StoryEditor

Kirovsk -- mesto ukryté v oku hurikánu Yukos

19.08.2003, 00:00
Približne 30-tis. obyvateľov arktického mestečka Kirovsk ležiaceho v strede polostrova Kola sa pýši svojou pohostinnosťou a na ruské pomery nevídanou spokojnosťou. Majú na to dôvod: aj keď je mesto zamerané výhradne na ťažbu nerastných surovín, je pekné, čisté a takmer všetky obytné domy žiaria novými farbami. Ešte pred pár rokmi život v Kirovsku nebol vôbec taký idylický ako dnes.
Podobne ako ďalšie odľahlé mestečká na severe Ruska, aj Kirovsk bol v prvej polovici 20. storočia za Stalinovej krutovlády pracovným táborom (gulagom) pre nepohodlných obyvateľov. Životné podmienky tu boli viac než katastrofálne. Ako hovoria miestni, Kirovsk je postavený na ľudských kostiach.
Pre domorodé národy Chibinského pohoria sa situácia od základu zmenila na jeseň 1929, keď v útrobách ich územia objavili najväčšie a zároveň najkvalitnejšie ložisko apatitu. Apatit má vysoký obsah fosforu, čo ho robí kľúčovým na produkciu priemyselných hnojív. Hoci sa neskôr ložiská apatitu našli aj v iných krajinách sveta, ani jedno sa kvalitou nedokáže vyrovnať ložiskám na polostrove Kola. Tunajší apatit využíva niekoľko priemyselných odvetví. Rusi dokonca prišli aj na vojenské využitie apatitu a počas 2. svetovej vojny z neho robili tekuté výbušniny.

Otec Chodorkovskij
Objavenie ložísk bolo pre národ, ktorý sa dovtedy orientoval hlavne na poľnohospodárstvo, darom z nebies. Charizmatický člen ruského politbyra Sergej Kirov zorganizoval summit špičkových geológov s cieľom čo najskôr spustiť ťažbu a zároveň založiť nové mesto Chibinogorsk. To sa aj stalo a v rokoch 1930 až 1932 odišlo do oblasti 48-tisíc ľudí. Po vražde S. Kirova v roku 1934, ktorá odštartovala sériu udalostí známych aj ako veľký teror, sa názov nového mesta zmenil na Kirovsk. Toto meno nesie dodnes a miestni ľudia si Kirova vážia. Jeho socha je stále dominantou mesta a malý domček, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie postaviť v nehostinnej oblasti nové mesto, upravili na múzeum. Ak sa však kohokoľvek v Kirovsku opýtate, kto je otcom ich mesta, odpoveď neznie Sergej Kirov, ale Michail Chodorkovskij.
"Vieme, že Chodorkovskij a jeho Yukos tu vlastnia úplne všetko, no nevieme, či je to dobré alebo zlé," povedal Denis, predák jednej z banských čiat spoločnosti Apatit. Práve táto firma sa dostala do pozornosti sveta po zatknutí kľúčového akcionára Yukosu Platona Lebedeva za údajnú spreneveru časti jej akcií. Spoločnosť kontroluje takmer všetky aspekty života obyvateľov Kirovska i susedného mestečka Apatity so 60-tisíc obyvateľmi. Vo firme, ktorá ročne produkuje takmer 100 percent apatitového koncentrátu v Rusku a približne 33 percent vo svete, pracuje 15-tisíc ľudí.

Centrum záujmu
Aj keď geológom a vedcom bola firma známa už dlhé roky, z bežných ľudí len málokto o nej vedel pred 2. júlom tohto roka, keď sa ocitla v centre politického zápasu v Moskve. Práve spôsob privatizácie spoločnosti Apatit je príčinou útoku na Chodorkovského impérium Yukos a jeho hlavného akcionára Menatep, na čele ktorého stojí P. Lebedev. Ten údajne v roku 1994 získal štátny podiel v Apatite nelegálne. Najnovšie sa obvinenia rozšírili aj o daňové úniky a dokonca o vraždy. Oficiálne je vlastníkom Apatitu firma Russkije Investory, ktorú kontroluje M. Chodorkovskij a ďalší akcionári Yukosu a Menatepu. Ľudia z Kirovska sa však pramálo zaujímajú o to, kto ich podnik (a prakticky všetko ostatné v meste) vlastní, skôr sa obávajú, aby sa nezopakovala situácia spred desiatich rokov.
V roku 1994, keď sa zamestnanci Apatitu stali vlastníkmi spoločnosti, sa produkcia takmer úplne zastavila, mzdy sa zmrazili a prepúšťanie bolo na dennom poriadku. Nový manažment sa totiž snažil získať všetky akcie do vlastných rúk. Dodnes visí pred jednou z baní Apatitu poster ponúkajúci zamestnancom 150 rubľov, ale aj výhody v prípade, že svoje akcie predajú. V roku 1994 sa medzi zamestnancami šepkalo, že mzdy nechal zmraziť Chodorkovskij, aby ich v núdzi donútil predať akcie. Vedenie Yukosu aj generálny riaditeľ Apatitu Alexej Grigoriev odmietajú. Podľa neho sa ľudia mohli slobodne rozhodnúť, čo s akciami urobia. S jeho názorom však mnohí Kirovčania nesúhlasia. "To nie je pravda," nahnevane zareagoval predák Denis. "Väčšina zamestnancov musela akcie predať krátko po spustení privatizácie. Spoločnosť jednoducho ľuďom nariadila, aby akcie predali a oni to urobili. Inak by prišli o prácu."
Nech sa už však pred desiatimi rokmi odohralo čokoľvek, v súčasnosti je najdôležitejšie, aby terajšie problémy Yukosu nestiahli so sebou Apatit a Kirovsk, uviedol Grigoriev. Ťažké obdobie počiatočnej privatizácie Apatitu je pre obyvateľov Kirovska už len nepríjemnou spomienkou. Podnik prešiel rozsiahlou privatizáciou, ťažba apatitu sa zmodernizovala, mzdy vzrástli nad celoštátny priemer a baníci dnes zarábajú v priemere 600 rubľov mesačne (oproti 150 rubľom pred 10 rokmi). Firma už dokonca pripravila plán na najbližších 12 rokov, čo ešte pred pár rokmi bolo nemysliteľné. Do roku 2015 chce Apatit do produkcie investovať približne jednu miliardu dolárov. Nesmie sa však dostať do chaotickej situácie, ktorú už obyvatelia Kirovska zažili. Tí sa doteraz čudujú, prečo je okolo ich firmy toľko kriku. "Do začatia vyšetrovania sme nevedeli, kto vlastne ten Platon Lebedev je," povedal jeden z nich, Michail. "A úprimne povedané, nevieme to dodnes."
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
25. apríl 2024 00:07