StoryEditor

Daniel Lipšic: Pán Harabin používa zúfalé argumenty

24.07.2008, 13:30
Spolu s Radom Procházkom, Marekom Benedikom a Vladom Pirošíkom patril do štvorice študentov práva, ktorých texty som na názorovej strane denníka Sme veľmi rád uverejňoval. Neskôr dokončil ešte nejaké iné školy a stáže a stal sa okrem iného aj podpredsedom KDH a necelé volebné obdobie bol v druhej Dzurindovej vláde ministrom spravodlivosti. Momentálne je v principiálnom spore s ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom. Daniel Lipšic.
Vy ste zverejnili päť otázok ministrovi Harabinovi (1. Boli ste v priateľskom vzťahu s obvineným Bakim Sadikim? 2. Boli ste s ním v kontakte 17. septembra 1994, teda 12 dní pred jeho zadržaním orgánmi činnými v trestnom konaní? 3. Poskytovali ste obvinenému Bakimu Sadikimu právne rady? 4. Intervenovali ste u vtedajšieho ministra vnútra Ľudovíta Hudeka, aby odstránil tvrdosť zákona a odpustil obvinenému Sadikimu administratívne uložený trest vyhostenia? 5. Bolo rozhodnutie vtedajšieho ministra vnútra Hudeka faxované obvinenému Sadikimu z kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?) a nielen z ich znenia je zjavné, že sú pre vás do veľkej miery otázkami rečníckymi, lebo poznáte odpovede – nechcete na ne odpovedať vy, lebo pán minister to nemieni?
Na niektoré už odpovedal čas, ten vzťah je jasný, aj telefonát zo 17. septembra 1994.

V NR SR ste povedali, že „položil som konkrétne otázky, ktorých obsah viem doložiť dôkazmi“ - jestvujú teda dôkazy, že pán Harabin ako sudca Najvyššieho súdu poskytoval Sadikimu právne rady?
Existuje dôkaz práve preto, že Sadiki bol v tom čase na základe príkazu krajskej prokuratúry odpočúvaný. Teda kontakty medzi dnešným ministrom spravodlivosti a kosovským Albáncom Sadikim, existovali. Konieckoncov na tom prípade pracovali policajti z_protidrogovej jednotky, ktorej jedna malá vysunutá časť mala pracovisko práve v Starom Smokovci, ale aj prokurátori.

Môže sudca Najvyššieho súdu poskytovať právne rady obvinenému?
Ja si myslím, že je vôbec neprijateľné, aby akýkoľvek sudca bol v nejakom priateľskom alebo žoviálnom vzťahu s osobou, ktorú aj slovenská prokuratúra, ale aj justičné orgány vo Švajčiarsku,_Rakúsku a Poľsku podozrievajú, že stojí na čele pyramídy obchodu s heroínom v strednej Európe.

Jedna vec je priateľský žoviálny vzťah, druhá profesionálne služby v jeho prospech. Môžem byť v priateľskom vzťahu s človekom, ktorý bol mojím spolužiakom na základnej škole a dnes  môže byť šéfom liptovskej mafie...
Potom už s ním ale nemôžem byť v kontakte. Ja môžem mať spolužiaka, s ktorým som sa poznal na základnej škole, ale pokiaľ som sa stal sudcom na Najvyššom súde a viem o tom spolužiakovi, že je podozrivý z obchodovania s heroínom vo veľkom rozsahu, tak s ním kontakt neudržiavam. A ten telefonát nasvedčuje, že to boli pravidelné kontakty, návštevy, minulý víkend, budúci týždeň...

Vo štvrtej otázke sa pýtate ministra Harabina, či intervenoval u vtedajšieho ministra vnútra Ľudovíta Hudeka, aby odstránil tvrdosť zákona a odpustil obvinenému Sadikimu administratívne uložený trest vyhostenia? Poznáte odpoveď?

