Zsolt Szabó si ako 21-ročný založil s priateľmi firmu na šitie odevov. Dnes je manažérom predaja v spoločnosti, ktorá je najväčším výrobcom kúpeľňového zariadenia na svete a šéfuje trom tímom v troch štátoch. Okolie ho vníma ako komunikatívneho kreatívca so záľubou v hľadaní nových riešení.
Túžba vysokoškoláka po finančnej slobode
Zsolt prišiel do Bratislavy študovať. Vybral sa smerom, ku ktorému mal blízko už v detstve - chémii. "Otec lekár, mama pracovníčka na mikrobiológii mi nosili domov chemické sklo a chemikálie a ja som doma robil rôzne pokusy." Vyštudoval chemickú odbornú školu, popritom navštevoval krúžok zábavnej chémie, kde vyrábal výbušniny a so spolužiakmi si počas prestávok podpaľoval biele plášte či topánky.
Po strednej pokračoval na Chemicko-technologickej fakulte v Bratislave v odbore chemické inžinierstvo. Titul chemického inžiniera napokon nezískal. "Nezvládol som to z viacerých dôvodov. Jedným z najdôležitejších bola moja netrpezlivosť. Chcel som už zarábať peniaze a byť samostatný." Práca napokon nad štúdiom zvíťazila.
V "jednoduchom" svete živnostníkov
S prácou začínal popri škole, kedy chodieval na rôzne brigády. "Po večeroch som pracoval a postupne aj získaval pozitívny vzťah k dosiahnutiu finančnej slobody." Po zanechaní školy začal Zsolt pracovať ako obchodný zástupca. Trvalo rok, kým mu do cesty prišla nová príležitosť. Ako 21 ročný si spolu s dvoma priateľmi založil firmu. Zamestnanci ich firmy, kolektív tridsiatich žien, šil šaty pre rakúskeho partnera a ten ich následne dodával módnej spoločnosti Marks&Spencer. Firma sa rozbehla veľmi úspešne, zákaziek bolo dostatok. Nie všetko však trvá večne. "Ako rýchlo sa kolotoč rozbehol, tak rýchlo sa aj skončil." Rakúsky spolupracovník začal mať problémy a bol nútený zredukovať svojich dodávateľov. Zsoltova firma tak stratila hlavný zdroj príjmu. Aj keď sa snažili nájsť nových zákazníkov a investovať do nových nápadov, firmu sa zachrániť nepodarilo. "Všetky zarobené peniaze sme pri hľadaní nových zákaziek minuli v priebehu jedného roka. Bola to však veľká životná skúsenosť. Bol som nútený oboznámiť sa s celým procesom výroby, logistiky, preclievania, účtovníctva a hlavne pracovať s čisto ženským kolektívom, bol to skutočne zážitok." Krach firmy ho však nepoložil, naopak, posilnil, a aj dnes o ňom hovorí ako o dobrej skúsenosti.
Za prácou cez hranice
Z podnikateľa sa napokon stal zamestnanec. Zsolt Szabo začal pracovať v Budapešti ako obchodný manažér, neskôr ako konateľ spoločnosti, ktorá bola výhradným distribútorom pre japonské elektronické značky Aiwa a Casio. Dnes sa nad vtedajšími výrobkami, ktoré ponúkal, len pousmeje. "V tom čase bol u podnikateľov v obľube elektronický diár Casio. Mal ,až' 32 Kb a pamäť na 150 kontaktov." Po troch rokoch v maďarskej metropole viedli jeho kroky do spoločnosti Laufen. Uchádzal sa o miesto manažéra v Prahe, kam ho ťahala láska k jeho priateľke. Na pohovore zažiaril. Kedže sa firma reorganizovala, v ďalšom kole pohovorov mu ponúkli už inú pozíciu. Mal pracovať ako obchodný zástupca pre Slovensko v Bratislave. Pozíciu zobral a odvtedy vo firme už iba stúpal.
Tím líder v troch krajinách
V novom prostredí, plnom ostrieľaných ľudí, riadil spoločnosť ako obchodný zástupca na Slovensku. Šéf z Česka ho kontroloval raz za týždeň. Pracovné pozície sa postupne od roku 2000, keď do firmy nastúpil, menili. Po obchodnom zástupcovi sa stal junior manažérom, neskôr manažérom predaja. Dnes do jeho kompetencie spadá nielen Slovensko, ale aj Česko a Maďarsko. "Tímy som si budoval dlho a môžem povedať, že sú to šikovní ľudia. Myslím si, že im iba ukazujem cestu, vediem ich. Chcem, aby boli tvoriví a rozmýšľali samostatne, a musím povedať, že sa mi to celkom darí. Určite nie som typ autoritatívneho vodcu, považujem sa skôr za niekoho, kto nad svojím tímom dohliada, drží ochrannú ruku." Vo veku tridsaťštyri rokov vedie tri tímy v troch štátoch. "Každá krajina je iná, čo sa odzrkadľuje aj na postavení spoločnosti na trhu. V tomto duchu musím viesť aj jednotlivé tímy. Napríklad v Českej republike máme na trhu najsilnejšie postavenie. Naopak, v Maďarsku si ho musíme ešte budovať. Ľudia tu nemajú radi zmeny a vôbec nie je jednoduché presvedčiť ich o potrebe inovovať. No a na Slovensku prežívame ako spoločnosť boom."
