Podporiť každého, kto získa dobrý trh

Témou finančného fóra HNClubu bola štátna podpora zahraničného obchodu. Hosťami bol guvernér Eximbanky Ladislav Vaškovič, viceguvernérka Alena Longauerová, viceguvernéri Peter Vlkolinský a Martin Petríček. Ministerstvo financií zastupoval riaditeľ odboru štátneho dozoru nad špeciálnymi inštitúciami finančného trhu Peter Turenič a Ministerstvo hospodárstva SR riaditeľ odboru medzinárodnej obchodnej spolupráce Pavol Seko.

Peter Turinič, MF SR: Založením Eximbanky sa otvorila nová úroveň vzťahov v podpore exportu v SR. Dá sa hovoriť o istej štandardizácii, ktorá sa priblížila úrovni, ako ju poznáme z ostatných vyspelých ekonomík. V súčasnosti je na programe dňa ďalšia etapa, ktorá vyústi do zmien, najmä inštitucionálnych. Očakáva sa vyčlenenie časti komerčného poistenia z pôsobnosti Eximbanky. V jej pôsobnosti by zostali tie aktivity, ktoré sú v súlade s medzinárodnými princípmi v poisťovaní a vo financovaní exportných úverov prípustné. V tejto sfére však prebieha diskusia a budúce usporiadanie Eximbanky bude závisieť od záverov Európskej komisie. V súčasnosti však nepredpokladáme, že by bolo nutné pristúpiť k zásadným legislatívnym zmenám. Môžeme hovoriť skôr o zdokonaľovaní existujúceho fungovania.
Pavol Seko, MH SR: Niektoré pojmy sa v rámci Európskej únie začínajú meniť. Namiesto exportu, importu a zahraničného obchodu sa používajú iné pojmy, ako internacionalizácia ekonomiky, internacionalizácia firiem atď. Navonok to vyzerá, že posilňovaním súkromného vlastníctva úloha štátu a podpora štátu pre súkromný sektor zaniká. Nie je to pravda. Nastupujú trendy na podporu zahraničného obchodu, na internacionalizáciu vyčleňujú aj vyspelé krajiny čoraz väčšie prostriedky. Účasť svojej ekonomiky na svetových trhoch, na globalizačných procesoch považujú za veľmi dôležitú. Hovorí sa, že vstupom Slovenska do EÚ zanikne zahraničný obchod. To, že na hraniciach zmizne colné prerokúvanie tovaru neznamená, že nebude export. Nikto tejto krajine nevezme povinnosť sledovať svoju platobnú bilanciu a v rámci nej aj bežný účet. Tam sa prejaví, že ide stále o ten istý zahraničný obchod. Hranice budú existovať, akurát nebudú kontrolované a bude naším záujmom a povinnosťou, aby sme dbali o vyrovnanú platobnú bilanciu. Preto všetky pristupujúce krajiny budú musieť venovať zvýšenú pozornosť internacionalizácii svojej ekonomiky. Eximbanka musí zostať základným pilierom podpory internacionalizácie ekonomiky vo všetkých svojich aktivitách. Je otázkou formy alebo legislatívnej podoby, v akej to bude fungovať, ale jej aktivity sa musia zachovať, dokonca posilniť.
