Česká centrála cestovného ruchu zostavila tzv. čiernu listinu s niekoľkými desiatkami nedostatkov, ktoré návštevníkov ČR znepokojujú a odrádzajú od ďalšej návštevy tejto krajiny. Objavilo sa na nej okrádanie zákazníkov, účtovanie odlišných cien pre zahraničnú a domácu klientelu, nečistota, prostitúcia, ale aj neochota personálu a necitlivý prístup policajtov, colníkov. Podobne by asi vyzerala takáto listina aj u nás...
-- Slovenská agentúra pre cestovný ruch priebežne realizuje prieskumy trhov, z nich jednoznačne vyplýva, že turisti majú problémy s komunikáciu na colnici, s čistotou, úrovňou služieb, niekde aj s výberom jedál. Na druhej strane sme mali aj veľa pozitívnych ohlasov. Množstvo ľudí, ktorí už na Slovensku boli, sa napriek týmto nedostatkom chce vrátiť. Najpálčivejší problém, ktorý sa teraz objavil, je bezpečnosť. Snažíme sa návštevníkom vysvetľovať, že človeka neokradnú preto, že sem prišiel zo západnej Európy, ale preto, že je to syndróm, ktorý je súčasťou života tejto doby. Postihuje tak isto Taliansko, Francúzsko či iné krajiny. Vrátila som sa z lyžovačky vo Francúzsku, kde sa nikdy nekradli lyže, teraz s tým boli problémy.
Nastal v uplynulých rokoch v myslení a správaní podnikateľov v cestovnom ruchu posun dopredu?
-- Jednoznačne. Napriek tomu, že stále nie sme spokojní so službami v cestovnom ruchu, vo všeobecnosti nie sú zlé. Možno nám chýbajú také triviálne veci -- ochota, úsmev, chcieť pomôcť klientovi, ale aj chuť chcieť ho pripraviť o jeho peniaze. Neviem, či je to otázka financií, ale stále sa stretávame s tým, že v reštauráciách obsluhujú nevyučení čašníci, ktorí sa nevedia správať a nechajú nás čakať. Slovensko však urobilo krok vpred. Vidieť to hlavne v oblasti Podunajska a Tatier, teda tam, kde klienti prichádzajú častejšie a vychovávajú personál.
V Českej republike odhadli, že odstránenie nedostatkov, ktoré najviac prekážajú turistom, by mohlo viesť k zdvojnásobeniu devízových príjmov z cestovného ruchu. Môžu takéto faktory hrať až takú významnú úlohu?
-- Myslím si, že oveľa výraznejšiu rolu hrá na Slovensku odstránenie sivej ekonomiky. Veľká časť ľudí, ktorá prichádza z Poľska, sa ubytúva načierno. Som presvedčená, že tie úbytky devízových príjmov sú oveľa väčšie.
Ako sa so sivou ekonomikou vyrovnali iné krajiny?
-- Maďari to vyriešili tak, že obec dostane toľko finančných prostriedkov z rozpočtu, koľko odovzdá na daniach. Znamená to, že tam sused suseda stráži. Ak on neodovzdá daň obci, znižuje možnosť získania prostriedkov od štátu pre ňu v ďalšom roku. Netreba nikoho naháňať, treba to ošetriť zákonom.
Ako sa dá bojovať s daňovými únikmi, keď legislatíva na tento faktor nemyslí?
-- Zatiaľ ostáva len forma kontroly, ale musí byť účinná. V súčasnosti nie je.
To sa však na Slovensku konštatuje už roky...
-- To máte tak, ako keď prídete do reštaurácie, kde je bežné, že nedostanete účet z registračnej pokladnice. Je to bežný jav, aj keď sa hovorí, že prebiehajú kontroly. Kontrola nie je účinná, ak sa zameria len na tých, ktorí majú živnostenské oprávnenie. Väčšinu daňových únikov spôsobujú tí, čo oprávnenie na podnikanie nemajú. Mohlo by sa to riešiť aj tak, že by sa napríklad penzióny a súkromia do 10 postelí oslobodili od dane. Potom však treba vypočítať, aký príjem za rok takýto podnikateľ môže mať a treba ho donútiť, aby isté percento z nich investoval do zvýšenia kvality ubytovacieho zariadenia. Tým sa zvýši kvalita služieb, príde väčšia klientela, prinesie mu viac financií a v budúcnosti bude platiť väčšie dane štátu.
Rozvoju cestovného ruchu v regiónoch by mohol pomôcť zákon o združeniach cestovného ruchu.
