Slavomír Hatina: Výnosy sa nespotrebujú, ale rozumne investujú

Nie je tajomstvom, že stojíte pri príprave alternatívy Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky? Čo je motívom týchto zámerov?
- Doteraz som nebol, som insider asociácie zamestnávateľských zväzov, takže je pre mňa dosť ťažké hodnotiť situáciu v nej. Je pravda, že mala svoj vývoj. V poslednom období sme zaregistrovali určité problémy najmä so štýlom práce, čo sa, samozrejme, odrážalo i v samotnej činnosti asociácie a súčasne vytváralo určité odstredivé sily. Nedávno ma oslovila skupina manažérov - zamestnávateľov, s myšlienkou založiť novú organizáciu. Chceme pri tom pracovať odlišným spôsobom.

V akom štádiu sú prípravy?
- Zakladajúci snem Republikovej únie zamestnávateľov - tak sa má združenie nazývať - by mal byť 30. marca. Únia reprezentuje zamestnávateľov s takmer 350-tisíc zamestnancami. Sú tam veľmi silné zväzy čo do počtu, aj z hľadiska prispievania k HDP - strojársky, automobilový, energetický zväz a ďalšie. Hlavný cieľ bude pre Republikovú úniu ten istý ako pre Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení: starať sa o zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Dôraz však chceme klásť predovšetkým na vhodnú a dobrú spoluprácu na horizontálnej úrovni. To znamená, že príslušné zväzy musia oveľa viac ako dosiaľ komunikovať s ministerstvami a vplývať na podnikateľské prostredie na profesionálnejšej úrovni. Toto je podľa nás schodnejšia a rýchlejšia cesta.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) má z môjho pohľadu príliš široké spektrum pôsobenia a nie je tam dostatočná profesionálna podpora. To je však problém každého profesijného združenia na Slovensku - chce to totiž peniaze. V tom prípade je preto možno lepšie zúžiť koridor pôsobenia. AZZZ sa teraz ťažko bude zužovať, lebo sa rozvíjala širokospektrálne. Ale Republiková únia zamestnávateľov túto šancu má. Jej členovia budú najmä podnikateľské subjekty, zväzy či združenia, pôsobiace v materiálnej výrobe a službách. Bude sa zaoberať predovšetkým hospodárskymi problémami, zamestnávateľskou agendou a, pochopiteľne, bude chcieť participovať aj na tripartitnom procese.

Ale podobnú úlohu ako vznikajúca únia malo plniť Združenie priemyselných zväzov.
- Málokedy sa podarí naplniť všetky predsavzatia, ktoré sú na začiatku. V každom prípade sú doterajšie aktivity Združenia priemyselných zväzov SR výrazné. Problémom je, že i napriek snahe sa združenie nestalo členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Prečo? Nerozumel som tomu a ani nebudem rozumieť.
Musí sa zmeniť štýl práce v zväzoch, musia byť aktívnejšie a riešiť podstatnú časť problémov na svojej úrovni. Nadstavba, centrum budúcej únie, bude riešiť len prierezové problémy, s malou, ale účinnou profesionálnou podporou s minimálnymi finančnými nákladmi, čo bude primerané k očakávaným finančným zdrojom.

