Malé podniky sú oporou ekonomiky, kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí a živnou pôdou podnikateľských nápadov. Na zmeny v podnikateľskom prostredí reagujú najcitlivejšie a ako prvé trpia, ak ich zaťažuje nadmerná byrokracia. Sú to práve ony, ktoré najpružnejšie reagujú na potreby nových trhov, vytvárajú nové pracovné príležitosti a reagujú na inovatívne trendy.
Na 106. stretnutí Medzinárodného klubu v Nitre, ktoré sa konalo 7. novembra v Konferenčnom centre Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, to uviedol zástupca vyslanca pre malé a stredné podniky pri Európskej komisii v Bruseli Emmanuel Berck. Medzinárodný klub bol tentoraz venovaný Európskej charte pre malé podniky a súčasnému stavu podpory malého a stredného podnikania na Slovensku. V meste pod Zoborom dnes podniká osem výrobných a šesť obchodných firiem s dominantnou účasťou zahraničného kapitálu. Nitra je podľa jej primátora Jozefa Prokeša ideálnym miestom na rozvoj cestovného ruchu.
Európsku chartu pre malé podniky schválila Európska komisia v roku 2000 v portugalskom Lisabone. Nie je iba politickou deklaráciou, ale aj praktickým nástrojom na zlepšenie výkonnosti malého a stredného podnikania a týka sa nielen členských, ale aj kandidátskych krajín, ktoré chartu prijali v tomto roku v Maribore. Prijatie charty v praktickom živote krajiny znamená zamerať sa najmä na zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšiť konkurencieschopnosť firiem, zdôraznil Berck.
Rozvojový potenciál
Podľa najnovšej štatisticky pôsobí v Európskej únii viac než 20 miliónov malých podnikov, pričom každý z nich zamestnáva priemerne štyroch pracovníkov. Na Slovensku majú malé firmy priemerne osem zamestnancov. Rozdielnosť spočíva v odlišnej štruktúre a tradícii hospodárstva. Na Slovensku donedávna dominoval vplyv veľkých priemyselných podnikov.
Podľa Bercka je jednou z prioritných úloh Európskej únie podpora dynamických malých a stredných firiem so silným rozvojových potenciálom, ktoré stavajú na inovácii a technológiách. Odhodlanie a pružnosť podnikateľov v novej ekonomike sú spojené s nevyhnutnou dávkou iniciatívy a zdravého riskovania. Prípadné neúspechy by nemali záujemcov o podnikanie ihneď odradiť a treba ich chápať ako cennú skúsenosť. Na to by mala reagovať predovšetkým legislatíva kandidátskych krajín, ktoré musia maximálne zjednodušiť administratívne a finančné nároky na vstup nového podnikateľa na trh.
Podnikateľské myslenie
Ak chce Európa uspieť v svetovej konkurencii, musí podľa Bercka rozvíjať podnikateľské myslenie a základné zručnosti na všetkých typoch škôl vrátane základných. Špecifické moduly súvisiace s podnikaním by sa mali stať základnou súčasťou vzdelávacích programov na väčšine stredných a vysokých škôl.
Podľa Európskej charty pre malé podniky treba verejné orgány neustále nabádať na zvyšovanie elektronickej komunikácie s malopodnikateľmi. Takto by mali firmy získať poradenstvo, podávať žiadosti, registrácie, daňové priznania, ako aj získavať široké spektrum informácií v reálnom čase. Cieľom reforiem, ktoré presadzujú EK a členské štáty, je hlavne jednotný vnútorný trh ľahko dostupný malým podnikom. Práve ony by mali v maximálnej miere profitovať z jeho výhod. Aj daňový systém na Slovensku by podľa Bercka mal odmeňovať úspech, podnecovať rozvíjanie inovatívnych podnikateľských aktivít a vytvárať nové pracovné príležitostí.
Identifikovať prekážky
Úlohou orgánov EK v najbližšom čase bude pomenovať a odstraňovať prekážky vytvárania celoeurópskeho kapitálového trhu a uvedenie Akčného plánu pre finančné služby. Zlepšiť sa musí najmä prístup k lacným úverom a k rizikovému kapitálu. Bez nich inovatívne podnikateľské stratégie nemajú veľkú šancu. Dôležité bude tiež zapojenie malých firiem do medzipodnikovej spolupráce na miestnej, národnej i medzinárodnej úrovni, ako aj ich kooperácia so vzdelávacími a s výskumnými inštitúciami. Komisia a členské štáty budú podľa Bercka povzbudzovať malé firmy v tom, aby uplatňovali najlepšie skúsenosti a preberali úspešné podnikateľské modely, ktoré im umožnia v novej ekonomike skutočne prosperovať.
Agentúra rozdelila 1,5 mld.
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania od roku 1993 poskytla malým firmám finančnú pomoc vo 1,588 mld. Sk. Vznikla pre deviatimi rokmi spoločnou iniciatívou Európskej únie a slovenskej vlády. Vlani získali malé podniky z agentúry 334 mil. Sk. Financie čerpá zo zdrojov Phare, štátneho rozpočtu, revolvingových finančných programov a bilaterálnej zahraničnej spolupráce. Aj naďalej bude agentúra zabezpečovať všetky podporné aktivity pre malých a stredných podnikateľov na lokálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Podľa jej šéfa Juraja Majtána sa zameriava na identifikáciu a analýzu hlavných bariér rozvoja podnikania v SR a navrhuje ich odstránenie. Podieľa sa tiež na príprave všetkých stratégií a rozvojových programov, ktoré súvisia s malým a stredným podnikaním.
Kooperácia
K dôležitým aktivitám Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania patrí projekt Euro Info Centra (EIC), ktorý informuje slovenské podniky o EÚ, zameriava sa najmä na projekty, financie a legislatívu. EIC je súčasťou 270 navzájom prepojených centier, ktoré spolu komunikujú, vymieňajú si skúsenosti, informácie, kontakty, a zároveň vyhľadávajú kooperačných partnerov vo viac než sto krajinách sveta. Podľa vedúcej EIC Bratislava Sone Bolemantovej pravidelne tiež organizujú účasť slovenských podnikateľov na kooperačných a kontraktačných stretnutiach a veľtrhoch. Najnovšou aktivitou je vydávanie elektronického časopisu o malom a strednom podnikaní -- EIC Zine. Vo vyše 20 tematických okruhoch poskytuje toto médium informácie o aktuálnom dianí v Európe, podrobne monitoruje podujatia a tendre EÚ, zmeny v európskej legislatíve a podobne. Server ponúka čitateľom aj informácie o inovatívnych technológiách, exportných trendoch a verejnom obstarávaní v členských a kandidátskych krajinách.
Register podnikov
Podľa predbežných výsledkov Štrukturálneho cenzu malých a stredných podnikov je dnes v podnikovom registri uvedených viac než 400 000 firiem. O činnosti približne 126 000 podnikov nemá doteraz štatistický úrad relevantné informácie. V rámci cenzu zistil, že na Slovensku je zhruba 60 000 neaktívnych firiem, ktoré už nevykonávajú žiadnu podnikateľskú aktivitu, hoci formálne stále existujú.