Sociálne poistenie -- od roku 2004 po novom

Od januára budúceho roka sa zmení systém sociálneho zabezpečenia na systém sociálneho poistenia. Umožňuje to zákon o sociálnom poistení, ktorý minulý týždeň schválila Národná rada Slovenskej republiky. Za prijatie tohto zákona hlasovalo 76 poslancov zo 120 prítomných, 38 bolo proti a 6 sa zdržalo. Zároveň zaviazali vládu SR, aby urýchlene predložila parlamentu návrh zákona, ktorý by riešil problematiku kúpeľnej starostlivosti. Ide o prvý zákon tzv. dôchodkovej reformy, ktorý mení tzv. prvý - priebežný - pilier.
Ako pri uvádzaní zákona informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, účelom zákona je posilnenie princípu zásluhovosti pri stanovení výšky dôchodku. Má sa ním tiež zefektívniť systém činnosti a kontroly v sociálnom poistení a obmedzenie zneužívania systému nemocenského poistenia. Prijatie dôchodkovej reformy si vyžiadalo niekoľko okolností. Predovšetkým je to nepriaznivý demografický vývoj, keď sa očakáva postupné znižovanie počtu ľudí vstupujúcich do pracovného procesu, naopak, narastie počet obyvateľov v dôchodkovom veku. To by viedlo k finančnému zrúteniu priebežného systému. Nový zákon sa netýka príslušníkov tzv. silových zložiek, napr. armády, polície a SIS. Tí budú aj naďalej v osobitnom režime.

Zásluhovosť - základný princíp
Po zavedení nového systému budú v SR dve skupiny dôchodcov. Jedni - pôjde prevažne o starších ľudí - ostanú v priebežnom systéme, ktorého sa týka prijatý zákon. Výška ich dôchodku bude závisieť od dĺžky času, počas ktorého prispievali do penzijného systému, pomeru príjmu zamestnanca k priemernej mzde v národnom hospodárstve (priemerný osobný mzdový bod), a od tzv. aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá sa bude prehodnocovať každý rok na základe rastu priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. Nebude už teda stanovená maximálna výška starobného dôchodku (v súčasnosti je to 9 000 Sk). Znamená to, že tí, ktorí zarábali viac, budú mať vyššie dôchodky. Najvyšším príjmom, z ktorého sa bude vyratúvať dôchodok, však bude trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (v súčasnosti je to asi 13 600 Sk) . Budúcim dôchodcom, ktorí tri roky od účinnosti zákona budú zarábať menej ako 90 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, bude štát ich nízke dôchodky kompenzovať - k dôchodkom sa im priráta zákonom určená náhrada (v roku 2004 vo výške 396 Sk mesačne, v roku 2005 to bude 264 Sk a v roku 2006 dostane dôchodca kompenzáciu vo výške 132 Sk mesačne). Naopak, ľuďom, ktorí zarábali počas aktívneho života viac ako 1,25-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, sa budú v tomto období dôchodkové nároky čiastočne redukovať.

Zvýšenie veku pri odchode do dôchodku
Prvou podmienkou na získanie nároku na dôchodok bude 40 odpracovaných rokov. Podľa schváleného zákona sa bude zvyšovať vek odchodu do dôchodku, a to u mužov aj žien na 62 rokov. Stane sa tak postupne, keď sa každoročne k veku odchodu do dôchodku priráta 9 mesiacov. Znamená to, že muži narodení do roku 1943 odídu do penzie vo veku 60 rokov, dôchodkový vek 62 rokov sa bude týkať až mužov narodených v roku 1946 a neskôr. V prípade žien by sa táto hranica mala ako prvých týkať bezdetných žien narodených v roku 1953 a neskôr. Ostane však možnosť predčasného odchodu do dôchodku, občanovi, ktorý sa rozhodne pre takýto krok, sa však zníži výška dôchodku o 0,5 percenta za každý mesiac, ktorý mu bude chýbať do zákonom stanoveného dôchodkového veku, za chýbajúci rok by to teda bolo 6 %. Limitujúcim faktorom je výška penzie, ktorá po odrátaní zrážok za predčasný odchod do dôchodku nesmie klesnúť pod 1,2-násobok životného minima. Ustanovenie o redukcii výšky dôchodku nebude platiť v prípade občanov, ktorí prídu o zamestnanie rok pred zákonom stanoveným vekom odchodu do dôchodku - tí sa budú môcť zrieknuť podpory v nezamestnanosti a odísť do penzie.
Zvýhodnení budú zamestnanci, ktorí odídu do starobného dôchodku neskôr ako v 62 rokoch, tým sa bude priratúvať bonifikácia vo výške 0,5 % za každý mesiac. Niektorí poslanci v rozprave v tejto súvislosti upozornili, že prijatie týchto ustanovení môže mať nepriaznivý dosah na znižovanie nezamestnanosti, pretože bude motivovať ľudí na zotrvávanie v pracovnom procese aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Podľa ministra práce sa však takéto riziko zníži po tom, ako sa v dôsledku znížených odvodov začnú vytvárať nové pracovné miesta. Preto tiež zákon umožňuje poberanie dôchodku bez obmedzení aj popri ďalšom zárobku.