-- Naším podnikateľom nestojí nič v ceste, aby sa združovali do združení cestovného ruchu. Chceme, aby do celého procesu vstúpil štát a združenia podoprel a pomohol im. Cestovný ruch síce prináša peniaze, ale nie sú to také rýchle a veľké peniaze ako v iných odvetviach. Podnikatelia by povinne museli byť členmi združenia tak ako v Rakúsku, kde pekár, cukrár, kaderník musia byť členmi združenia, lebo z pobytu turistov na istom území majú osoh aj oni. U nás je to zatiaľ na základe dobrovoľnosti. Nadšenci sa chcú spolčovať, ale zväčša sú to majitelia ubytovacích či horských dopravných zariadení. Ostatní, ktorí na cestovnom ruchu tak isto profitujú, sa tvária, že sa ich to netýka. V zahraničí sa zdola ľudia združujú do regionálneho združenia, to dáva peniaze na spoločné propagačné materiály do spolkového turistického združenia, spolkové združenia prispievajú do centrálneho združenia. Myšlienka je dobrá, strhne aj ostatných -- ak niekam odvádzam finančné prostriedky, tak z toho chcem mať aj osoh.
Pri získavaní klientely zo zahraničia zohráva dôležitú úlohu propagácia.
-- Veľa ľudí aj o ázijských krajinách hovorí, že s v nich kradne, je tam prostitúcia. Napriek tomu sú tieto krajiny známe a vysoko profitujú z cestovného ruchu, majú veľké devízové príjmy. Je to dané tým, že sa vedia propagovať. Malajzia má napríklad úžasné televízne šoty v zahraničí, hoci to možno z nášho pohľadu nie je až taká interesantná krajina. Má však dostatok finančných zdrojov na propagáciu, a preto ľudí upúta. Žiaľ, Slovensko je stále mladá krajina a nie sme známi vo svete.
Naši severní, južní aj západní susedia si dokážu vymôcť väčší rozpočet na propagáciu ako Slovensko. Čím si to vysvetľujete?
-- Slovenská agentúra pre cestovný ruch dosiaľ dostávala ročne zo štátneho rozpočtu asi 1 mil. USD. V súčasnosti sme na úrovni 1,6 mil. USD, napriek tomu to nepostačuje. Maďarskí a poľskí kolegovia to riešia tzv. lobingom v parlamente. Oficiálne platia ľudí, ktorí za cestovný ruch a jeho rozpočet lobujú v parlamente. Títo ľudia môžu za to dostávať pomerne slušnú odmenu, takže sa snažia peniaze získať. Maďari urobili širšiu analýzu a dokázali presvedčiť politikov, že cestovný ruch je pre nich dôležitý. U nás je v parlamente málo ľudí, ktorí sú z oblasti cestovného ruchu. Neexistuje ani status, ktorý by umožňoval z peňazí SACR alebo ministerstva hospodárstva zaplatiť ľudí, ktorí budú presviedčať ľudí v parlamente, aby sa stali nositeľmi týchto myšlienok. Francúzi v šesťdesiatych rokoch urobili plán rozvoja turistiky v podhorských oblastiach, ktoré sa vyľudňovali. Podarilo sa im do plánu zapojiť štát, štát doň zapojil veľké banky ako investorov a postupne aj fabriky na výrobu horských dopravných zariadení. Niečo také sa iste musí dať urobiť aj na Slovensku. Mali by sme pozdvihnúť cestovný ruch na priemyselné odvetvie. Zatiaľ ho máme ako niečo doplnkové. Verím, že to v slovenských podmienkach je možné, len treba dospieť k názoru, že cestovný ruch je priemyselné odvetvie, je to export tovarov do zahraničia a podporiť ho. Nie je to len o propagácii, ale aj o investíciách do rozšírenia a objektov a vybudovania komplexnej infraštruktúry. Na Slovensku nemáme dobudované diaľnice, ani s leteckou dopravou nie je všetko v poriadku. Nemáme veľké kongresové centrum. Môžete urobiť kongres pre 100 -- 250 ľudí, pre 300 je už problém. Väčší kongres však musíte nechať v Rakúsku a do Bratislavy prídete len na výlet. Páči sa mi, že si v Maďarsku povedali: Dostaneme peniaze z EÚ a vložíme ich tento rok do kongresovej turistiky a rozvoja kúpeľného cestovného ruchu. Vybudovali dve veľké kongresové centrá s kapacitou 3 000 a 6 000 ľudí a zaumienili si rozšíriť počet postelí v kúpeľoch a pozdvihnúť ich na európsky štandard. Takýmto spôsobom by mohlo postupovať aj Slovensko. Aby sa zdroje z rozpočtu a EÚ neroztrieštili medzi množstvo žiadateľov, ale aby sa najskôr definovali oblasti, ktoré by sa mali ako podporiť. Investície do cestovného ruchu sa nám vrátia v pracovných silách a devízach.
