Mysleli si, že som sa zbláznil

Aké to je, byť riaditeľom STV?
Obrovská zodpovednosť zo všetkých strán. Dokonca by som to prirovnal k obrovskej reforme, keď všetci očakávajú, že sa niečo musí stať. Ono sa aj stane, tak ako som sľúbil, len sa dostávam pod tlak, keď si všetci myslia, že za tri týždne. A z toho mám trošku problém. Ale inak sa cítim dobre, je to, čo som očakával, teda vzrušujúci zážitok.
Čím ste presvedčili toľkých poslancov, aby vás zvolili?
Argumentmi a projektom. Som o tom presvedčený. Chcem niečo v tejto televízii dokázať a myslím si, že sa mi to podarí.
Špekuluje sa však aj o vzájomnej náklonnosti medzi vami a KDH...
Viete, špekuluje sa stále. Nie som členom KDH, ale odjakživa som vyznával hodnoty kresťanskej demokracie -- tak v živote, ako aj vo filozofii. Znamená to, že som sympatizantom týchto myšlienok, ale neznamená to, že som straník.
Nezačínate už strácať ilúzie?
Ani nie, v súvislosti s prácou. Strácam ilúzie v súvislosti s úprimnosťou ľudí. Všade je veľa pokrytectva a intríg. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že chcú strašne pomôcť STV a strašne dlho s ňou už spolupracujú. Keď od nich žiadate, aby pomohli, vtedy nastáva problém. O nich som stratil ilúzie.
Už sa vám donieslo, akú máte v televízii povesť?
Nie. A priznám sa, že ma to ani nezaujíma. Snažím sa s ľuďmi komunikovať, a to budem robiť naďalej. Je veľmi dôležité, aby cítili, že na jednej strane je síce krízový stav a tvrdé opatrenia, ale na druhej strane mi záleží na tom, ako a čo robia, ako sa majú. Nemienim sa od nich izolovať.
Svoj odchod z postu riaditeľa TV Joj ste avizovali dlho pred tým, než vôbec mohlo byť jasné, či v konkurze máte šancu. Prečo tak predčasne?
Lebo to je o živote a rozhodnutiach. Niekedy sa ocitnete v situácii, že sa musíte rozhodnúť. To rozhodnutie nesie obrovské riziko, že to nevyjde, ale nemáte inú možnosť -- je buď -- alebo.
Nechceli ste z Jojky odísť tak či tak? Prípadne, ak by ste sa neprihlásili do konkurzu...