Chýbajú základné pravidlá rozhodovania

Odkedy ste členom komisie Phare CBC (cezhraničná spolupráca Slovensko - Rakúsko)? Čo je jej úlohou? - V roku 1999 ma podpredseda vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš vymenoval za člena tejto komisie na obdobie rokov 2000 - 2006. Som jedným z dvoch zástupcov mimovládnych organizácií v tejto 15-člennej komisii.

Pracujem v nadácii Národný Trust Slovenska. Na rakúskej strane funguje podobná 15-členná komisia. Slovenská a rakúska komisia sa schádzajú raz do roka na spoločnom stretnutí, aby sa zhodli na projektoch, ktoré by mal podporiť Brusel.

Európska únia poskytla v roku 2001 Slovensku v rámci programu Phare CBC (cezhraničná spolupráca Slovensko - Rakúsko) sumu 6 mil. eur. Sú určené na podporu cezhraničnej spolupráce v procese približovania sa Slovenska do EÚ. Na základe projektov ich môžu získať samosprávy miest a obcí, VÚC, občianske združenia, nadácie a iné neziskové subjekty. Na jeden projekt je podľa EÚ možné uvoľniť minimálne 1,8 - 2,0 mil. eur, čo tvorí 75 % z celkovej kalkulovanej sumy investícií projektu. Predkladateľ projektu musí zabezpečiť zvyšných 25 % z iných zdrojov a túto schopnosť musí aj doložiť vierohodnými dokladmi. Projekty musia obsahovať presne stanovené náležitosti (spracovaný projektový zámer v požadovanom formáte v slovenskom jazyku, platné územné alebo stavebné povolenie, doklad o schopnosti zabezpečiť 25-percentný podiel vlastných investícií a dokumenty, oprávňujúce žiadateľa konať v mene žiadateľa). Komisia má vybrať najlepší a dva náhradné projekty.

Ako komisia doteraz pracovala?

- Pôvodne bola zriadená pri implementačnej jednotke Úradu vlády SR, kde fungovala približne do mája 2001. Potom sa jej činnosť, v súvislosti s kauzou Rolanda Tótha, na viac ako pol roka zastavila. Čo sa dialo do januára 2002, o tom nemám žiadne informácie. Vtedy som sa však len náhodou dozvedel, že koordinátorom pomoci v rámci Phare CBC už nie je Úrad vlády SR, ale Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR. Oficiálne ma o tom však nikto neinformoval. Podobným spôsobom som sa dozvedel aj o januárovom spoločnom zasadnutí rakúskej a slovenskej komisie v Rakúsku, a to len deň pred jej konaním. Jednoducho som nebol pozvaný.

Čo nasledovalo?

- Slovenská časť komisie sa potom zišla 20. februára 2002 v budove MVRR. Na zasadnutí bolo prítomných len 7 členov komisie a veľa ďalších neznámych ľudí. Chýbal rokovací poriadok, pretože ten, podľa ktorého komisia fungovala do mája 2001, z neznámych dôvodov neplatil. Napriek tomu, že podľa môjho názoru komisia za takýchto okolností nebola uznášaniaschopná, rozhodla o spôsobe rozdelenia ročnej možnej pomoci vo výške 6 mil. eur. Moje protesty nikto nebral do úvahy.

Ako to bolo s grantmi na rok 2002?

- Výberové kolo sa začalo v marci 2002, pričom posledný možný termín na odovzdanie projektov bol 26. apríl 2002. MVRR malo ako koordinátor do 25. mája 2002 pripraviť podklady pre zasadnutie spoločnej rakúsko-slovenskej komisie. Ešte predtým sa však mala zísť slovenská komisia. Tentoraz som dostal pozvánku na jej zasadnutie síce už 7. mája, ale bez podkladov, teda projektov, o ktorých sme mali rozhodnúť na zasadnutí 16. mája. A to napriek tomu, že podľa spoločného programovacieho dokumentu cezhraničnej spolupráce na roky 2000 - 2006 mal koordinátor, teda MVRR, členom komisie doručiť skrátenú projektovú dokumentácie najneskôr 5 dní pred oficiálnym dátumom vyhodnotenia. Keď som sa na MVRR pýtal prečo, dozvedel som sa, že nejaká smernica zakazuje projekty posielať členom komisie. Až neskôr vysvitlo, že to nebolo možné, pretože posledné projekty boli na ministerstvo doručené až v utorok 14. mája 2002, teda 18 dní po záverečnom termíne a dva dni pred samotným rokovaním, čo je v príkrom rozpore s programovacím dokumentom.