Ladislav Vaškovič, Eximbanka: Štátna podpora exportu existuje vo všetkých vyspelých krajinách. Môže byť priama, nepriama, môže sa prejavovať cez štátne inštitúcie i súkromné inštitúcie, ktoré podporuje štát. Formy podpory exportu sú rôzne. Zjednodušene sa dajú rozdeliť do dvoch oblastí - poistenie vývozných úverov a financovanie. Pri poistení vývozných úverov hovoríme o obchodovateľných rizikách a neobchodovateľných rizikách. Financovanie znamená výhodné úvery, refinančné úvery, zmenkové obchody a záruky. Vo svete existujú poisťovacie agentúry, ktoré sa zaoberajú len poistením, najmä strednodobých a dlhodobých rizík, prípadne politických rizík, ktorým sa zasa súkromný sektor vyhýba. Idú do oblastí, kde sa štát nemôže suplovať súkromným sektorom. Tak, ako v prípade našej Eximbanky, sú poisťovacie a úverové činnosti často prepojené. Ale existuje aj model, keď sú poisťovacie činnosti oddelené od úverových činností, čiže existujú dve inštitúcie. Tak je to v Českej republike - sú tam EGAP a Česká exportní banka. Sú prepojené tak, že ČEB poskytuje financovanie iba v prípade, že je poistené v EGAP. Aj keď sú inštitucionálne oddelené, v každodennej praxi existuje veľmi silná súvislosť. Objem poistenia EGAP v minulom roku dosiahol asi 62 miliárd korún. Česká exportní banka poskytla v minulom roku úvery za 25 miliárd českých korún. Ďalšia krajina, ktorá je blízko a kde sa môžeme porovnávať, je Rakúsko. Gestorom proexportnej politiky z hľadiska inštitúcií je #214#sterreichische Kontrollbank. Vlastnia ju rakúske banky, čiže je to súkromná inštitúcia, ale jednoznačne podporovaná vládou. To je druhý model. Poskytuje poistenie a určitým spôsobom aj financovanie.
Poľská inštitúcia KUKE poskytuje obidva druhy štátnej podpory, poistenie aj úverovanie. Ďalšia krajina, ktorá s nami hraničí, je Maďarsko. Hungarian Export Credit Insurance najprv pracovala podľa rovnakého modelu ako naša Eximbanka. Po založení maďarskej Eximbanky v roku 1994 poskytuje už iba poistenie, Eximbank poskytuje bankové služby. Štátna podpora exportu existuje aj v USA, sú na to vládne agentúry Eximbanka a OPIC. Ich dosah na export USA, vzhľadom na obrovské objemy, nie je taký významný ako v menších krajinách. V Japonsku bola v roku 2001 ako nasledovník predošlých inštitúcií založená Nippon Export and Investment Insurance. Okrem poistných produktov sa zaoberá aj štrukturálnym financovaním.
Charakteristickým prvkom môže byť podpora exportu do určitých krajín. V našom prípade by bolo vhodné podporovať vývoz do krajín, kde máme veľký deficit platobnej bilancie, napr. Rusko. Ďalej to môže byť podporná aktivita vo vzťahu k odvetviam. V Maďarsku to exportné inštitúcie mali napísané v programe. Podpory sa môžu orientovať aj na určité regióny krajiny, ktoré ekonomicky zaostávajú. Môžu to byť tiež vývozné komodity, to je dosť bežná prax napr. pri poľnohospodárskych komoditách. V USA sa podporuje vplyv na trhoch rozvojových krajín, alebo dokonca podpora vytvárania a udržania nových pracovných miest.
Eximbanka predbieha vývoj exportu, ktorý sám osebe má na Slovensku vzrastajúcu tendenciu. Pred dvoma-tromi rokmi bol ročný prírastok exportu rádovo 10 percent. Eximbanka dokázala z objemu 7,8 miliardy podporeného exportu v roku 1998 ísť na 54 miliárd v minulom roku. Celkový export v minulom roku dosiahol 651 miliárd Sk, z toho Eximbanka podporila 8,3 percenta. Plán na rok 2003 je o niečo nižší, lebo minulý rok veľký vzrast vyplýval z akcie Šen Tau v Číne, ktorá absolútne čísla dvihla. Z hľadiska teritória poistením najviac podporujeme vývoz do Poľska, nasleduje Maďarsko.
V poistení komerčných rizík pokrývame asi 40 percent trhu, pri neobchodovateľných rizikách 100 percent trhu. Neobchodovateľné riziká na Slovensku zatiaľ nerobí okrem Eximbanky nikto, ide o strednodobé alebo dlhodobé poistenie a politické riziká. Spolupráca s komerčnými bankami je najmä cez poskytovanie refinančných úverov.