Nemocenské dávky od zamestnávateľov
Podľa nového zákona budú nemocenské dávky vyplácať prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnávatelia, až od 11. dňa ich bude vyplácať Sociálna poisťovňa. Tým tento zákon nadväzuje na zákon o poskytovaní náhrady príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorý taktiež prijal parlament na ostatnej schôdzi. Výška dávok, ktoré bude zamestnanec poberať od zamestnávateľa, bude prvé tri dni práceneschopnosti vo výške 25 % priemernej dennej mzdy, od 4. dňa to bude 55 %. Opäť tak budú zvýhodnení zamestnanci, ktorí poberajú vyššie mzdy, pretože sa ruší vymeriavací základ na nemocenskú dávku (350 Sk). Na výpočet sa však bude zohľadňovať len trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Zvýšené náklady sa budú zamestnávateľom kompenzovať znížením ich odvodového zaťaženia na nemocenské poistenie z 3,4 % na 1,4 % z úhrnu miezd zamestnancov. Zákon však umožňuje, aby sa v kolektívnej zmluve dohodlo zvýšenie náhrady príjmu až na 80 %, pričom takto vyplatené prostriedky budú odpočítateľnou položkou zo základu dane z príjmu.
Podľa rovnakých zásad sa upravuje aj výška nemocenského poskytovaného samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám. Tým však bude SP uhrádzať nemocenské počas celého obdobia ochorenia.
Štát nebude platiť dôchodkové poistenie za nezamestnaných ani študentov. V prípade invalidity budú mať nárok na invalidný dôchodok len tí občania, ktorí platili aspoň jeden rok dôchodkové poistenie. Prípad invalidity neplnoletého, teda osoby, ktorá nikdy nepracovala, bude riešiť osobitný zákon.

Podpora rodín s deťmi
Parlament prijal pozmeňovací návrh poslanca Júliusa Brocku (KDH), ktorý zvýhodňuje rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do 6 rokov. V novom zákone ostalo ustanovenie, podľa ktorého majú zamestnaní rodičia odvody do poistných fondov nižšie o 0,5 % na každé dieťa. Pôvodný návrh predpokladal, že sa toto ustanovenie zruší. Podobne sa zachovala povinnosť štátu platiť poistné za rodičov, ktorí sa starajú celodenne o dieťa, a to až do veku 6 rokov. Návrh predpokladal skrátenie tejto lehoty na tri roky. Tieto návrhy boli pre KDH natoľko podstatné, že ich prijatím podmienila hlasovanie o zákone ako celku. Preto sa väčšina koalície priklonila na ich stranu napriek tomu, že podľa názoru MPSVaR sa predpokladá podpora rodín prostredníctvom daňového systému, kde sú výrazné daňové úľavy na deti. Pretože prijatie návrhov KDH znamená zníženie príjmov SP asi o 1 mld. Sk ročne, poslanci rozhodli, že sa zvýši poistná sadzba zamestnávateľov do rezervného fondu SP z uvažovaných 2,5 % na 2,75 %.
Súčasťou schváleného zákona o sociálnom poistení je aj vytvorenie špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Do nej by sa mali zlúčiť súčasné úrady práce a odbory sociálnych vecí pri okresných a krajských úradoch. Túto zmenu odôvodnil Kaník potrebou zefektívnenia štátnej správy, pretože ide o inštitúcie, ktoré sa zväčša starajú o tú istú skupinu osôb, teda nezamestnaných. Nová špecializovaná štátna správa bude mať v kompetencii poskytovanie dávok štátnej sociálnej podpory, ale aj aktívnu politiku práce.