StoryEditor

Siegfried Fatzi: Na Slovensku je čoraz lepšie

31.05.2005, 00:00
Nie je veľa zahraničných manažérov, s ktorými možno robiť rozhovor v slovenčine. Pre predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Wüstenrot poisťovne, a. s., Siegfrieda Fatziho nie je tento jazyk žiaden problém.

Vedeli ste pred príchodom na Slovensko niečo o tejto krajine?
- Áno, veľa. Čítal som o Slovensku, najmä o jeho dejinách - Veľkomoravskej ríši, o období, keď bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, o Československej republike, vojnovom slovenskom štáte a povojnovom vývoji. Podrobne som sledoval spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989. Zaujalo ma i úsilie o samostatnosť. Hoci som na Viedenskej univerzite vyštudoval národné hospodárstvo, k dejinám mám osobitný vzťah.
Pochádzate z Viedne?
- Nie, z Korutánska v južnom Rakúsku. Po maturite som nešiel hneď študovať, ale pracoval som najskôr ako finančný poradca. Až potom som išiel študovať. Na univerzite som dobrovoľne študoval oveľa viac, ako bolo predpísané, čo mi dalo istú komparatívnu výhodu.
Ako ste sa dostali pracovať na Slovensko?
- Wüstenrot mal na Slovensku stavebnú sporiteľňu a v roku 1998 sa rozhodol založiť i poisťovňu. To bola moja úloha a kvôli tomu som sem prišiel a začal pracovať.
Je známe, že ste tu ukotvený nielen pracovne, ale i rodinne.
- Veľmi som sa potešil, keď padla železná opona. Ale keď som cestoval po krajinách našich nových - starých susedov, nerozumel som ich jazyku a kvôli tomu som sa ešte na Viedenskej univerzite začal učiť slovenčinu. Keď som cestoval potom po Slovensku, snažil som sa prakticky uplatniť tento jazyk. Na jednej z takýchto ciest som v roku 1995 spoznal svoju budúcu manželku.
Priviedli ste si z Rakúska okruh spolupracovníkov?
- Ani jedného. Všetci sú miestni. Na Slovensku je veľa kvalitných pracovníkov, len ich treba dobre vybrať.
Aké sú prednosti rakúskych, aké slovenských pracovníkov?
- Všeobecné rozdiely tu stále sú. Západní ľudia majú vyššiu profesionálnu úroveň, adekvátnejšie vzdelanie, viac skúseností. Výhodou slovenských zamestnancov je väčšia flexibilita a ochota veľa pracovať. Vedia pochopiť príležitosť a sú ochotní pre ňu mnoho urobiť. Žili skromne a chápu možnosť zmeniť svoju životnú situáciu. To na Západe nie je také silné, ľudia spravidla žijú na dobrej úrovni, chcú si v podstate udržať to, čo majú. Ľudia na Slovensku sú viac angažovaní a u nás určite majú vysokú lojalitu k firme.
Je v Rakúsku záujem pracovať na manažérskych postoch v zahraničí - na Slovensku, v Maďarsku?
- Spočiatku nie, v páde železnej opony osobnú šancu nevideli. Teraz je to inak. Rakúske firmy vidia v tomto regióne obrovskú šancu. Rakúsko je tu najväčším investorom. Viedenská burza má najlepší vývoj v Európe, je to dôsledok tzv. Ostfantasie - viery v rýchly rast firmy v dôsledku investícií na Východe. A aj jednotliví ľudia vidia šancu uplatniť sa vo východnej Európe a urýchliť tak kariéru. Badať to tak posledných päť rokov. Predtým sa vyslanie na Východ bralo skôr ako trest.
Aký je slovenský trh práce finančných odborníkov?
- Ťažko povedať. Na jednej strane je tu veľa zahraničných pracovníkov, ktorí sú určite profesionáli, ale často dobre nepoznajú slovenské podmienky. Potom sú tu Slováci, ktorí sa už čiastočne vyprofilovali, ale čiastočne pracujú ako v minulosti. Je zaujímavé, že na rozdiel od Rakúska, kde v brandži pracujú prakticky len Rakúšania, tu sú tímy medzinárodné. To Slovensku prospieva.
Vidíte ďalšie možnosti investovania na Slovensku, najmä vo finančnom sektore?
- Ktoré firmy chceli byť v slovenskom finančnom sektore, už tu sú. Myslím si, že veľa firiem ešte príde do priemyslu. Pomer medzi nákladmi a výkonmi nie je nikde v Európe taký priaznivý, ako na Slovensku. Ak by som bol priemyselník, neváhal by som a určite by som investoval práve na Slovensku. Základom je stabilita, o nej už nikto nepochybuje. Potom sú tu daňové reformy, reformy trhu práce. Rýchlejšie by mala fungovať administratíva, najmä súdnictvo.
Má rastové možnosti aj slovenské poisťovníctvo?
- Určite, ľudia budú mať viac peňazí, viac majetku, ktorý treba poistiť. Rátam s tým, že sa tu bude kupovať dvakrát viac nových áut. Ak by sme vychádzali z rakúskych pomerov, kde každý rok pribúda 300 000 nových áut, na Slovensku by ich malo pribúdať 200 000. V tom vidím veľký potenciál. Lepšie poistenie potrebujú domy a byty, mnohé majú roky staré poistné zmluvy ešte zo štátnej poisťovne. Životné poistenie bude samozrejmosťou.
Ako vnímate životné podmienky, a to nielen ekonomické, vo Viedni a v Bratislave?
- Pred desiatimi rokmi by som povedal, že rozdiel je obrovský a mohol by som o tom dlho hovoriť. Teraz už rozdiely také veľké nie sú. Vo Viedni je lepšia verejná doprava, tam človek nepotrebuje auto, metro je rýchlejšie. V Bratislave sú už veľmi dobré reštaurácie, krásne je centrum, je tu dosť zelene. Už sa tu dá dobre žiť. Bývam v Trnave, tam je tiež život veľmi príjemný.
V Bratislave žije pomerne veľa rakúskych manažérov. Tvoria nejakú komunitu?
- Poznáme sa navzájom, najmä vo finančníctve. Pri rôznych príležitostiach sa stretávame.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/rakusko-slovensko, menuAlias = rakusko-slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
15. január 2026 15:32