Viedenské firmy sú najväčším investorom na Slovensku a predstavujú takmer polovicu celkových rakúskych investícií. Ich investície doteraz už presiahli miliardu eur. Z 1 700 rakúskych firiem pôsobiacich na Slovensku pochádza 750 z Viedne. Len za posledné tri roky na Slovensku pribudlo 200 účastí viedenských firiem. Prudký je vývoj zahraničného obchodu.
Vývoz viedenských podnikov na Slovensko vzrástol v posledných piatich rokoch o 86 percent, slovenský vývoz do Viedne stúpol za rovnaké obdobie o 186 percent. Za prvých desať mesiacov uplynulého roku narástol export Viedne na Slovensko o takmer 15 percent, na 383 miliónov eur a export zo Slovenska do Viedne o 20 percent, na vyše 450 miliónov eur. Viedenské podniky využívajú výrobný proces s cezhraničnou deľbou práce na zvyšovanie vlastnej konkurencieschopnosti. Konštatovala to prezidentka Viedenskej hospodárskej komory Brigitte Janková pri prezentácii publikácie Hospodársky priestor budúcnosti Twin - City Viedeň - Bratislava.
Potenciál súmestia
Publikácia predstavuje potenciál regiónu s cieľom motivovať firmy k cezhraničnej aktivite a upozorniť zahraničných investorov na vysoko rozvinutý priestor.
"Ekonomický experiment, ktorý v takejto forme neexistuje nikde v Európe, bol pre hospodárske komory oboch krajín výzvou vdýchnuť mu život," povedala Janková, podľa ktorej sa to aj podarilo. Hospodárstvo sa v tomto regióne dobre rozvinulo. Viedeň prispieva svojím hrubým regionálnym produktom 58,3 miliardy eur viac ako jednou štvrtinou k celkovému HDP Rakúska, región Bratislava štvrtinou k slovenskému HDP.
Podľa Eurostatu sa región Viedeň - Bratislava v HDP na obyvateľa zaraďuje medzi pätnásť najbohatších regiónov EÚ: Viedeň dosahuje 174 percent priemeru EÚ, Bratislava, z nových členských štátov po Prahe druhý najbohatší, už 120 percent a dosahuje tým väčší HDP na obyvateľa ako Dolné Rakúsko alebo Burgenland.
Obe mestá sú centrami zamestnanosti: štvrtinu pracovných miest oboch krajín zabezpečuje hospodárstvo hlavných miest. Zároveň sú významnými strediskami vedy a výskumu s najväčšími univerzitami a s najvzdelanejším obyvateľstvom. Vo Viedni i v Bratislave je kúpna sila vyššia ako v ich okolí, resp. ako je národný priemer.
V rámci oboch krajín sú Viedeň a región Bratislava najvýznamnejšími centrami špičkových technológií a najväčšími strediskami vedy a výskumu. Viedeň sa dokázala presadiť ako lokalita pre špičkové technológie, pre veľké národné a regionálne výskumné inštitúcie a firmy s aktivitami vo výskume a vývoji. Viedenské podniky každoročne investujú do výskumu a vývoja 1,2 miliardy eur, takmer polovicu všetkých rakúskych výdavkov na výskum a vývoj.
K najperspektívnejším a najinovatívnejším patria aplikácie prírodných vied, najmä biotechnológií. Od roku 1997 investovalo mesto Viedeň do biotechnológií približne 73 miliónov eur.
Vo Viedni sídli 75 percent podnikov, ktoré v Rakúsku pôsobia.
Silné služby
Štruktúra odvetví sa v oboch regiónoch orientuje na služby.
V Bratislave má, napriek stúpajúcej orientácii na služby, ešte stále vysoký a dôležitý podiel výroba tovarov. Vo Viedni prevládajú v tvorbe hrubého regionálneho produktu obchod s nehnuteľnosťami a podnikové služby. Z celkového počtu 69-tisíc viedenských podnikov (podľa sčítania pracovísk v roku 2001) väčšina pôsobí v obchode s nehnuteľnosťami a v službách pre podniky (28,7 percenta). Viac ako štvrtina viedenských podnikov patrí do odvetvia obchodu. V roku 1973 pripadalo 59 percent zamestnancov na terciárny sektor, v roku 2003 to bolo už takmer 80 percent.