Na akciovú spoločnosť Slovintegru sa pri uvádzaní najvýznamnejších kapitálových skupín na Slovensku neprávom zabúda. Ste aj predsedom jej predstavenstva. Ako by ste charakterizovali jej pozície v slovenskej ekonomike?
- Zabúda sa predovšetkým na to, čo je prínosom Slovintegry ako bývalého majoritného akcionára Slovnaftu. Prispela k vybudovaniu jednej z najziskovejších a technologicky najvyspelejších rafinérskych spoločností v Európe. To nie je len môj názor, ale všeobecne prijaté konštatovanie profesionálnych spoločností, ktoré sa zaoberajú takýmito hodnoteniami. Investície v rokoch 1994 - 2000 za vyše miliardy dolárov sú pozoruhodné už len svojím rozsahom. Manažérsko-zamestnanecká akciová spoločnosť Slovintegra zabezpečila všetky úvery na rozvoj Slovnaftu, a to bez prispenia štátu. Nepotrebovali sme ani štátne, ani bankové garancie, všetko to bolo na princípe garancie spoločnosti. Výrazne sa zvýšila produktivita práce. Slovnaft expandoval do Českej republiky, Poľska - v týchto krajinách je najväčším importérom motorových palív.
Nezanedbateľný je sociálny aspekt. Tento rok bude priemerný mesačný zárobok na úrovni 40 000 korún.
Slovnaft sa začlenil do medzinárodnej flotily, je súčasťou nadnárodnej spoločnosti. To určite čaká aj ďalšie podniky na Slovensku. Musia sa zapojiť do medzinárodnej deľby práce. Treba prekonať prirodzený konkurenčný tlak, ktorý sa zosilní po vstupe do EÚ. Netreba sa ho obávať, ale treba ho mať na zreteli a pripraviť sa naň.
V druhej polovici 90. rokov sme Slovnaft zmodernizovali a dali sme mu základ, aby mohol vstrebať niektoré zmeny, ako bolo zvýšenie cien ropy i palív pre energetické systémy a pod. Moderné technológie majú nižšie vstupy, najmä energetické, ale na výstupoch majú väčšiu pridanú hodnotu, vyššiu kvalitu. Toto je pre konkurencieschopnosť rozhodujúce.

Mohli by ste nám priblížiť, kam budú smerovať aktivity Slovintegry v blízkej budúcnosti?

- V minulom roku sme na valnom zhromaždení Slovintegry schválili strednodobú stratégiu spoločnosti. Slovintegra sa transformuje na investičnú spoločnosť. Potrebné finančné zdroje na naplnenie zámerov sme sa rozhodli získať odpredajom časti nami vlastnených akcií spoločnosti MOL. Investovať chceme predovšetkým na Slovensku. Prvý investičný projekt sme už zrealizovali a ďalšie máme vo fáze hĺbkového preverovania potenciálnych spoločností.
O spomenutom odpredaji akcií MOL sa už zmienili niektoré médiá. Jednoznačne chcem zdôrazniť, že utŕžené peniaze z predaja akcií MOL nepôjdu do sféry spotreby vyše 2 600 akcionárov Slovintegry, ale použijú sa na investičné projekty. Rovnaký model uplatníme aj v budúcnosti, ak sa Slovintegre naskytnú vhodné investičné príležitosti. V strednodobom horizonte si však chceme ponechať vo vlastníctve podstatný podiel akcií MOL.

Slovintegra a Slovbena sú významnými akcionármi MOL. Zabezpečuje tento vlastnícky podiel vplyv na strategické, najmä investičné, rozhodnutia?
- Slovintegra sa stala akcionárom MOL prostredníctvom swapovej operácie. Zamenili sme svoj akcionársky podiel v Slovnafte za akcie spoločnosti MOL, čím sa Slovintegra stala jedným z najvýznamnejších akcionárov MOL.
Z tejto operácie bude jednoznačne profitovať aj štát prostredníctvom odvodu dane vo výške takmer tri miliardy korún, ktoré Slovintegra zaplatí ešte do konca tohto mesiaca, čo chápeme ako ďalší príspevok Slovintegry do štátneho rozpočtu za jej podiel na privatizácii Slovnaftu.
Strategické rozhodnutia sa robia raz za čas. Máme istý počet hlasov na valnom zhromaždení MOL, sme zastúpení v dozornej rade, niektorí akcionári Slovintegry sú v riadiacich pozíciách. Konkrétny vplyv tu teda je. Pre nás je rozhodujúce, aby celkové smerovanie skupiny MOL išlo k rastu hodnoty jeho akcií a zisku. To sa zatiaľ deje. Expanzie, ktoré boli v uplynulom období a môžu ešte pokračovať, vytvorili dobrý základ. Trojica - TVK, MOL a Slovnaft - je integrovaná a v najbližších dvoch rokoch by sa mala pridružiť chorvátska INA. Môžu prísť ďalšie akvizície. Základ sa však musí skonsolidovať, zbaviť určitých bremien, ktoré v rámci svojho core biznisu do ďalšieho obdobia nepotrebuje.