Naše slabé stránky. Je to slabá prepojenosť na hospodársku politiku štátu. Nevieme poskytnúť domáce poistenie, nevieme obslúžiť jedného klienta komplexne. Silnou stránkou je, že niektoré teritóriá dokáže poistením pokryť len Eximbanka. Pri bankových činnostiach poskytuje prijateľné finančné podmienky. Naše sadzby sú plne konkurencieschopné, aj keď nejdeme do konkurencie v bankovom sektore. Poskytujeme aj poistenie pre malé a stredné podnikanie. Snažíme sa rozšíriť túto oblasť.
Chcel by som naznačiť okruhy otázok do diskusie. Na ktorú oblasť podpory sa sústrediť? Snažíme sa získať odpoveď i na smery teritoriálnej, komoditnej a odvetvovej podpory. Potom je to prepojenosť so zámermi vlády pri podpore exportu. Je dobrá, ale treba ju zlepšiť, máme o tom predstavu. Pýtame sa, či sú potrebné úpravy legislatívnej oblasti. Ako pomôcť malému a strednému podnikaniu? Čo naozaj potrebujú podniky pri podpore exportu? Chceme si overiť, či dobre sledujeme trh, či máme dobrý marketingový prieskum.
Pavol Kárász, ekonomický poradca: Netreba nikoho presviedčať, že export bol, je a bude kľúčovým faktorom rozvoja slovenskej ekonomiky. Kým v štruktúre agregátneho dopytu v r. 1994 zahraničný dopyt predstavoval 38 percent, tak v roku 2002 to bolo viac než 43 percent a je vysoko pravdepodobné, že možno tak okolo roku 2006 to bude okolo 46 - 47 percent. Myslím si, že všetka efektívna podpora exportu musí rešpektovať národohospodárske priority. Moje skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že Slovensko si vo viacerých oblastiach, ako napr. v penzijnej reforme, štrukturálnych fondoch, reforme verejnej správy, verejných financií a pod., musí nájsť svoju špecifickú slovenskú cestu. Prostredníctvom exportu v národnom hospodárstve možno riešiť tri problémové okruhy. Je to dynamika, štruktúra a rovnováha. Podpora exportu bude v budúcich rokoch spočívať najmä v snahe riešiť prostredníctvom exportu dynamiku vývoja slovenského hospodárstva a štrukturálne problémy. Kým vhodná štruktúra exportu je veľmi významným faktorom vyššej či nižšej zraniteľnosti hospodárstva v nadväznosti na konjunkturálne výkyvy v svetovej ekonomike, tak organizačná štruktúra z hľadiska veľkosti podnikov zohráva dôležitú úlohu z hľadiska vývoja zamestnanosti, ktorý je taktiež kľúčovým problémom budúcnosti Slovenska.
V ekonomike už sú viaceré stabilizátory, ktoré istým spôsobom na mikro- i na makroekonomickej úrovni budú vplývať na to - aj v dôsledku dosiahnutého pokroku v slovenskej ekonomike - že v dohľadnom čase by deficitnosť nemala prekročiť úmerné medze. Pri spresňovaní stratégie treba zohľadňovať teritóriá, kde je známa notorická deficitnosť slovenského zahraničného obchodu. Nie som celkom presvedčený, že v súčasnosti a v nastávajúcich blízkych rokoch by tento problém bolo treba riešiť predovšetkým tak, aby sme za každú cenu forsírovali dynamiku exportu do týchto teritórií. Chcel by som upozorniť i na to, že pri riešení otázok týkajúcich sa inštitúcie Eximbanky, treba brať do úvahy aj celonárodnú stratégiu, čiže nadväznosť na existenciu či neexistenciu ďalších zložiek podpory exportu a potom, samozrejme, nadväznosť podpory exportu na ostatné zložky hospodárskej politiky a potom na krátkodobé politiky.