Muž s troma tvárami
"Práca je mojím koníčkom. Ešte stále ma baví, aj keď sa vo veľkých knihách píše, že manažérska pozícia v rámci jednej firmy je tak na päť rokov." Možno je to aj tým, že v jeho spoločnosti manažéri rotujú, to znamená, že po určitom období menia pôsobisko, niekedy aj krajinu. Najviac ho na práci baví dynamickosť a flexibilita. Jeden deň sa budí v Budapešti, druhý v Prahe a tretí vedľa svojej partnerky, pri ktorej načerpáva nové sily a potrebnú pozitívnu energiu. "Uvedomujem si, že mám šťastie neupadnúť do stereotypu, a to aj vďaka trom pozíciám vo svojej práci. Neustále spoznávam a pozorujem nové techniky v jednotlivých krajinách, ktoré používa konkurencia. V Maďarsku sme konkurenciou domácemu výrobcovi, v Česku a na Slovensku zase máme najlepšie postavenie na trhu a sme terčom pre konkurenciu. Pozerám sa teda na veci z nadhľadu a mám možnosť vnímať ich inak, pričom hľadám stále nové riešenia a možnosti." Zsolt o svojej kariére hovorí ako o vedľajšom produkte. "Keď sa človek sústredí na prácu a robí ju dôsledne, kariéra príde. Keď je pre mňa práca zábavou, tak kariéru neriešim. To, kde budem o desať rokov, je vec, ktorú svojimi krokmi a konaním ovplyvňujem už dnes. Pre mňa je dôležité, kde som teraz a čo môžem urobiť dnes." Zsolt je šťastný človek. Postupuje nielen kariérne, no darí sa mu plniť aj životné sny. "Túžil som po rodinnom dome, záhrade, rodine a dobrej práci. Toto všetko sa mi už splnilo. Mladícke sny ako bangee jumping mám už za sebou." Za snami uloženými niekde v myšlienkach postupne kráča.
Vzácne voľné chvíle
Vedie celkom pokojný život, ale iba cez víkendy. Práve tie sú preňho symbolom oddychu a jeho koníčkov, keďže pracovný týždeň sa nesie v znamení večerných príchodov domov, teda ak náhodou nie je v zahraničí. Počas víkendov ho nájdete jednoznačne doma s rodinou, užívajúceho si svoj veľký čas. Najradšej relaxuje pri kosení trávy, popíjaní kávy na terase, bláznivých hrách v spoločnosti dvoch psov. Najspokojnejšie však vyzerá v blízkosti syna, ktorý ho zaručene prekvapí novou zručnosťou, grimasou či úsmevom.
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Vždy inak. Raz sa budím v Budapešti, raz v Prahe alebo doma.
Koľko času strávim priemerne v práci?
Desať až dvanásť hodín.
Čo ma postaví na nohy?
Deväťmesačný synček ma zobudí jemnou fackou a usmeje sa na mňa, chvíľu sa hráme v posteli,
potom si zacvičím a dám si studenú sprchu.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Pilatesom aj trojhodinovým kosením trávy.
Čo mi zdvihne adrenalín?
Kedysi mi zdvíhalo adrenalín lezenie po skalách. Teraz sú to ľudia, ktorí svojím prístupom vedome alebo nevedome brzdia iných...
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Pri popíjaní kávy alebo červeného vína na terase.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
Nezáleží na mieste, ale nech je to s rodinou. Často chodievame aj na chaty ako partia asi ôsmich ľudí, kde sú všetci slobodní. Je zábavné, aké situácie dokáže naše bábätko v takejto spoločnosti vytvárať.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Myslím si, že človek by mal mať rád seba, aby mohol mať rád aj ostatných...
Na čom jazdím, na čom by som chcel jazdiť?
Teraz mám Hondu CRV, ako služobné vozidlo by som rád mal Volvo XC 60 a súkromne by som chcel mať limitovanú edíciu Volvo 262 coupe.
Kto je Zsolt Szabó
Zsolt Szabó je manažérom predaja značiek Laufen a Roca pre Českú republiku, Maďarsko a Slovensko. Vyštudoval chemickú strednú školu, vysokú pre svoju netrpezlivosť nedokončil. Podnikať začal už ako 21-ročný v odevnom odvetví. Dnes má 34 rokov, žije s partnerkou a má 9-mesačného syna. Hovorí plynule po anglicky a maďarsky.