StoryEditor

V drsnej horskej klíme a s vodou "do kopca"

10.10.2003, 00:00
Keď sa povie Dobšiná, vybaví sa v mysli staré banícke mestečko, celkom iste aj Dobšinská ľadová jaskyňa a Slovenský raj s lesnými planinami, rozrytými hlbokými kaňonovitými dolinami s meandrujúcimi zaklesnutými riekami, vodopády a vôbec nádherná príroda. Azda len vodohospodárom a energetikom v tejto súvislosti ako prvé príde na um vodné dielo Dobšiná.
Širšej verejnosti je toto vodné dielo s akumulačnou nádržou v Palcmanskej Maši, hydroelektrárňou vo Vlčej doline a vyrovnávacou nádržou pod Dobšinou menej známe než väčšina iných priehrad u nás. Azda preto, že patrí k tým menším, tiež je trochu od ruky, ďaleko a vysoko v horách. Ale v tomto roku si pripomína 50. výročie svojho uvedenia do prevádzky, teda je nepochybne priekopníckym vodným dielom, ktoré po druhej svetovej vojne, keď boli niektoré vodné elektrárne na Váhu poškodené, začalo spolu s Oravskou priehradou prispievať k intenzívnej elektrifikácii Slovenska, takej potrebnej pre povojnovú obnovu krajiny a jej následnú industrializáciu. A tak trochu zanedbávané vodné dielo má práve teraz príležitosť právom vystúpiť z úzadia a predstaviť sa po polstoročí svojej prevádzky pri výrobe elektrickej energie špičkového charakteru, hydraulickej akumulácii energie v noci, pri zachytávaní povodňových prietokov Hnilca priehradou Palcmanská Maša i jej rekreačným využitím.

Prírodné danosti s vodohospodárskym využitím
S výstavbou vodného diela v Dobšinej sa začalo v roku 1948. Už predtým sa odborníci touto myšlienkou zaoberali, lebo značný výškový rozdiel medzi údolím rieky Hnilec a Dobšinským potokom na energetické využitie bol výnimočný. Prvý projekt s dvoma stupňami hydroelektrární a využitím výškového rozdielu 330 metrov na 4,5 km úseku pri prietoku 2,5 kubíka za sekundu ešte z predvojnových čias sa neuskutočnil a začatie stavebných prác na druhom projekte v roku 1944 narušilo Slovenské národné povstanie a blížiace sa frontové boje. Pri skúmaní ďalších alternatív v rokoch 1945 a 1946 bol prijatý švajčiarsky návrh renomovanej firmy Motor-Columbus, ktorý pre konkrétne podmienky prispôsobil a do definitívnej podoby prepracoval bratislavský Hydroprojekt.
Výstavba sa začala najskôr na tlakovom privádzači v dĺžke necelých troch kilometrov, ktorým sa prekonáva výškový rozdiel medzi akumulačnou nádržou Palcmanská Maša na rieke Hnilec a Vlčou dolinou s hydrocentrálou. Je v určitom úseku razenou tlakovou štôlňou a pokračuje ako oceľové potrubie v hĺbke dva až tri metre pod povrchom. V rokoch 1949 - 1952 sa budovala hydroelektráreň so záchytnou nádržou vo Vlčej doline a od roku 1950 sa práce rozbehli aj na najvyššie položenej akumulačnej nádrži v Palcmanskej Maši. Rok 1953 bol rokom garančnej prevádzky, ktorá bez prerušenia prešla do normálneho prevádzkového rytmu a ten trvá do dnešných dní. Medzitým však vzhľadom na fungovanie vodného diela v špičkovom režime, ktoré prináša nárazové vypúšťanie zvýšených prietokov, sa v rokoch 1958 -1960 doplnila sústava o vyrovnávaciu nádrž pod Dobšinou.