Miloslav Rosenberg, Ekonomická univerzita: Eximbanka na možnosti, ktoré má, robí niekedy viac, ako sa dá. Je na konci reťaze, ktoré má vpredu slabé ohnivká a očakávame od nej, že ona bude to najsilnejšie ohnivko, ktoré vlastne zachráni to, čo sme zmeškali. Na to, aby Eximbanka mohla plniť maximum, čo od nej očakávame, chýba stratégia hospodárskej politiky, stratégia priemyselnej politiky a stratégia regionálnej politiky. Dá sa veľa čerpať z Eximbanky USA, dá sa čerpať z nemeckej banky a ďalších. My sa v podstate snažíme zachrániť výstupy. Existuje analýza, ktorá hovorí o tom, koľko v tranzitívnych ekonomikách vyštuduje vysokoškolsky vzdelaných ľudí, akú budú mať kvalifikáciu. Je predpoklad, že zo 100 tých, ktorí budú úspešní, 60 - 70 zamestnajú inde. Vychovávame pre konkurenciu. Prognostický ústav robí na koncepcii priemyselnej politiky. Otázka je, či bude zahraničnoobchodná politika alebo nebude. Mali by sme sa pozrieť na to, ako pristupujú členské krajiny EÚ k tretím krajinám. Máme šiesty environmentálny program EÚ. Koľko našich podnikov po vstupe do EÚ splní túto podmienku? Zhruba 60 až 70 % nebude spĺňať podmienku, ak sa na to nepripravíme. Sú dve možnosti. Buď tá výroba padne, alebo budeme môcť vyrábať len pre domáci trh.
Ján Ježo, Eximbanka SR: Pri schvaľovaní Národného rozvojového plánu boli otvorené otázky stratégie, priorít, smerovania jednotlivých priemyselných politík, celkových vízií, ktoré by sme mali mať pripravené. Žiaľ, otázka plánovania, vízií a stratégií sa v predchádzajúcom období dosť zavrhovala, lebo to stále zaváňalo nejakým spôsobom centralizmu a centrálneho plánovania. Každý štát EÚ i samotná EÚ majú agendu na obdobie rokov 2000 - 2006. My sme boli kandidátska krajina, ktorá mala naplánované, že v období 2004 - 2006 bude vstupovať do EÚ. Keď sa pripravoval Národný rozvojový plán, nestihli sme vytvoriť taký národný konsenzus, ako napríklad Íri. Vytvorili si svoj národný rozvojový plán v predchádzajúcom období, kde bol predostretý na širokú diskusiu podnikateľskej obce, politikov koaličných alebo opozičných a našiel sa konsenzus na 10 - 15 rokov. Vývoj sa tam skutočne uberal tak, že Írsko je jedna z najdynamickejších krajín EÚ. Politiky, ktoré aj na našom ministerstve boli vypracované a schválené predchádzajúcou vládou, žiaľ, nenašli vzájomné prepojenie. Je dosť zlé, keď sú jednotlivé politiky poroztŕhané a nie sú v celku ako výhľad SR do budúcnosti. Je to jedna z kritík EÚ, že nemáme tie politiky previazané, nie je synergický efekt, nie je tam komplementarita.
V tomto období máme pripravovať svoj plán vízie, Národný rozvojový plán na obdobie 2007 - 2013. Už dnes treba nájsť akademické kapacity, ktoré túto problematiku dokážu skĺbiť tak, aby tie jednotlivé politiky navzájom nadväzovali a aby sme boli schopní v roku 2005 uzatvoriť na prezentovanie Európskej komisii a v priebehu roku 2006 ho vyprecizovať do záverov, stratégií a vízií. Do toho sa má zapojiť aj Eximbanka.