Budem to formulovať tak, že mám vážne podozrenie, že pán Harabin intervenoval u vtedajšieho ministra vnútra. Mám vážne podozrenie, že rozhodnutie ministra vnútra Hudeka – a to je odpoveď na piatu otázku – bolo faxované z Najvyššieho súdu.

Z čoho vychádzate pri tomto podozrení?
Z informácií, ktoré mám. Nechcem predbiehať, už keď som sa prvýkrát pýtal pána Harabina v parlamente na tieto vzťahy, povedal,_nech vyjdem s dôkazmi. Jeden konkrétny už bol predložený, týkal sa prvých dvoch otázok, a predpokladám, že v celkom preukázateľnej podobe prídu odpovede aj na ďalšie otázky.

Vy tvrdíte, že Baki Sadiki koordinoval obchod s drogami, za čo bol  stíhaný vo Švajčiarsku. Jestvujú dôkazy alebo dokumenty v spise, ktoré toto potvrdzujú? (Zdôvodnenie návrhu na odvolanie ministra Harabina v NR SR, ktoré sa chystá opozícía predložiť v priebehu niekoľkých týždňov, prikladám v závere rozhovoru – rk.)
O tom jestvujú svedecké výpovede, ktoré naše súdy neuznali, najmä Najvyšší súd, a nariadili ich opakovanie, konkrétne výpovede dvoch svedkov, ktorí následne zomreli. Jeden v roku 1999, druhý v roku 2006 – obaja na predávkovanie drogami. Tým vlastne zdôvodňuje svoje rozhodnutie aj krajská prokuratúra v Prešove – keďže ich nemožno opätovne vypočuť a ich pôvodné výpovede, ktoré sú usvedčujúce, nie sú použiteľné, tak musí trestné stíhanie zastaviť.

Celkom nerozumiem tomu, že tie výpovede nie sú použiteľné - na základe čoho?
Napríklad procesne z dôvodu, že_ pri ich výpovediach nebol prítomný tlmočník do slovenského jazyka. Napriek tomu, že tieto osoby ovládali nemecký jazyk. Čiže z procesných dôvodov naše súdy tie výpovede neuznali a nariadili ich opakovanie.

Čiže oni vypovedali pred švajčiarskym súdom...
Pred vyšetrujúcim sudcom, vypovedali v rámci vyšetrovania, nie na súde, vo veci Sadiki. Vo vlastnej veci vypovedali aj na súde a boli aj odsúdení. Vo veci Sadiki vypovedali pred vyšetrujúcim sudcom a bol tam prítomný dokonca aj prokurátor zo Slovenska. A aj napriek tomu naše súdy tieto výpovede neuznali.

Mne sa to zdá bizarné.
Aj mne -_mám na to svoj názor. Zatiaľ nikto nespochybnil, že tie usvedčujúce dôkazy, ktoré boli vykonané, sú vierohodné - tá vec je úplne zrejmá. Ja som novinárov vyzval, veď sa spýtajte švajčiarskej justície, ako je spokojná s tým, ako Slovensko dokončilo trestné stíhanie. Som presvedčený, že ak by Švajčiari v roku 1994 vedeli, keď nám trestné stíhanie odovzdávali, ako to na Slovensku dopadne, nikdy nám na trestné stíhanie Sadikiho neodovzdajú. Radšej naň vydajú v tom čase zatykač, požiadajú o jeho vydanie a budú ho súdiť vo Švajčiarsku. Napriek tomu, že ten heroín išiel z Turecka balkánskou cestou cez Slovensko do Švajčiarska, Nemecka a Škandinávie.

