Kravec: Register záložných práv bráni nezákonným machináciám

Nedávno ste pri okrúhlom stole diskutovali s komerčnými právnikmi, advokátmi, notármi, exekútormi a právnikmi bánk najmä o novej právnej úprave záložného práva, ktorá, hoci platí v SR od 1. januára 2003, verejnosť nemá o nej dostatočné informácie. Čo je cieľom novej právnej úpravy?
- Hlavne pomôcť podnikateľskej sfére pri lustrovaní obchodných partnerov prostredníctvom záložného práva, ktorého predmetom môže byť hnuteľná i nehnuteľná vec. Podnikateľ sa dozvie, či na tieto veci je alebo nie je uvalené záložné právo.
V praxi sa často vyskytovali prípady, keď podnikatelia zneužívali tento inštitút. Do zálohy sa často dávali aj veci, ktoré už boli založené.
- Máte pravdu. Pri vymáhaní pohľadávky sa potom zistilo, že tá nie je vymožiteľná, pretože na túto vec sú uvalené dve, tri alebo štyri záložné práva. A vec ani nemala takú hodnotu, ako bol súčet pohľadávok. Terajšia právna úprava už takúto možnosť vo veľkej miere obmedzuje alebo ju nedovoľuje, lebo záložný veriteľ je už viac chránený ako doteraz. Záložca má zamedzenú cestu k špekuláciám. Nový zákon pôsobí preventívne proti nezákonným machináciám s nehnuteľnými či hnuteľnými vecami, a to nielen v podnikaní, ale aj bežnom občiansko-obchodnom styku, napríklad pri predaji a kúpe bytov.
Kto zodpovedá za Centrálny informačný systém?
- Notárska komora SR, ktorá je aj jeho správcom. Tento nový inštitút vypracovala SR prostredníctvom vlády SR v spolupráci a na podnet Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Notárska komora vedie okrem iného aj registráciu záložných práv.
Aký je prístup k týmto informáciám?
- Prostredníctvom stránky www.notar.sk si podnikateľ môže napríklad zistiť, ktorá vec je založená a do akej výšky. Centrálny notársky register záložných práv je súčasťou Centrálneho informačného systému, kde notári registrujú napríklad aj závety či úkony súvisiace s osvedčovaním a podobne. Register závetov však nie je verejnosti bežne prístupný.
Sú tieto informácie prístupné aj bežnému občanovi?
- Pravdaže. Vie si, napríklad, zistiť, kedy a ktorým notárom bola overená pravosť podpisu, pretože v minulosti sa tento inštitút často zneužíval a overovali sa aj nepravé podpisy. Dnes už to takmer nie je možné. Centrálny informačný systém vedie aj register pravosti podpisov. Občan si napríklad môže zistiť aj to, či hnuteľná vec, o ktorú má záujem, nie je predmetom záložného práva. Súčasťou centrálneho informačného systém je aj register dobrovoľných dražieb.
Tento inštitút je verejnosti zrejme menej známy?
- Súvisí s výkonom záložného práva. Ak nie je uspokojená pohľadávka v rámci záložného práva, nastupuje tzv. dobrovoľná dražba, v ktorej sa založené veci dražia. Register eviduje vydražené veci.
Pripravujú sa aj ďalšie registre?
- Na pláne je register plných mocí, ktorý vám - dovolenkujúcemu napríklad na pobreží amerického kontinentu, umožní kedykoľvek udeliť plnú moc svojmu právnemu zástupcovi cez internet a u ktoréhokoľvek notára. Podobne to bude napríklad aj pri overovaní písomností, napríklad maturitných vysvedčení.
Je tento centrálny informačný systém v Európe bežnou záležitosťou?
- Myslím, že až tak veľmi nie. Softvér dodala firma Siemens, ktorá aj odstránila určité nedostatky, prejavujúce sa krátko po spustení systému 1. januára 2003. Od začiatku apríla je už všetko v poriadku.
Prispeje zdokonalená evidencia záložných práv a nová právna úprava k ľahšiemu prístupu podnikateľov k úverom?
- Predpokladáme, že áno. Banky majú množstvo peňazí, ktoré sterilizujú v repo tendroch Národnej banky Slovenska a doteraz nemali spoľahlivé možnosti na to, aby používali klasickú činnosť bánk na úvery. Banky požadujú aspoň 130-percentnú záruku za úver. Doteraz bolo možné ručiť len nehnuteľnosťami, pretože tie sú evidované v katastri nehnuteľnosti a v liste vlastníctve v bode c "ťarchy" sa dalo vyznačiť, že touto nehnuteľnosťou sa zabezpečuje určitý úver. Nebolo možné však ručiť hnuteľnou vecou, lebo ju nebolo možné nikde zaevidovať a zachytiť. Nová právna úprava záložného práva to umožňuje a mala by teda prispieť k rozvoju úverových obchodov pre banky a malých živnostníkov, ktorí nemajú nehnuteľnosti, lebo im umožňuje zabezpečiť úver sústruhom, kombajnom, teda hnuteľnými vecami, doteraz bankami neakceptovateľnými. K úverom by sa ľahšie mali dostať aj bežní občania, ktorí môžu ručiť napríklad aj autom.
Aký je interval od podania návrhu na zmenu do jeho zaregistrovania v Centrálnom notárskom registri záložných práv?
- Je to technická záležitosť, ktorá trvá veľmi krátko. Dôležitejšie je hmotno-právne hľadisko, či je zmluva v poriadku z právnej stránky. Registrácia by sa mala vybaviť na počkanie. Notár totiž nemá právo odročiť registráciu na druhý deň.
Koľko záložných práv je už zaregistrovaných v registri?
- Už takmer 5 000. Zväčša však vznikli v minulosti, ešte pred účinnosťou nového zákona. Ale v praxi sa využíva. Slovensko je na tom lepšie ako napríklad Česko, ktoré malo takýto inštitút skôr. Podobný funguje aj v Maďarsku.