, Srba, Gréka, Araba, Číňana, Afričana, Juhoafričana, Mexičana či Japonca, nie je možné jednoznačne definovať austrálske vianočné zvyky. Slováci a Česi žijúci v Perthe -- je ich tam asi 500 -- dodržiavajú zvyky, s ktorými prišli pred desaťročiami či pred pár rokmi do "zasľúbenej krajiny". Na stole však určite chýba kapor. Toho v Aussie nezoženiete, hoci si nohy dolámete. Perthskí "Čechoslováci" -- pretože väčšina z nich emigrovala do Austrálie ešte z totalitnej federácie a v rozhovoroch sa stále hlásia k jednotnému Československu -- nahrádzajú kapra inou rybou. Ale na štedrovečernom stole nechýba rozvoniavajúca kapustnica. No a slovenským východniarom nechýbajú ani "bobaľky" s makom" či hubová "mačanka".
Po večeri, na záver "boxing day" (po rozbalení darčekov na 1. sviatok vianočný), vychádzajú obyvatelia Perthu do ulíc mesta. Opúšťajú svoje rodinné sídla v mestských častiach Perthu a smerujú do Perth City, pod najvyššie mrakodrapy Bank West Tower a Central Park Tower, a snažia sa obsadiť čo najvýhodnejšie miesta na balkónoch arkád a pasáží v centre mesta. Potom sa zabávajú s tancujúcimi na alegorických vozoch, ktoré neznalému našincovi pripomínajú skôr brazílsky karneval ako Vianoce. Naši rodáci si na tento vianočný kolorit už zvykli a nechýba im vraj ani pod nohami vŕzgajúci sneh, neodmysliteľne patriaci k ceste do kostola na polnočnú omšu. Kto však veľmi túži po zime a snehu, môže si za mrazom a lyžovačkou odletieť do Európy. Austrálska zima -- júl až september -- to sú totiž maximálne denné teploty okolo 15 stupňov Celzia. Tí šikovnejší, ktorí sa "vonku" dokázali lukratívnejšie uplatniť, tvrdia, že západ Austrálie je v súčasnosti Kalifornia spred 20 rokov. Perth je totiž podľa nich ideálne miesto na život: ponúka dostatok pracovných príležitostí, má výhodné klimatické podmienky, ktoré na pár dní narušia len 42-stupňové teploty, teplý oceán s príjemným vetrom "seabreeze", ktorý zaženie naspäť do buša otravné muchy lezúce do všetkých prirodzených otvorov na hlave, nízku vlhkosť vzduchu brániacu nadmernému poteniu i relatívne nízke ceny a len 4-percentnú lokálnu nezamestnanosť. Agresívna televízna reklama je tu nepochybne úspešná.

Domorodci a symboly
Tak ako k Austrálii neodmysliteľne patria tri symboly - skákajúca kengura (kangaroo), lenivý medvedík koala a vták kukabara (kookabara), patrí Austrália aj jej domorodým obyvateľom -- Aboriginálom (Aborigénom). Tí však až na niekoľko desiatok výnimiek využívajú veľkorysý vládny sociálny systém a ponevierajú sa po uliciach, mnohí za alkoholom. No ich kultúra i umenie sú jedinečné, čoho symbolom nie je len bumerang, či nádherné gravírované vajcia vtákov emu alebo zázračné píšťaly didgeridoo (didžeridú), ale aj nádherné obrazy (akryl na canvase) a koberce. Na väčších trhoch -- jedným z nich je aj trh s vyše 140-ročnou históriou vo Fremantle, ktorý za tie roky vytvoril s Perthom sídelnú aglomeráciu -- Aborigéni, sporo odetí do tradičných hábov, dokážu za "pár" dolárov ukázať svoje tanečné umenie, spevácke schopnosti či zručnosť s didgeridoo.
Austrália je krajinou slnka, jedinečnej prírody so stromami jarrah s najtvrdším drevom na svete, usmievajúcich sa ľudí v dobrej pohode a neobmedzeného nerastného bohatstva. Aj preto sa stala túžbou nejedného Slováka.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
11. december 2025 01:10