To hovoríte o Slovnafte?
- To hovorím o skupine MOL. Na Slovensku stále budem hovoriť o Slovnafte, napokon jeho značka ostala, ako to možno vidieť aj na čerpacích staniciach, nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike a Poľsku. Ale treba myslieť v dimenziách skupiny. Keď manažér dostane logické podklady na určitý krok, ktorý je efektívnejší ako doterajšie hospodárenie, musí sa rozhodnúť. V novej situácii sme prestali veci oddeľovať a rozhodujúci je výsledok celej skupiny MOL.

Z tohto druhu rozhodnutí je aj presun výroby olejov Madit do Komáromu?
- Samozrejme. Veľmi citlivo vnímame to, čo sa niekedy nazýva frustrácia dlhých storočí. Ale predtým, ako rozhodneme, ešte citlivejšie diskutujeme, aby sa utlmili emócie. Výroba olejov ani v MOL, ani v Slovnafte, nešla na plnú kapacitu. Mali sme len preto, že ja som Slovák, ty Slovenka..., mať dva menej výkonné produkčné celky? Bolo nutné urobiť analýzy, koľko potrebných investícií sa žiada v mieste A a v mieste B. My v Slovnafte sme sa v predchádzajúcich rokoch viac venovali rafinérii, zmodernizovali sme ju. Oleje mali prísť na rad neskôr. Pretože oleje tvoria 5 - 6 percent z tržieb, nebudú sa predsa považovať za prioritu číslo jeden. Tou je u nás rafinéria. MOL už v minulosti viac investoval do olejov, takže bolo logické presunúť tam výrobu z Bratislavy a vyťažiť jeho kapacitu na plnú hodnotu. Značka Madit sa bude vyrábať naďalej a predávať sa bude cez naše obchodné kanály. Takže nepresunuli sme obchod, ale výrobu. Pre skupinu je to efekt, lebo dva výrobné celky nejdú na polovičný výkon. Vykompenzovalo sa to tým, že v Bratislave sa už stavia nová vysokokapacitná jednotka polypropylénu, ktorá samotná prinesie zvýšenie tržieb o viac ako tri miliardy korún. Je to nepomer voči presunutým olejom, takže kompenzácia pre Slovnaft je oveľa výhodnejšia.

Koľkí zamestnanci boli prepustení v dôsledku presunu výroby olejov Madit?
- Túto otázku využijem na širšiu odpoveď. Chcem vyvrátiť pocit, že odkedy je v Slovnafte akcionárom MOL, prepúšťa sa. Stavy sa znižujú od roku 1992. V roku 1991 tu bolo 8 260 zamestnancov. Dnes ich je 3 270, a to sme pred rokmi pohltili dovtedy samostatnú obchodnú organizáciu Benzinol. Bola tu prezamestnanosť, ktorú integrácia ešte zvýraznila. Najviac utrpeli biele goliere, počet riadiacich pozícií sa znížil o 50 - 60 percent. No a vrátil by som sa k otázke - z prevádzky olejov bolo prepustených len niekoľko desiatok zamestnancov. Títo však dostali nadštandardné odstupné, ktoré je až do úrovne 18 priemerných platov, pochopiteľne, slovnaftárskych.

V minulom roku klesol v Slovnafte zisk približne o pätinu. Čo bolo príčinou?
- Nie každý rok je dobrý z hľadiska trhu, vstupov a výstupov. Vo všeobecnosti na výsledky Slovnaftu vždy rozhodujúcou mierou vplývajú externé podmienky. Zvýšila sa priemerná cena ropy. Na druhej strane, vytvorili sme rezervy za miliardu korún - na súdne procesy a pod. Bez tvorby týchto rezerv by bol zisk spoločnosti rovnaký ako v roku 2002. Napokon, podstatná časť rezerv sa môže premietnuť do ziskov budúcich období. Napríklad teraz sa rozpúšťajú rezervy z roku 2002.

MOL je vplyvná skupina, ale v európskom rámci je len stredný hráč. Mohol by sem prísť nejaký väčší?
- Tento región má určitú životnú úroveň, vyjadrenú HDP na obyvateľa. Všeobecne je to pod polovicou úrovne Európskej únie. Kde je väčší rastový potenciál, na Západe alebo tu? Región V4 sa stáva súčasťou únie, to ešte podporí rastovú tendenciu. A rastom životnej úrovne bude rásť spotreba, preto je to veľmi zaujímavý priestor. Od Baltu po Jadran je veľký počet potenciálnych zákazníkov.