Melničák, VSS Košice: Chcel by som povedať tiež jeden dôvod, ktorý vidím, prečo Eximbanka miesto má. Vstupujeme do iného trhu, máme rovnocenné postavenie a rovnaké podmienky, ako majú iní členovia trhu. Prvé začali mať problémy podniky, ktoré boli exportne orientované. Stratil sa im trh, ich kapitál prešiel reštrukturalizáciou, ale nie v prospech týchto podnikov. Skôr došlo k jeho degenerácii. Hovorím to zo skúsenosti strojárskej firmy. Viem, čím prešla, viem, ako nám Eximbanka pomohla naštartovať projekty pre zahraničné trhy. V poistení by Eximbanka mala pomáhať bez ohľadu na to, či odvetvovo alebo prierezovo, či malým alebo veľkým podnikateľom. Mala by pomôcť pri vstupe na tendre. Najmä pri väčších tendroch sa musia splniť všetky podmienky od technických, ktoré často obsahujú vývoj konkrétnych výrobkov, pretože výrobky sú šité už zákazníkom na mieru, až po splnenie bankových predpokladov. Ak je podnik úspešný v tendri, už sa skôr nájde finančná inštitúcia, ktorá je ochotná financovať projekt. Tam vidím miesto Eximbanky do budúcnosti. Eximbanka je už profesionálne taká dobudovaná, že by bola schopná pružnejšie a rýchlejšie reagovať, ak by nebola limitovaná zo zákona len spoluprácou pri refinančných úveroch cez finančné inštitúcie.

Ľuboš Pavelka, Ekonomická univerzita: V Eximbanke absentujú úverové produkty na dlhodobé financovanie. V Nemecku je bežný produkt pri financovaní investícií predovšetkým strojárskych technológií krytý forfaiting. Ide o dlhodobé exportné úvery na báze vlastných zmeniek s avalom príslušných bánk rozvojových krajín s tým, že Hermes, akciová spoločnosť s čiastočnou účasťou štátu, tieto produkty poisťuje. Zmenky končia v komerčných bankách. Eximbanka ešte nerozbehla dlhodobé financovanie, t. j. s exspiráciou 4 - 5, prípadne až 7 rokov investičných dlhodobých úverov. Taktiež chýbajú produkty, ktoré by pomohli financovať teritóriá s neobchodovateľným rizikom. Ide o to, že pokiaľ západní exportéri získajú kontrakt na vývoz technológie do rozvojových krajín, kde je neobchodovateľné riziko a je na túto krajinu limit zo strany napr. Hermesu, uzavrie sa medzinárodný lízingový kontrakt. Zúčastňujú sa na ňom domáce lízingové spoločnosti s tým, že sú refinancované napr. v Rakúsku Kontrolnou bankou.
Chýba orientácia na dlhodobé zdroje. Päťročný úver na nejakej variabilnej báze odberatelia nemusia akceptovať. V bankách máme pomerne dostatok zdrojov, ale všetko krátkodobé. Nahráva tomu aj úroková politika, aj poplatková politika zo strany štátu prostredníctvom povinných minimálnych rezerv a prostredníctvom fondu na ochranu vkladov. Banky prakticky nevedia poskytnúť za fixnú úrokovú sadzbu päťročný exportný devízový úver. Ani v najlepších bankách nemáme zdroje v cudzej mene na podporu exportu, pri ktorých by sa garantovala päťročná úroková sadzba v eurách alebo v dolároch.

Anton Buben, Slovenský živnostenský zväz: Je potrebné, aby Eximbanka existovala a aby pomohla. Je tu vyše 70-tisíc právnických subjektov a z nich až 80 percent malých podnikov do 9 zamestnancov. Je potrebné malým a stredným podnikom spôsobom pomôcť aj v rámci špeciálnych programov Eximbanky. Naša organizácia je schopná povedať, kde nás tlačí palec a kde by sme potrebovali s Eximbankou spolupracovať. Chýba hospodárska stratégia. Citlivá otázka sú malé a stredné podniky. Treba aj tu spraviť hĺbkovú analýzu dosahu vstupu EÚ na remeselníka v konkrétnom regióne.