Čiže pre švajčiarskych vyšetrovateľov boli dôkazy dostatočné na to, aby odovzdali trestné stíhanie na slovenskú stranu – pre nás nie...
V spise_ je diagram švajčiarskej justície, podľa ktorého stál Sadiki na vrchole pyramídy obchodovania s heroínom v strednej Európe. A je o tom aj záznam v obžalobách a súdnych rozhodnutiach

Ak to teda úplne zjednoduším, pre Švajčiarov bol Baki Sadiki šéfom obchodovania s drogami...
Naviac, Sadiki nie je bezúhonná osoba  - aj napriek zastaveniu trestného stíhania pre drogové delikty na Slovensku kvôli úmrtiu svedkov.  V minulosti bol trestne stíhaný aj odsúdený – po roku 1994 dokonca za nedovolené ozbrojovanie, kedy pri domovej prehliadke našli u neho pomerne veľký arzenál zbraní. Zdôvodňoval to tým, že sa musel chrániť, pretože rok pred tým na neho a ešte jedného obchodníka s drogami strieľali Albánci. To všetko vypovedá o tom, že ak mal niekto v roku 1994 predstavu, že ide o bezúhonného človeka, tak buď úmyselne klame alebo má pomerne chabý úsudok.

Čo obsahoval materiál prokuratúry, ktorý namietal zaujatosť Harabina pri rozhodovaní o prípade Sadikiho. Bolo to iba to, že sa poznali?
To, že sa poznali a priateľský vzťah v roku 1994. Bolo to vlastne tesne pred tým, ako bol zatknutý. To bol dôvod, aby nerozhodoval o tomto prípade.

Ako sa v skutočnosti stalo, že prokuratúra túto námietku nepodala?
Pretože pán Harabin bol vymenený v senáte predsedom kolégia Lipovským. Ako presne došlo k tejto výmene, neviem a ani ma to nejako nezaujíma. To v tomto okamihu nie je meritum veci. Meritum veci je ten vzťah.

Minister Harabin sa bráni aj tým, že „ste mali možnosť osobne zariadiť, aby bol Baki Sadiki vydaný do cudziny na trestné stíhanie, keďže tvrdíte, že švajčiarska polícia mala o cudzinca záujem. Neurobili ste však vôbec nič". Čo vy na to?
Je to len dôkaz toho, že pán Harabin používa absolútne zúfalé argumenty, ktorými spochybňuje svoje elementárne vedomosti z trestného práva. Pretože predpokladám, že MS dobre vie, že môžeme vydať obvineného do cudziny len vtedy, ak je v cudzine trestne stíhaný, teda - ak cudzí štát vydá zatýkací rozkaz a požiada o vydanie. Tým, že Švajčiari nám trestné stíhanie odovzdali v roku 1994, _ Sadiki bol v našej jurisdikcii a Švajčiari nemohli o jeho vydanie požiadať a ja som teda logicky nemohol do Švajčiarska Sadikiho vydať. Čiže to len dokumentuje, akých pomerne zúfalých argumentov sa pán Harabin v tomto spore chytá.

Formálna stránka celej veci – minister  Harabin tvrdí, že „Lipšic sa nikdy nemohol legálne dostať k žiadnym prepisom mimo súdneho spisu, čo je utajovaná skutočnosť. Považujem zatiaľ za vylúčené, že by Generálna prokuratúra politicky obchodovala s prepismi a náčrtmi“. Čo vy na to?
Ja som sa vo svojej poslaneckej práci dostal k rôznym informáciám a pre mňa je dôležité v tomto okamihu len jedno – Generálna prokuratúra potvrdila autenticitu konceptu námietky, ktorej prílohou je odposluch. To je všetko. Nie je to ani utajovaná časť spisu, ani nič iné. Pred pár mesiacmi, keď sa pán Harabin s pánom Mečiarom snažili odvolať z Ústavného súdu sudcu Horvátha, mávali tu takisto rozsudkom zo súdneho spisu, ktorý nie je verejne dostupný na internete. Ale to je v poriadku, rozhodnutie súdu je verejná listina, čiže ja voči tomu námietky nemám. Ale potom by bolo fajn, keby pán Harabin bol v tomto konzistentný.

