Nemci nadávajú a sťažujú sa ako nikdy predtým. Môže sa vôbec v takomto prostredí rozvíjať inovatívnosť?
-- Je veľmi nebezpečné hovoriť o súčasnej situácii, že je horšia ako sa zdá. Situácia je zlá, avšak nie beznádejná. Ľudia potrebujú cieľ a sľub, aby napredovali ďalej. Inak sa udusíme v beznádeji a neproduktívnom šomraní.
Nemalo by byť hlavnou úlohou vlády sprostredkovať lepšiu náladu?
-- Nie je to len problém vlády. Na každej úrovni máme príliš mnoho rovesníkov, ktorí sa v podstate zaoberajú riadením alebo neustálym zlepšovaním súčasnej situácie. Tak sa však nič nezmení.
Ako možno dosiahnuť zmenu v mentalite ľudí?
-- Musí sa vo všeobecnosti uznať, že len ten niečo znamená, kto niečo nové vymyslí alebo niečo robí lepšie. Po takom niečom však niet ani stopy.
Prečo je v Nemecku také ťažké získať ľudí na uskutočnenie zmien?
-- Chýba pochopenie jednotlivých súvislostí. Ľudia hovoria: Veď sme predsa usilovní ako predtým. A hlúpejší predsa nie sme. Tu sa však zabúda na to, že Malajzijčania, Číňania ako aj Mexičania sa zlepšili. Náš vyšší životný štandard môžeme ochrániť len vtedy, ak vymyslíme niečo navyše, čo nám poskytne určitý náskok. Nemáme čo nové ponúknuť.
Toto je celé vysvetlenie stagnácie?
-- K tomu treba prirátať až prílišnú reguláciu, ktorá udusí každú samostatnú iniciatívu. Netrpíme len priveľkými zásahmi štátu. Úradníci si takisto plnia svoje povinnosti. Ešte nestačili dokončiť jeden zákon alebo nariadenie a už rozmýšľajú nad reguláciou ďalších oblastí. No a úradníci v Bruseli sa snažia robiť svoju prácu ešte lepšie ako ich nemeckí kolegovia.
Ak vláda zmrazí rozpočet na výskum, nepodporí to práve inováciu?
-- Je to o to horšie, že Nemecko, podľa podielu na hrubom domácom produkte, nedáva na výskum toľko ako jeho hlavní konkurenti. Zvýšenie tieto problémy ešte prehĺbi. Fraunhofer je, napríklad, nútená riadiť výstavbu a obnovu nových inštitúcií, a preto nemôže investovať do nových oblastí budúcnosti.
Hrozí Nemecku poplach popri vzdelaniu aj inováciám?
-- V súčasnosti sme vo viacerých oblastiach špičkou. V komplexných systémoch patríme medzi svetovú špičku: v automatizácii, nových látkach, nanotechnológiách ako aj v technikách povrchov a krytov. Nemusíme sa hanbiť ani za integráciu elektroniky do strojov a pri komplexných investíciách. Príkladom toho je špičková pozícia nemeckých automobiliek.
Prečo je také ťažké zmeniť výsledky výskumu na trhové podiely?
-- Zameriavame sa len na naše predchádzajúce prednosti a prehliadame potenciál nových oblastí. Príklad: Keď sa objavila téma služieb, v Nemecku sa hovorilo, že tieto sa nedajú predávať, pretože v každej krajine sú špecifické. Ale čo urobili Američania? Predávali nám audity, podnikové poradenstvo, siete hotelov a zábavne parky. V súčasnosti nám dokonca prostredníctvom svojich zásielkových služieb vozia po krajine aj balíčky. Ako by sme to nevedeli urobiť aj sami.
A nové technológie?
-- Do tejto oblasti vstupujeme veľmi váhavo.
Chýba podnikom odvaha?
-- Rýchlejšia schopnosť prispôsobenia sa amerického hospodárstva na nové trhové podmienky má svoje korene vo vysokej schopnosti brať na seba riziko. To sa týka aj výskumu. Keď si predstavím, že mojim americkým kolegom stačí napísať dvoj- až trojstranový popis, aby získali milióny dolárov, tak ich musím len obdivovať. U nás v Nemecku musí výskumník predložiť už pomaly patent, aby ho vôbec nejaká firma sponzorovala.
Nemusí byť nemecký priemysel opatrnejší aj v dôsledku rámcových podmienok?
-- Takúto výhovorku neakceptujem. Môže byť 1 000 dôvodov pre ničnerobenie. Veľmi nás zaťažuje sociálny systém. Tridsaťpäťhodinový pracovný týždeň zdražuje a brzdí výskum. To je všetko pravda. Avšak nájdu sa aj úspešní manažéri, ktorí dokážu postaviť niečo na nohy.
Konanie namiesto bedákania. Je to to, čo chcete povedať?
-- Neustále lamentovanie, že rámcové podmienky sú zlé, alebo že priemyslu sa nedarí, však vôbec nepomôže. Ak existuje niekto, komu sa aj napriek zlému trendu darí, je stále šanca niečo urobiť. Chce to len trochu povzbudenia.
