Pred pár týždňami preletela slovenskými médiami správa, že podľa prieskumov Eurostatu je na Slovensku najväčšia chudoba spomedzi krajín Európskej únie. Médiá však brali do úvahy ukazovatele dvoch rôznych prieskumov a aj uvedené správy obsahovali množstvo nesprávnych interpretácií. V žiadnom prípade však nemožno problém chudoby podceňovať a chudoba predstavuje závažný sociálny problém v každej spoločnosti.
Existuje však niekoľko prístupov k hodnoteniu úrovne chudoby alebo životnej úrovne v tej-ktorej krajine. Pri určovaní chudoby nastáva množstvo problémov a žiaden samostatne používaný prístup nie je dostatočný na správne určenie chudoby. Na správne definovanie a kvantifikovanie chudoby je potrebné odlíšiť chudobných od tých, ktorí sa nepovažujú za chudobných. Je potrebné určiť hranicu, pod ktorou sa obyvatelia počítajú za chudobných a odhadnúť ich počet. Na určenie intenzity chudoby je ešte potrebné určiť, ako hlboko sa nachádzajú pod zvolenou hranicou.
Na hľadanie chudoby sa najčastejšie používajú dva prístupy - definovanie absolútnej hranice chudoby a určovanie relatívnej hranice chudoby. Na úrovni EÚ sa doteraz používali indikátory založené hlavne na peňažnom, resp. monetárnom prístupe, teda relatívne ukazovatele. Tie sú založené na prerozdelení dôchodkov v rámci jednotlivých krajín. Je to hlavne z dôvodu, že EÚ sa snaží dosiahnuť vysoký priemerný štandard, a nie iba uspokojenie základných životných potrieb. S príchodom nových členských štátov však rozdiely v relatívnej chudobe medzi starými a novými členskými štátmi sú len minimálne, kým rozdiely v životnej úrovni sú obrovské. Z tohto dôvodu boli zavedené aj absolútne ukazovatele chudoby, resp. vynútenej materiálnej núdze, ktoré majú odzrkadľovať aj rozdielnu životnú úroveň krajín, ktorá vyplýva z ekonomického a zo sociálneho vývoja.
Materiálna núdza sa vymedzuje ako vynútený nedostatok skupiny tovarov, ktorý odzrkadľuje materiálne životné podmienky, napr. bývanie, vlastníctvo hodnôt dlhodobej spotreby, ako aj uspokojenie základných potrieb. Eurostat zaradil do svojho prieskumu dostupnosť každoročnej dovolenky mimo miesta bydliska, udržiavanie tepla v byte, možnosť jesť každý druhý deň mäso a rybu, obstaranie auta, ale aj problémy so splácaním úverov, pôžičiek atď. Eurostat k týmto položkám priradil aj podmienky bývania ako prístup k splachovaciemu záchodu, deravé okná, dvere alebo strecha, vlhkosť a presakovanie do bytov atď.
V tomto prieskume sme sa iba v jednom z týchto ukazovateľov umiestnili na poslednej priečke v rámci celej rozšírenej Európskej únie. Až 41 % domácností sa vyjadrilo, že má problémy s práchnivými oblokmi, strechou alebo podlahou. V takmer všetkých ostatných ukazovateľoch dosahuje priaznivejšie hodnoty ako všetky tri pobaltské krajiny, pri väčšine ukazovateľov je Slovensko lepšie ako Poľsko a pri polovici ukazovateľov sú na tom horšie aj Maďari.
Relatívne ukazovatele vychádzajú z premisy, že v každej spoločnosti existujú chudobní, čo sa odvodzuje z nemožnosti určitej skupiny obyvateľstva zadovážiť si to, čo si môže obyvateľ s priemerným príjmom. Pre potreby prieskumu Eurostatu sa za chudobných považujú tí, ktorých príjem nedosahuje 60 % mediánového príjmu v spoločnosti. Podľa tohto prieskumu je na Slovensku, podobne ako v Írsku a Grécku, až 21 % obyvateľov s rizikom chudoby, čo je najviac spomedzi krajín EÚ. Sám osebe však tento indikátor veľa nehovorí, možno iba časť pravdy o distribúcii dôchodkov v spoločnosti. To, že niekto sa nachádza pod hranicou 60 % mediánu príjmu ešte totiž neznamená, že je chudobný. V tomto ukazovateli sa totiž nezohľadňuje napríklad vybavenosť inými zdrojmi. V podstate tento ukazovateľ preferuje príjmovo stlačenú spoločnosť. Čím je krajina charakterizovaná nižšou mierou nerovnosti, tým priaznivejšie dosahuje výsledky v ukazovateli relatívnej chudoby. Známy príklad je existencia nižšieho rizika chudoby v Bulharsku ako nielen vo Veľkej Británii, ale napríklad aj v Rakúsku či Dánsku a ostatných spolu 16 štátoch rozšírenej EÚ. Z tohto dôvodu nemožno na zistenie chudoby využívať jeden indikátor, ale vzájomnú kombináciu viacerých.
Ďalšou zásadnou chybou pri prezentácii výsledkov prieskumu médiami však bola domnienka, že tie predstavujú súčasnú situáciu, čo nie je pravda. Prieskum Eurostatu vychádzal z údajov z roku 2002, resp. 2003, ale médiá ich interpretovali ako terajšie údaje. Dôležitý je taktiež trend vývoja, ktorý zostal nepovšimnutý. Aj správa Svetovej banky uvádza, že reformné kroky nespôsobili nárast chudoby na Slovensku.
Podiel obyvateľov vo vynútenej materiálnej núdzi a riziko chudoby