Takže si to zhrňme – v minulosti odsúdený súčasný sudca Ústavného súdu, pochybnosti o ministrovi Harabinovi a o jeho kolegovi Milanovi, ktoré vyplývajú z odposluchu Baki Sadikiho. Čo si má o justícii myslieť slovenský občan?
Myslím si, že táto kauza poškodí justíciu v očiach verejnosti. Je to  pomerne jasný prípad a väčšina verejnosti má na to zrejmý názor. Naviac, ak si to poskladáte ešte s ďalšími vecami, ako je snaha zrušiť Špeciálny súd a Špeciálnu prokuratúru, snaha obmedziť výpovede korunných svedkov pri usvedčovaní organizovaného zločinu... povedať, že som sklamaný, je asi mierne. Som absolútne zhnusený.

Ako si vysvetľujete bezpečnostnú previerku ministra Harabina a čo by sa malo diať ďalej?
Neviem, ako ju dostal, ja som ju nevidel. Som vo výbore, ktorý preskúmava rozhodnutia NBÚ, ak nevydá previerku a je proti tomu podané odvolanie. Poznám teda štandardy, ktoré sa aplikujú a musím povedať, že okrem príslušníkov štátnej bezpečnosti alebo spolupracovníkov štátnej bezpečnosti druhým najčastejším dôvodom pre odmietnutie previerky je práve informácia o nadštandardných vzťahoch s predstaviteľmi podsvetia. Túto informáciu NBÚ v čase previerky možno nemal, v každom prípade príslušné orgány dávajú podklady NBÚ, kde uvádzajú podozrenia z takýchto kontaktov. Dokonca aj oveľa všeobecnejšie, dokonca aj nepodložené odposluchom. V takom prípade je preverovaná osoba pozvaná na bezpečnostný pohovor, kde sa na tieto kontakty NBÚ pýta. V prípade, že kontakty poprie, má právo ísť na polygraf a ak to odmietne, tak sa jej previerka neudelí. Ja teraz neviem, či NBÚ tieto informácie nemal v čase previerky, pán Blanárik mi to nepovedal a ani som to od neho neočakával. V každom prípade povedal, že pôjdu podľa zákona.

Je to podľa vás dostatočný dôvod na zrušenie previerky?
Podľa mojej mienky by mala byť zrušená.

Predsedovi vlády táto kauza akoby neprekážala.
Zatiaľ nie. Podľa mňa je to spôsobené tým, že Smer má tak vysoké preferencie, že si premiér myslí, že mu nič nemôže uškodiť. Naviac je tam zrejme dohoda o pomerne skorom odchode pána Harabina na Najvyšší súd, čiže mu to asi stačí.

Takže kauza vyhnije v priebehu dvoch-troch mesiacov, pán Harabin bude predsedom Najvyššieho súdu...
To je predstava dnešnej vládnej koalície, pre mňa ťažko prijateľná. Ak sa niekto diskvalifikuje na funkciu ministra spravodlivosti, ťažko je možné posunúť ho na funkciu predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. To je pre mňa neakceptovateľné. Premiér bude môcť povedať -  rozhodla Súdna rada, čo ja s tým mám? Asi na toto bude nakoniec predseda vlády hrať.