Je podľa vás chybou, že nevznikol úrad pre cestovný ruch?
-- Stále som zástancom vytvorenia úradu pre cestovný ruch. Nie však v takej podobe, aby spadal pod ministerstvo hospodárstva, pretože sa objavili aj také návrhy. Bolo by dobré vytvoriť úrad, ktorý by bol rovnocenný ostatným štátnym orgánom. Na jeho čele by mal byť človek, ktorý by bol súčasne členom vlády a zodpovedal by len za túto oblasť. Zodpovedať za celú oblasť ministerstva hospodárstva a pritom za cestovný ruch nie je jednoduché. Sú tam ťažké rezorty a sama objektívne uznávam, že popri nich je cestovný ruch tou ľahšou oblasťou. Mne sa napríklad v Rakúsku páči, že len čo klesnú devízové príjmy a počet turistov z istej krajiny, kompetentný človek príde do parlamentu a musí sa spovedať, prečo sa tak stalo a čo treba urobiť. Jedno obdobie bolo také, že bol boom lyžiarov zo Slovenska v Rakúsku. Zrazu to ustalo. Rakúšania prišli na to, že treba vydávať všetky propagačné materiály v slovenčine alebo v češtine, predávať lyžiarske lístky na Slovensku. Zabezpečili propagáciu lyžovania v Rakúsku v niekoľkých reláciách v slovenských televíziách. Teraz tvrdia, že sa im z roka na rok zvyšuje počet ľudí, ktorí tam chodia lyžovať. Faktom je, že vytvorenie úradu nič nezachráni, pokiaľ nemáme v hlave zakódovanú myšlienku, že chceme s cestovným ruchom niečo urobiť a podvihnúť ho na istú úroveň.
Bola stratégia budovania zahraničných zastúpení SACR správna? Česká centrála otvárala prednostne zastúpenia v západoeurópskych mestách i na iných kontinentoch a spoľahla sa na to, že turisti z bezprostredného okolia si do ČR cestu nájdu. SR sa v prvom slede zamerala na krajiny, ktoré s ním susedia a až v súčasnosti otvára zastúpenia aj v iných štátoch.
-- Som presvedčená, že naša stratégia budovania zahraničných zastúpení je správna. Česi už vidia, že im zastúpenia v okolitých krajinách chýbajú, otvorili zastúpenie v Maďarsku, idú vraj otvárať aj zastúpenie na Slovensku a v Poľsku. Faktom je, že Česi otvorili netradične zastúpenie vo Veľkej Británii a majú veľké množstvo turistov, ktorí z tejto krajiny cestujú do ČR. Praha má však iný charakter ako Bratislava, je známa z histórie, roky sa propagovala, má turistom čo ukázať, aj keď sa v nej rozhodnú pobudnúť niekoľko dní. Dosť podstatné je tiež dopravné spojenie -- v Prahe na Ruzyni pristávajú všetky podstatné letecké spoločnosti, spojenie s celým svetom majú aj České aerolínie. Bratislava nie je, žiaľ, také veľké mesto, aby zamestnalo turistov na štyri dni, musíme im ponúknuť väčší okruh. Nemáme tiež vyriešenú leteckú dopravu. Ľahko sa povie -- Viedeň je 50 kilometrov, ale väčšina turistov ide z Bratislavy ďalej a tam začína mať problém. Cestou na Spiš idú po cestách, necestách. Cesta autobusom či prenájom auta -- to všetko im prináša problémy. Musíme stavať na tradičných susedoch. Poľsko je zaujímavá krajina s veľkým počtom obyvateľov. Zatiaľ na Slovensko však chodia len ľudia z prihraničných oblastí a možno Varšavy. Z ďalších lokalít návštevnosť nie je príliš vysoká. Naším zastúpením v Poľsku, napriek tomu, že je situované vo Varšave, sa snažíme osloviť potenciálnu klientelu z celého Poľska. Zastúpenie v ČR sa určite oplatilo, dalo sa nadviazať na zvyk istej generácie dovolenkovať na Slovensku. Kedysi sme mali veľmi veľa ruských návštevníkov, ich počet nám enormne klesol. Dnes chodia v zime lyžovať, aj to zväčša len v období okolo Vianoc. Verím, že sa zastúpeniu SACR v Moskve podarí preraziť a získať ich pre dovolenky aj v iných termínoch, možno aj obnoviť detské rekreácie. Ruská klientela je fantastická, vo Švajčiarsku sú kvôli nej ochotní otvárať obchody, robiť nemožné. Možno stále cítime istú predpojatosť, ale my Rusov potrebujeme a myslím, že máme možnosť ich získať. Nie je tu jazyková bariéra, zväčša sú zvyknutí na horšie služby ako máme my a charakterom sú nám blízki. Ruským zastúpením sa snažíme podchytiť aj Petrohrad. Za pomoci obchodného radcu pricestovali na Slovensko touroperátori, aby nadviazali kontakty s kúpeľmi.