Pred viac ako 20 rokmi sa začala udeľovať cena nemeckého hospodárstva za inováciu, aby sa týmto spôsobom prekonala tradične slabá inovatívnosť. V januári bude udelená už 23-krát.
-- Cena má symbolickú hodnotu, ale je dôležitým povzbudením. Na druhej strane podniky nie sú až také hlúpe, aby zabúdali na inovatívnosť. Otázka je však, či manažment použije všetky možné opatrenia na podporu inovačného procesu.
Čo spája úspešných inovátorov?
-- Je to predovšetkým vôľa stanoviť si ciele a niečo urobiť. Takisto je to schopnosť investovať do rastu, to znamená do výskumu a vývoja aj v zlých časoch. Kto nevyvíja úsilie na výrobu nových produktov a zlepšovanie procesov, ocitne sa jedného dňa na konci. Neexistujú však žiadne pravidlá. Každý priekopník ide svojou cestou, ktorej sa však úpenlivo drží.
Nezaoberajú sa firmy inováciou dostatočne systematicky?
-- Oveľa dôležitejšie je, ako všetky pravidlá, povzbudiť ľudí. Spolupracovníci potrebujú čas a priestor, aby rozvíjali kreatívnosť a vymieňali si svoje vedomosti a skúsenosti. Výsledok takého prostredia je práve inovatívnosť. Avšak v mnohých podnikoch možno skôr natrafiť na taký systém hodnôt, ktorý potláča kreatívnosť.
Priemysel sa podľa vás stále sťažuje na neochotu vedcov spolupracovať. Je to vôbec pravda?
-- Musel byť som byť slepý, aby som nevidel pokrok. Nie práve málo vedcov pracuje ešte podľa motta: výskum robí z peňazí poznatky. Či sa dajú vedomosti speňažiť, nie je naša oblasť. Je ešte mnoho vecí medzi vedou a priemyslom, ktoré treba zladiť. Situácia v hospodárstve sa dá krátkodobo zlepšiť len vzájomnou spoluprácou.
Stačia prostriedky na to, aby ste sa mohli zapájať do všetkých oblastí?
-- Určite nie. Vzhľadom na globalizáciu sa Nemecko stalo malé na to, aby mohlo všetko potrebné intenzívne skúmať, a tak sa dostať na špicu. To už si okrem USA nemôže skoro žiadna krajina dovoliť.
To znamená koncentrovať sa na najlukratívnejšie oblasti výskumu?
-- Presne tak. V budúcnosti už nepôjde o to, aby sa zlepšovali slabiny, ale skôr o to, aby sa posilňovali silné stránky. Jedným z prostriedkov je vytváranie blokov. Nemôžeme už podporovať rodný región každého poslanca a hlavne tých, ktorí kričia nahlas. Treba nasmerovať peňažné toky do tých oblasti výskumu, ktoré prinášajú najväčší zisk.
Je to márnotratnosť rozdávať prostriedky v konkurenčnom prostredí?
-- Je to opatrenie. Kto dokáže, že dosiahne cieľ výskumu najlepšie, dostane podporu. Uchádzať sa môže každý. To zvyšuje aj efektívnosť. Ďalšou oblasťou je zavádzanie projektov. Tieto nemajú za cieľ, aby sa stali v každej technologickej oblasti najsilnejšími, ale zameriavajú sa na riešenie hlavných problémov, ako je napríklad dopravný kolaps. To spája vedu a hospodárstvo z rôznych oblastí a spoločné výsledky sa potom predávajú. Zameranie sa na problémové oblasti zvyšuje akceptovateľnosť vedy.
Čo chcete robiť, aby si čoraz viac vašich výskumníkov založilo spoločnosti? Doteraz sa na tento krok podujalo približne 50 ročne, čo je asi 1,5 % zamestnaných vedcov.
-- S týmto budeme musieť určite niečo urobiť. Aj preto sme v spoločnosti Fraunhofer založili podnikateľskú skupinu. Ako prvý krok sme vytvorili dva fondy, z ktorých chceme podporovať úplne prvú fázu zakladania podniku. Prostriedky sú však veľmi obmedzené a nebude ľahké ich zvýšiť. Náladu na podnikanie súčasná situácia nie veľmi podporuje.
Fraunhofer otvára čoraz viac zastúpení v zahraničí. Je to rozlúčka s Nemeckom na splátky?
-- To určite nie. Zostaneme nemeckou výskumnou spoločnosťou, ktorá však nebude robiť všetko v domácej krajine. Nie je to možné už kvôli našim zákazníkom. Títo sa snažia preraziť na najdôležitejšie trhy na celom svete. Takže tieto trhy musíme poznať aj my, aby sme zostali správnym partnerom pre zákazníka. No a k tomu potrebujeme vysunuté pracoviská, aby sme udržali kvalitu nášho výskumu, prípadne, aby sme ju zlepšili. Z čisto národného pohľadu totiž upadáme.
Poznáte nejaké zaručené rady, ktoré by krajine pomohli zvýšiť inovatívnosť?
-- Prečo nezavedieme daňové úľavy na podporu výskumu, namiesto na nehnuteľnosti? Návratnosť investícii by však nebola rovnaká. Nehnuteľnosti zodpovedajú nášmu spôsobu myslenia.
StoryEditor