Odôvodnenie

    Začiatkom júla bol zverejnený záznam telefonického rozhovoru, vyhotoveného na základe príkazu Krajskej prokuratúry v Košiciach pod č. 2 Kv 14/94, medzi Bakim Sadikim a Štefanom Harabinom, súčasným podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti SR. Prepis tohto rozhovoru, ktorý tvorí prílohu odôvodnenia, preukazuje dôverný a priateľský vzťah B. Sadikiho a Š. Harabina.
    Autenticitu prepisu telefonického rozhovoru potvrdila dňa 11. júla 2008 aj Generálna prokuratúra. Podľa jej vyjadrenia „Generálna prokuratúra SR mala pripravený s dátumom 27. novembra 1995 koncept návrhu, ktorý nebol nikde odoslaný, na vylúčenie sudcu Harabina pre prípad, že by bol členom senátu NS SR, ktorý vo veci rozhodoval.“ Prílohou tohto návrhu, vedenom pod sp.zn. III/2 GPt 2288/93-256, je aj fotokópia odposluchu zo 17. septembra 1994, teda 12 dní pred zatknutím Bakiho Sadikiho.
    Baki Sadiki bol právoplatne odsúdený pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania za skutok spáchaný v roku 1994 (v rokoch 1971-1987 bol trikrát právoplatne odsúdený). Skutok spočíval v nelegálnom prechovávaní zbraní, a to konkrétne: jedného samopalu vzor 58,2, jedného samopalu škorpión vzor 61, jednej pištole vzor 85, ráže 9 mm Luger, brokovnice zn. Maverick, kalibru 12 mm a veľkého množstva munície. Tieto zbrane boli odsúdenému zaistené pri domovej prehliadke vykonanej dňa 29. septembra 1994, teda 12 dní po inkriminovanom telefonáte. Odsúdený sa k trestnému činu priznal a na svoju obhajobu uviedol, že zbrane si zabezpečil na svoju ochranu, keďže v roku 1993 bolo na neho strieľané samopalom a v jeho vozidlo sa našlo 15 striel (rozsudok KS v Košiciach, sp. zn. 1 T 58/95). Išlo o prípad, ktorý bol oznámený na polícii, a teda musel byť známy okruhu jeho blízkych známych. Podľa výpovedí svedkov dôvodom tohto útoku mali byť finančné nezrovnalosti medzi Bakim Sadikim a ďalšími osobami zaoberajúcimi sa obchodom s drogami. Malo ísť o snahu vymôcť od Bakiho Sadikiho a jeho spoločníka Nuredina Berata, s ktorým boli spolu v aute, sumu 400 000 DEM (8 mil. Sk.) za dodávku heroínu v zlej kvalite. Nuredin Berat bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4 T 86/96 právoplatné odsúdený za drogový trestný čin na trest odňatia slobody na 3,5 roka. Trestné stíhanie osôb, ktorí útok na automobil vykonali, Ismeta Querima a M. Lakoviča, bolo odovzdané do Juhoslovanskej zväzovej republiky.
     Baki Sadiki bol trestne stíhaný pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 3 písm. c) Tr. zák. Podľa podaných obžalôb mal Baki Sadiki od roku 1991 do roku 1994 zabezpečovať a organizovať dovoz heroínu a následne najmenej v dvoch prípadoch jeho vývoz a odpredaj v cudzine v množstve najmenej 3 kg heroínu za sumu minimálne 120 000 švajčiarskych frankov (teda najmenej 2 250 000,-Sk). Podľa obžaloby podanej Krajskou prokuratúrou v Prešove, sp.zn. 2 Kv 2/97, stál Baki Sadiki „na vrchole pyramídy početnej organizovanej skupiny vo väčšom rozsahu realizujúcej obchod s drogami“.
Na základe dostupných dôkazov švajčiarskych justičných orgánov stál obvinený Baki Sadiki na čele siete obchodníkov s drogami dopravujúcimi omamné látky z Turecka cez Slovensko najmä do Švajčiarska a do škandinávskych krajín. Vo vyšetrovacom spise sa na čl. 1445 nachádza štruktúra organizovanej skupiny zostavená švajčiarskou políciou, z ktorej diagramu vyplýva, že Baki Sadiki stál na čele organizovanej skupiny.
Podľa správ Interpolu bol Baki Sadiki, spolu so svojim bratom Ganim, členom veľkej organizovanej skupiny tzv. Balkánskej cesty odhalenej pri vyšetrovaní obchodu s heroínom (odôvodnenie uznesenia NS SR, sp. zn. 5 To 84/95). Gani Sadiki bol za drogový trestný čin aj právoplatne odsúdený.