Komisia mala 16. mája vyhodnotiť a porovnať vybraných 9 projektov (spolu asi 300 strán textu), spĺňajúcich formálne kritériá z 15 doručených, zameraných na rôzne činnosti smerujúce k podpore a skvalitneniu životného prostredia, rozvoju ekonomickej spolupráce a rozšíreniu dopravnej dostupnosti na spoločnej hranici Rakúska a Slovenska. Komisia mala projekty zhodnotiť v rozsahu 0 - 100 bodov v dvadsiatich okruhoch hodnotiacich otázok v rozsahu 1 - 5 bodov, vybrať tri najperspektívnejšie a z nich určiť jeden víťazný. Na zasadnutí bolo opäť plno ľudí, ktorí nie sú členmi komisie.

Vrátili ste sa k predchádzajúcemu rokovaniu?

- Áno. Požadoval som zrušenie rozhodnutia alebo jeho právoplatnú opravu novým hlasovaním z predchádzajúceho stretnutia a stanovenie pravidiel rokovania a hlasovania. Väčšina prítomných sa však vyjadrila v tom zmysle, že by to bolo len zbytočné zdržiavanie. Podľa mňa malo MVRR zabezpečiť štatút a rokovací poriadok komisie, zástupcovia ministerstva ma však obvinili, že som si príslušné informácie nezistil na internetovej stránke ministerstva, kde vraj boli uvedené od 18. marca 2002.

Ďalší problém nastal, keď som poukázal na skutočnosť, že o takom veľkom počte rozsiahlych projektov nemožno rozhodnúť bez ich predchádzajúce preštudovania. Môj návrh na prerušenie rokovania do ďalšieho dňa, aby bolo možné dokumenty preštudovať, bol zamietnutý po vystúpení neznámej pani z MVRR, ktorá tvrdila, že o projektoch sa musí za každých okolností rozhodnúť ešte v ten deň. Moje vyjadrenie, že na komisiu, ktorá má byť nezávislá, a to tak od vlády, ako aj iných záujmových skupín, je vyvíjaný nátlak, komentoval pán prítomný v miestnosti, ktorý sa najprv odmietol predstaviť. Tvrdil, že "tu niekto diriguje štátnu správu". Až neskôr vysvitlo, že je pracovníkom ministerstva zahraničných vecí. Ďalší z prítomných zas tvrdil, že napríklad slovensko-poľská komisia nemala problém rozhodnúť o 8 projektoch za 4 hodiny. Podľa môjho názoru toto rokovanie bolo "úspešné" preto, lebo zástupkyňa mimovládnych organizácií v tejto komisii dostala pozvánku len 22 hodín pred zasadnutím. Jej účasť tak nebola možná, a preto asi "nebrzdila" prácu zmienenej komisie.

Aká bola vaša reakcia?

- Opustil som rokovaciu miestnosť. Nemohol by som zodpovedne a s plnou vážnosťou rozhodovať o pridelení takých vysokých príspevkov len na základe zbežného prelistovania projektov. Ešte predtým som však prítomných upozornil, že za takýchto okolností som nútený o spôsobe zasadania a hodnotenia komisie, absencii základných procedurálnych pravidiel a tlaku vyvíjanom na členov komisie informovať verejnosť, prípadne podpredsedníčku vlády pre európsku integráciu Máriu Kadlečíkovú a rakúskych partnerov zo spoločnej rakúsko-slovenskej komisie.