Ľubomír Plško, Konštruka-Industry Trenčín: Naša spoločnosť predstavuje vývojovo-výrobný systém, ktorý je na trhu už 50 rokov. Za posledných 10 - 15 rokov sa nám podarilo pretransformovať výrobkové portfólio zo špeciálnej techniky do procesného hospodárstva, najmä do technológií pre pneumatikársky priemysel, do technológií na spracovanie explozívnych materiálov alebo do sofistikovanej kooperačnej strojárskej výroby určenej pre automobilový priemysel alebo jadrovú energetiku. Naša spoločnosť má zhruba 400 zamestnancov a má ambíciu ročne dodať výrobky v hodnote vyše pol miliardy. Až 80 percent tejto produkcie je exportne orientovanej na západoeurópske trhy, ale najmä na trhy s veľkým rastovým potenciálom, t. j. SNŠ, Áziu a najmä Čínu. Dostať sa na tieto trhy nie je ľahké a rovnako nie je ľahké ani zorganizovať výrobu a zabezpečiť prefinancovanie. To je dôvod, prečo sme už takmer päť rokov klientom Eximbanky a spolupracujeme v produktoch poisťovacích i úverových. Spoluprácu s Eximbankou môžeme hodnotiť pozitívne. Treba pokračovať v procese skvalitňovania služieb, ktorý v Eximbanke prebieha. Treba sa orientovať viac na ekonomiky s rastovým potenciálom, t. j. Rusko, Áziu, Čínu.
Bola tu otázka, koho podporovať, či veľké projekty alebo malé stredné podnikanie. Otázka je ľahko zodpovedateľná: každého, kto našiel dobrý trh. Netreba robiť rozdiely, pretože aj malý a stredný podnikateľ môže efektívne pomáhať nášmu hospodárstvu.
Rudolf Autner, Slovenská ratingová agentúra: Eximbanka je len jedným nástrojom zo širokého inštrumentária, ktoré štát používa na to, aby v nejakej podobe podporil záujmy a potreby reálnej ekonomiky. Otázka stojí, do akej miery je Eximbanka takpovediac hodená do vody a do akej miery je skutočne podporovaná. Za vyše 10 rokov existencie tejto krajiny sa ministerstvu hospodárstva, ktokoľvek ho viedol, nepodarilo vypracovať súbor konzistentných komplementárnych politík, ktoré by hovorili o tom, aká táto krajina chce byť z pohľadu stavu štruktúry svojho priemyslu, z akýchkoľvek iných relevantných pohľadov. Preto je tisíc dôvodov, pre ktoré Eximbanka musí existovať. K poznámke typu Eximbanka musí pôsobiť tak, aby nedeformovala trhové podmienky. Ja si myslím, že Eximbanka v princípe existuje preto, aby deformovala trhové podmienky, pretože akýkoľvek spôsob podpory je vytvorenie takpovediac nárazovej zóny medzi trhom a účastníkmi relevantnej transakcie. Nemyslím si, že je to niečo nesprávne.
Dušan Čižmárik, VÚB: Chcel by som komentovať vlastne NBS, ktorá hovorí o rizikovej váhe Eximbanky, známych 50 percent. A pokiaľ my máme dodržiavať toto pravidlo a cenu, čiže maržu, ktorú máme dávať pri financovaniach, nie sme konkurencieschopní. Potom sa už trochu stráca rozdiel, že naši exportéri dokážu ponúknuť lepšiu cenu. Pri dlhodobejších financovaniach dosť podstatná časť nákladov je vlastne vo finančných nákladoch. Ak by sa toto opatrenie zmenilo, a mohli by sme rátať s Eximbankou, veľmi by nám to pomohlo.
Druhá otázka je predexportné financovanie. Je to jeden zo základných produktov, ktorý chýba. Je tu produkt F, ktorý bol vyvinutý v poisťovacej divízii, ale momentálne je pozastavený.