Zo spáchania drogového zločinu usvedčovali Bakiho Sadikiho najmä výpovede odsúdených (vo Švajčiarsku a v Poľsku) Fadila Aliliho, Milky Wirz a Andrzeja Gzika. Svedok A. Gzika vypovedal (na čl. 1422), že mal na pokyn B. Sadikiho vyviezť z Turecka asi 40 kg heroínu, a z Albánska asi 20 kg heroínu. Tieto výpovede však neboli našimi súdmi akceptované z procesných dôvodov. Odsúdený Fadil Alili následne odmietol vypovedať – uviedol, že „rád by pomohol, ale nemohol, lebo sa bojí konkurencie obžalovaného, lebo tento tvrdil, že vypáli všetkých, ktorí proti nemu vypovedali, ak by vypovedal musel by sa báť o život svoj a svojej rodiny“ (čl. 371-372). Vierohodnosť výpovedí uvedených svedkov a ich kontakty s Bakim Sadikim potvrdzujú prepisy telefonických hovorov, získané švajčiarskou justíciou (čl. 1106, 1107). Rovnako boli ich výpovede objektivizované výpismi z cestovných pasov, ktoré potvrdzujú záznamy o prestúpení hraníc rôznych štátoch po trase pašovania heroínu.
    Trestné stíhanie pre tento drogový delikt bolo zastavené Krajskou prokuratúrou v Prešove dňa 23. júna 2008. Podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry k tomuto rozhodnutiu prišlo po tom, „čo Najvyšší súd SR nariadil opakovať výsluchy niektorých svedkov, pričom nebolo možné vykonať opakovane výsluch svedka Fadila Aliliho, nakoľko tento dňa 29. novembra 2006 zomrel v Nórsku. Takisto zomrel svedok Andrik Gzik a bez vykonania týchto úkonov nebolo možné Bakiho Sadikiho postaviť pred súd.“ (vyhlásenie GP SR zo dňa 11. júla 2008). Príčinou smrti F. Aliliho bolo zlyhanie srdca, spôsobené predávkovaním drogami.
    Minister spravodlivosti SR Š. Harabin preukázateľne udržiaval dôverný, priateľský a žoviálny vzťah s osobou, ktorú považovali policajné a justičné orgány vo Švajčiarsku, Rakúsku a Poľsku za hlavu albánskej organizovanej skupiny, ktorá obchodovala s heroínom. Táto skutočnosť je pre dôveryhodnosť Slovenskej republiky zničujúca.
    V tomto kontexte je potrebné spomenúť aj sústavné snahy ministra spravodlivosti Š. Harabina legislatívnymi zásahmi oslabiť možnosti štátu bojovať proti organizovanému zločinu. Okrem dvojročného úsilia zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, ide najmä o návrh novely Trestného poriadku, ktorý bol predložený v apríli 2008 vláde Slovenskej republiky. Návrh novely Trestného poriadku výrazne obmedzuje možnosti použitia spolupracujúcich obvinených (tzv. korunných svedkov) pri odhaľovaní a usvedčovaní páchateľov organizovanej kriminality. Zároveň návrh zakazuje viesť trestné stíhanie vo veci dlhšie ako šesť mesiacov, čo by znemožnilo reálnu infiltráciu zločineckých skupín a získavanie dôkazov potrebných na usvedčenie ich predstaviteľov. Po vznesení obvinenia už totiž nasadenie operatívno-pátracích (napr. agent) alebo informačno-technických prostriedkov (napr. odpočúvanie) väčšinou nemá žiaden reálny zmysel.

    Nedávno odhalené priateľské prepojenie Š. Harabina a B. Sadikiho je síce najdôležitejším, ale nie je jediným prešľapom ministra spravodlivosti za dva roky vo funkcii. Medzi jeho ďalšie prešľapy patrí:
-    vymenovanie súdneho exekútora J. Ondáša, ktorý nespĺňa zákonnú podmienku vzdelania na právnickej fakulte, keďže je absolventom Vysokej školy ZNB, fakulty ŠtB,
-    zneužívania motorových vozidiel Ministerstva spravodlivosti a Úradu na ochranu ústavných činiteľov na súkromné aktivity manželky a syna Š. Harabina,
-    návrhy noviel zákonov, ktoré výrazne oslabujú boj štátu proti organizovanému zločinu a korupcii.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/rozhovory-roberta-kotiana, menuAlias = rozhovory-roberta-kotiana, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
17. január 2026 15:52