Voda z povodia do povodia
Sústava vodných diel Dobšiná s rozptýlenými jednotlivými stavbami je situovaná v západnej časti Volovských vrchov, v povodiach Hnilca a Slanej na juhovýchodnom okraji Národného parku Slovenský raj, kde je vysoký úhrn zrážok a priaznivé odtokové pomery. Po historickom Turčekovskom vodovode zo 16. storočia, ktorým sa prevádzala voda z jedného povodia do druhého, práve dobšinské vodné dielo ako prvé v novodobých dejinách priehradného staviteľstva tiež vodu v povodí Hnilca nádržou Palcmanská Maša akumuluje, aby ju efektívnou podzemnou štôlňou s prudkým spádom previedlo do povodia Slanej, kde sa vo vodnej elektrárni vo Vlčej doline využíva získaný hydroenergetický potenciál. Treba podčiarknuť, že vyrába špičkovú elektrickú energiu, čo je tá najvzácnejšia energia, lebo do siete prichádza vtedy, keď nastane jej zvýšená potreba, alebo keď v elektrifikačnej sústave dôjde k výpadku niektorého energetického zdroja. Len vodné elektrárne, resp. väčšina z nich je schopná v priebehu niekoľkých sekúnd roztočiť turbíny a začať dodávať požadované množstvo elektrickej energie. Nábeh výroby tepelných či jadrových elektrární na zvýšenú výrobu v čase väčšej spotreby je mnohonásobne dlhší. V tom, okrem jednoznačnej ekologickosti výroby vo vodných elektrárňach, kde navyše "palivom" je voda, čiže samoobnoviteľný prírodný zdroj, treba vidieť dôvod, prečo o vodné elektrárne v privatizácii slovenskej energetiky je najväčší záujem, ba niektoré zahranične spoločnosti stoja len o vodné elektrárne. Inou otázkou je, prečo z tohto najvýnosnejšieho spôsobu výroby elektrickej energie producent, teda Slovenské elektrárne, dlhodobo odmieta plniť zákonom stanovenú povinnosť uhrádzať platby vodohospodárom, ktorí vodné toky a diela na nich vybudované spravujú a prevádzkujú. Nie je ťažké domyslieť si, prečo sa už celé desaťročia nevie (nechce) vypracovať metodika na spravodlivé ohodnocovanie vodohospodárskej produkcie, a to i v poslednom čase, keď vzhľadom na začlenenie do EÚ prijímame Rámcovú smernicu o vode s jej princípom: za úžitky z vody sa platí.

Trojaký úžitok
Naznačené otázky sú až príliš závažné a neveľmi sa hodia do slávnostného rámca, ktorým je pripomenutie si 50. výročia vodného diela Dobšiná a jeho nesporných predností, jedinečností a originálnych riešení. Napríklad pri budovaní vyrovnávacej nádrži na Dobšinskom potoku bolo po prvý raz nielen v Československu, ale vôbec v celosvetovej priehradárskej praxi použité tesnenie sypaných hrádzí fóliou PVC. Sústava vodných diel Dobšiná je tiež prvé vodné dielo s prečerpávacou elektrárňou na Slovensku (známejšou je takáto vodná elektráreň na Čiernom Váhu, uvedená do prevádzky v roku 1981). Prečerpácie vodné dielo má ten význam, že v čase znížených odberov nie je potrebné nákladne odstavovať alebo znižovať výkon napr. tepelných elektrární, ale energia prečerpávacej elektrárne sa v čase zníženej potreby využíva na vytlačenie vody do hornej nádrže (v tomto prípade Palcmanskej Maše), aby bola pripravená na čas špičky.
Podľa riaditeľa popradského územného závodu Povodia Bodrogu a Hornádu Antona Baláža, zariadenia a objekty tejto hydroenergetickej sústavy v uplynulých piatich desaťročiach sa "potýkali" s niektorými problémami, ktoré vyplývali najmä z ťažších klimatických podmienok a bolo potrebné robiť opravy i technické zásahy na zmiernenie starnutia sústavy.
Päťdesiatročné vodné dielo Dobšiná prešlo viacerými opravami a revíziami. Medzi najdôležitejšie patrí revízia objektu vtoku, metalizácia prívodného tlakového potrubia a revízia uzáverov dnových výpustov na akumulačnej nádrži Palcmanská Maša za plnej prevádzky, bola potrebná aj revízia spomínaného jedinečného tesnenia sypanej vyrovnávacej hrádze fóliou PVC.
Napriek prevažne energetickému významu plní vodné dielo Dobšiná aj protipovodňovú funkciu - preverila ju povodeň v roku 1974, 1976 a každoročne za ostatných sedem rokov. Trvalý prínos predstavujú aj rekreačné možnosti, ktoré vybudovaním akumulačnej nádrže Palcmanská Maša vznikli na jej brehoch a v širšom okolí. Rekreačné areály Dedinky a Mlynky sú vyhľadávanou turistickou oblasťou v letnej a zimnej sezóne. Nádhera prírody vo Volovských vrchoch vynahradí trochu drsnejšiu klímu s miernejšími teplotami a rybárom sa odvďačí úlovkami aj lososovitých rýb, ktorým sa tu darí.
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
15. január 2026 18:55