Vedľa tradičných podnikov služieb obchodu a dopravy v poslednom desaťročí vo Viedni najväčšie prírastky zaznamenávajú tzv. "služby podnikom". Mimoriadne silne expandujú predovšetkým služby založené na vedomostiach, ako sú firemné poradenstvo a poradenstvo v práci s verejnosťou, reklama alebo audítorstvo a daňové poradenstvo.
Vo Viedni sa významne koncentrujú aj oznamovacia a telekomunikačná technika, podniky služieb v IT a spracovaní údajov, multimediálne a finančné služby. Prudko sa rozvíja cestovný ruch. S viac ako 8 miliónmi prenocovaní ročne patrí Viedeň k najobľúbenejším turistickým regiónom v Rakúsku. Dôležitým prínosom pre ekonomiku Viedne je aj kongresová turistika. V roku 2003 bolo rakúske hlavné mesto s 89 veľkými medzinárodnými podujatiami najúspešnejším kongresovým mestom na svete.
Mimoriadnym know-how disponuje vo Viedni odvetvie obchodníkov zameraných na dovoz a vývoz. Špecializovaní exportéri zabezpečujú viac ako polovicu viedenského vývozu, podarilo sa im etablovať sa na Blízkom a Strednom východe a ponúkajú svoje služby pri prenikaní na tieto trhy aj podnikom z nových členských štátov EÚ.
Veľké nádeje vkladá Viedeň do sektora kreatívneho hospodárstva, do hospodárskeho zhodnotenia kreatívneho potenciálu mesta. Viac ako 100-tisíc osôb pracuje vo Viedni v "creative industries". Príťažlivým by mohlo byť spoločné komerčné využitie kreatívneho potenciálu Viedne a Bratislavy.
Odvetvím s najväčším počtom podnikov v regióne Bratislava je obchod, v ktorom pracuje približne tretina všetkých podnikov. Obchod s nehnuteľnosťami je s 28,9 percenta druhým najväčším sektorom, za ktorým už nasleduje pre región veľmi významná výroba tovarov (9,9 percenta).
"Región Bratislava ponúka špeciálne viedenským podnikom veľké šance, ktoré treba využiť," hovorí Robert König, člen predstavenstva viedenskej spoločnosti Consulting AG. Bratislava sa dynamickým rozvojom odvetvia služieb približuje k hospodárskym štruktúram Viedne a iných hlavných miest v EÚ. Služby dominujú aj v priamych investíciách viedenských firiem na Slovensku, predstavujú v nich 80 percent. Patria k nim najmä investície do bankového sektora a značný počet pobočiek obchodných firiem, ktoré budujú distribučné organizácie priamo v mieste.
Rakúski investori vlastnia v súčasnosti v priamych investíciách kapitálový podiel vo výške takmer 45 percent a patria k najväčším zahraničným investorom v bankovom sektore.
Pomoc hospodárskych komôr
Slovenským podnikateľom, ktorí majú záujem zriadiť si vo Viedni pobočku, poskytuje služby a odpovede na otázky Hospodárska komora Viedeň. Rakúske firmy, exportujúce na Slovensko, majú možnosť využiť finančnú podporu svojich marketingových aktivít v rámci internalizácie podporných opatrení mesta Viedeň pre malých a stredných podnikateľov; môžu žiadať príspevky na účasť na zahraničných odborných veľtrhoch; na cudzojazyčné publikácie a na zriadenie cudzojazyčných internetových stránok. Obchodné komory pomáhajú vyhľadávať obchodných partnerov, pravidelne organizujú stretnutia firiem z konkrétnych odvetví, poskytujú služby špecializovaného poradcu, ponúkajú svojim členom účasť na seminároch a workshopoch i poradenstvo pri zakladaní firiem podnikateľom, ktorí sa chcú usadiť v tomto hospodárskom priestore.