Neexistuje možnosť podpory cestovných kancelárií, ktoré sa zameriavajú na aktívny zahraničný cestovný ruch?
-- Nie. Ak by sa cestovný ruch povýšil na export tovarov, štát by mal páky na jeho podporu. Žiaľ, tak sa to nechápe. Je náročnejšie robiť aktívny zahraničný cestovný ruch, preto tu funguje len asi 20 "incomingových" cestovných kancelárií.
Po 11. septembri sa čoraz viac ľudí obáva cestovať, týka sa to hlavne americkej a európskej klientely. Odborníci tvrdia, že v najbližších rokoch sa môžu subjekty pôsobiace v oblasti cestovného ruchu zamerať hlavne na ázijskú klientelu. Vyvíja SACR kroky na oslovenie a podchytenie klientely z tohto kontinentu?
-- Vyvíjame. V rámci krajín V4 sa podpísal protokol o spolupráci na trhoch Ameriky a Ázie. Už sa stretla pracovná skupina, ktorá si stanovila spoločné ciele. SACR by mala vytvoriť spoločný slogan, Poliaci by mali pripraviť propagačný materiál a videofilm by mali prestrihať Maďari. Stretli sme sa ešte pred začiatkom vojny v Iraku. V súčasnej situácii sa však zdá nereálne, aby sme rezervovali priestory a investovali peniaze, keď kvôli vojne v Iraku bolo zrušených 40 % rezervácií na starý kontinent a 20 % v rámci USA. Zdá sa, že to teraz nie je perspektívne. Navyše nevieme, aká bude situácia v Ázii v súvislosti so syndrómom SARS. Naša pôvodná predstava bola -- ísť na čínsky a japonský trh, ale uvidíme, ako sa situácia vo svete vyvinie. V každom prípade je dobrý nápad postupovať spoločne. Keby sme sa prezentovali každý sám, vyšlo by to veľmi draho. Navyše málokto z Ázie by prišiel len na Slovensko bez toho, aby navštívil viacero krajín. Cieľom štátnych organizácií štyroch štátov je vytvoriť spoločnú všeobecnú propagáciu a z každého štátu by mali jedna či dve cestovné kancelárie garantovať trasu, na ktorej sa spoločne dohodneme. Slovenská asociácia cestovných kancelárií mala navrhnúť garanta za cestovné kancelárie, aby sa dal navrhnutý program objednať. Človek by prišiel do Európy na sedem dní, ktoré by boli rozdelené medzi štyri štáty. Samozrejme, východisková aj koncová pozícia by bola tam, kde je dobré letecké spojenie.
ČR robila prvé odhady zamerané na straty, ktoré spôsobí cestovnému ruchu vojna v Iraku...
-- ČR dosť utrpela už po teroristických útokoch v USA, pretože ČR a hlavne Prahu navštevuje dosť Američanov. Nás sa to vtedy až tak nedotklo. Problém vojny je však teraz v tom, že sa nedá odhadnúť, čo sa z toho zrodí a aká bude situácia v budúcnosti. Neistá situácia je akýmsi strašiakom. Nezvolili sme zlý systém budovania zahraničných zastúpení, lebo si stále myslím, že v rámci Európy sa ľudia budú čoraz viac snažiť cestovať do okolitých krajín, odkiaľ majú ľahší návrat domov. Ak sa konflikt neupokojí, cestovný ruch sa zrejme bude veľmi preskupovať a šancu dostanú kratšie trasy, na ktoré sa dá použiť auto.
Odhadujete, že sa aj časť našich občanov, ktorí by za normálnych okolností cestovali na dovolenku do zahraničia, rozhodne pre pobyt na Slovensku?
-- Jednoznačne.
StoryEditor
Magátová: Investície do turizmu sa vrátia v pracovných silách a devízach
Česká centrála cestovného ruchu zostavila tzv. čiernu listinu s niekoľkými desiatkami nedostatkov, ktoré návštevníkov ČR znepokojujú a odrádzajú od ďalšej návštevy tejto krajiny. Objavilo sa na nej okrádanie zákazníkov, účtovanie odlišných cien pre zahraničnú a domácu klientelu, nečistota, prostitúcia, ale aj neochota personálu a necitlivý prístup policajtov, colníkov.