Ján Ježo, Eximbanka SR: Spomínalo sa tu, že Eximbanka by chcela poisťovať domáce riziko. EÚ sa na domáce riziko pozerá vyslovene ako na obchodovateľné riziko, čiže nechce vidieť túto aktivitu v inštitúciách, ktoré majú inherenciu štátu. Eximbanka by mohla uvažovať o vytvorení dcéry, alebo prepojení sa s komerčnou poisťovňou, v zákone táto možnosť je.
Eximbanka má pôsobiť komplementárne voči komerčným bankám. Má aj priame vzťahy, ale malo by sa to tvoriť tak, aby komplementarita bola nadradená priamym vzťahom. Úrad pre hospodársku súťaž EÚ bude veľmi pozorne sledovať aktivity Eximbanky. To nám povedali aj na pracovnom výbore pre exportné financovanie a poisťovanie v Bruseli.
Christopher E van der Stelt, Slovenské lodenice Komárno: Padla otázka, či Eximbanka áno alebo nie. Samozrejme, že áno, nič iné neprichádza do úvahy, je to vo svete jasné.
Zvýšenie fondového krytia je veľmi dôležité. Lodeníc na Slovensku veľa nie je. Stávame sa veľmi úspešnou firmou nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci Európy a podporu by sme vítali. Poznámka na ministerstvo hospodárstva - privítal by som intenzívnejšie obhajovanie záujmov slovenského priemyslu v rámci OECD, a to najmä lodeníc.
Viliam Ondrašík, SES Tlmače: Eximbanka by mala podporovať dobré, efektívne projekty. Bonifikovanie podľa teritórií, podľa určitých štátov, kde vyvážame, by malo ostať na štáte. Potrebné je venovať sa aj reexportnému financovaniu, hlavne pri tých projektoch, ktoré sú veľké, kde je ich realizácia viacročná. V exportnom financovaní treba mať na zreteli súlad medzi príjmami, t. j. tržbami z exportu a momentálnymi nákladmi. Tu je takisto možná spolupráca s komerčnými bankami. SES nemá s komerčnými bankami dobré skúsenosti predovšetkým vo veľkých projektoch. Pridružia sa, až keď Eximbanka vstúpi do projektov. Malo by to byť asi naopak.
Alena Longauerová, viceguvernérka Eximbanky: Chcela by som reagovať na podnet ohľadne výšky úrokových sadzieb pri dlhodobejších úveroch. Pri všetkých kontraktoch musíme dodržiavať podmienky konsenzu krajín OECD. Rozšírili sme portfólio o nový produkt - odkup strednodobých a dlhodobých pohľadávok. Pripravujú sa podmienky na zavedenie lízingu.
Čo sa týka klasifikácie Eximbanky z hľadiska pohľadávok, a to, že máme rizikovú váhu 50 %. My sme požiadavku dali, budeme musieť zintenzívniť rokovania s NBS. Teraz môže Eximbanka podporovať export prevažne slovenského pôvodu. Po vstupe do EÚ už nebude pôvod Slovensko, ale EÚ. Budeme môcť podporovať produkty dovezené z krajín EÚ, lebo sa bude vykazovať pôvod EÚ. To je v náš prospech.
Eximbanka pri komerčných rizikách 70 percent svojho rizika prenáša na svojich zaisťovateľov. Vieme zaisťovať riziko na Ukrajinu, pripravujeme si kontrakt na Rusko. Vieme podnikateľom pomôcť.
Ladislav Vaškovič, guvernér
Máme jasnú predstavu, že musíme byť oveľa aktívnejší a chceme prichádzať na trh aj s novými produktmi. Otvorene povedané, priveľa dobrých kariet mali komerčné banky a my primálo. To bol asi ten dôvod, prečo bol produkt F pozastavený. Nerušíme ho, ale musíme ho prehodnotiť, lebo nás posúval do oblasti neakceptovateľného rizika.
Budúci rok nastane prvýkrát v histórii Eximbanky stav, že sa vyčerpajú vlastné fondy. Budeme sa musieť obrátiť na trh. Pripravujeme rating, aby sme mali uľahčený prístup k vonkajším zdrojom. Prinesie to aj novú kvalitu.