Požiadavky podnikateľov
Komory v oboch krajinách žiadajú od politických činiteľov, aby na to vytvorili potrebné rámcové podmienky, povedala Anna Tóthová riaditeľka Bratislavskej regionálnej komory SOPK. Patria k nim najmä dokončenie projektov cestných spojení prvej triedy tak južne ako aj severne od Dunaja. Kľúčové sú prípojka A6 Kittsee, rýchlostná komunikácia cez Moravské pole (Marchfeld) ako aj cestný obchvat Bratislavy.
Na Slovensku máme diaľnicu, ktorá vedia odnikiaľ nikam. "Na rakúskej strane počiatočné nadšenie opadlo, zostalo v Hainburgu, kde zarábali na cezhraničnom styku. Kritika zdĺhavého budovania 22-kilometrového úseku diaľnice sa však stále silnejšie ozýva aj od rakúskych podnikateľov. V novembri sa už začala stavať a v roku 2007 by mala byť hotová a spojiť sa s naším úsekom," povedal pre HN predseda Bratislavskej regionálnej komory SOPK Igor Junas. "Významné postavenie pre celý región majú aj letiská Viedeň - Schwechat a Bratislava, ktoré sa môžu stať križovatkou osobnej prepravy v strednej Európe. Je to politicky citlivá téma," dodal Junas. Zatiaľ však chýbajú významné projekty na doplnenie dopravnej siete. Od roku 2007 konečne spojí Viedeň a Bratislavu priebežná diaľnica, od roku 2010 má obe mestá spojiť rýchlostná komunikácia cez Moravské pole (Marchfeld), ktorá povedie severne od Dunaja.
Aj v železničnej doprave je potrebné čo najskôr zvýšiť počet spojení, riešiť napojenie letísk na hlavné trasy a skrátenie trvania jazdy na 35 minút. Prioritné je rozšírenie dopravnej vetvy cez Marchegg a vybudovanie novej slučky Götzendorf, ktorá napojí letisko Viedeň na trasu Viedeň - Bratislava-Petržalka a tým viedenské letisko sprístupní po železnici aj z Bratislavy.
Dlhodobými cieľmi sú uzatvorený okruh rýchlodráhy okolo oboch miest a zosúladenie taríf. Prednosť Dunaja ako spoločnej vodnej cesty je možné využiť a rozširovaním oboch prístavov vytvoriť stredoeurópske prekladisko tovaru v kombinovanej doprave. Flexibilne by sa malo pristúpiť aj k prechodnému obdobiu na trhu práce a umožniť ľahší prístup kľúčových pracovných síl a odborných pracovníkov zo Slovenska do Rakúska. Taktiež zintenzívniť výmenu žiakov, študentov a absolventov medzi oboma hlavnými mestami.
Životná úroveň nad priemerom EÚ
Mestá Viedeň a Bratislava prispievajú každé jednou štvrtinou k ekonomickej výkonnosti Rakúska, respektíve Slovenska. Viedeň a región Bratislava patria - merané podľa HDP na obyvateľa v štandardoch kúpnej sily - k najbohatším regiónov EÚ. Viedeň prekračuje priemer EÚ o 74 percent, región Bratislava sa pohybuje 20 percent nad priemerom EÚ a dosahuje vyšší HDP na obyvateľa ako Dolné Rakúsko alebo Burgenland.
| HDP na obyvaeľa (v štandardoch kúpnej sily roku 2002 v %) | |
| Viedeň | 174 |
| Rakúsko | 123 |
| Bratislava | 120 |
| EÚ 15 – priemer | 100 |
| Dolné Rakúsko | 100 |
| Burgenland | 83 |
| Slovensko | 51 |
| Západné Slovensko | 46 |
| Zdroj: Eurostat | |