Ivan Špáni
Reštrukturalizácia bankového sektora mala byť spojená s reštrukturalizáciou podnikovej sféry. Nakoľko pokročila?
-- Zatiaľ málo. Priemysel reštrukturalizácia iba čaká. Súčasná vláda banky ozdravila tým, že sme do nich naliali peniaze, že štát vydal dlhopisy za vyše 100 miliárd a nahradil nimi zlé úvery -- a podniky sa ozdravujú v konkurzoch. Vytvorením mechanizmu bankrotov, po prijatí novely zákona o konkurze a vyrovnaní, by sa mal zrýchliť proces likvidácie neefektívnych podnikov. Po novele zákona správca konkurznej podstaty má zabezpečiť pokračovanie prevádzky podniku. Máme však dosť konkrétnych prípadov netransparentných a pochybných postupov konkurzných sudcov a správcov.
Keby už bola jestvovala taká záchranná spoločnosť s fondom rizikového kapitálu, ako navrhujeme založiť spolu so Združením priemyselných zväzov a Slovenskou konsolidačnou, a. s., bola by teraz v ľahšej situácii aj po očakávanom riadenom konkurze PPS Detva Holding. Záchranná spoločnosť by mala preklenúť veľkú medzeru medzi tým, keď sa podá prihláška na konkurz, a časom, keď sa skutočne začne majetok speňažovať a využívať.
Na články v HN o myšlienke Slovenského fondu záručného kapitálu, a. s., sa ozvali hlasy, ktoré v ňom vidia snahu skrachovaných manažérov z priemyslu sa opäť -- a za štátne peniaze -- dostať k reštrukturalizovaným majetkom, zbohatnúť, a možnosť vybraných štátnych úradníkov dostať sa k mastným úplatkom. Prinajmenšom tomu vyčítajú trhovú nekonformnosť.
-- Prečo by tak, ako vstupuje pozemkový fond medzi vlastníka a zahraničného investora, nemohol medzi náš krachujúci podnik a možného investora vstupovať tiež takýto záchranný fond, ktorý sa vyrovná so správcom konkurznej podstaty a začne pripravovať podnik pre potenciálneho zahraničného investora? Myšlienku nevymysleli neúspešní manažéri, naopak, úspešní.
Zahraniční investori sa však na Slovensko napriek investičným stimulom a daňovým prázdninám nehrnú. Nízky podiel zahraničných investícií je tiež na príčine zlej štruktúry hospodárstva. Prečo?
-- Pri tvorbe právnych noriem sme žiadali, aby sa stimuly poskytovali pre všetkých, nielen zahraničných investorov. Aj keď domácich podnikateľov, ktorí by boli schopní investovať požadovanú sumu, je u nás veľmi málo, všetci boli nahnevaní na diskrimináciu. A zahraniční, ktorí sa už u nás etablovali, sa pýtali, prečo nemôžu použiť kapitál, ktorý tu vyrobili, ale musia ho vyviezť, doma zdaniť a priniesť sem len zvyšok, aby splnili podmienku, že musí prísť zo zahraničia. No na príčine nízkeho prílevu zahraničného kapitálu sú aj naše problémy s transparentnosťou podnikateľského prostredia, nevymožiteľnosťou práva, ale i neochota ľudí meniť svoje zvyky. Ľudia napríklad nie sú ochotní cestovať za prácou.
Na príčine pretrvávajúcich vážnych problémov národného hospodárstva -- najmä vysokého záporného salda zahraničného obchodu -- je výrazne sa nemeniaca štruktúra priemyslu a jeho vysoká materiálová a dovozná náročnosť. Je to krajne nezdravé, ak obchodná bilancia krajiny závisí od dvoch firiem. Ako hodnotíte tento stav a aké riešenia vidíte? Záchranné spoločnosti nebudú stačiť.
-- Zatiaľ -- ako ukazuje analýza nášho ministerstva -- aj zahraničné investície dovoznú náročnosť zvyšujú. Vláda, centrálne orgány musia zvážiť a určiť, akým smerom sa má priemysel uberať. Je omyl čakať, že zázračný trh všetko vyrieši. Je chybou, že sa stávame iba výrobcom automobilových komponentov. Každá stolička musí mať aspoň tri nohy. Druhou nohou v priemysle by mala byť modernizácia kovoobrábacích strojov a nástrojov, kde sme mali silnú tradíciu TOS-iek a kde by sme mohli mať odbyt nielen na Západe, ale i na Východe. Rusi sa oficiálne vyjadrili o potrebe 100 obrábacích strojov ročne a ochotu vrátiť sa k osvedčenej spolupráci. "Úspešne" sa nám podarilo rozbiť veľké giganty ako bol ZŤS Martin a jeho podniky si teraz konkurujú a vyrábajú to isté, no najmä sa stratili odbytové väzby. Chémia sa dobre zaradila do konkurenčného prostredia a majú o ňu záujem aj zahraniční investori. Veľkú šancu však vidím v drevospracujúcom priemysle, vo výrobe kvalitných nábytkov.
Šanca drevárskeho priemyslu sa spomína už najmenej desať rokov a stále drevo nespracúvame, ale vyvážame...
-- Program rozvoja drevárskeho priemyslu -- Drevo, surovina 21. storočia -- prijala vláda pred dvoma rokmi. Imidž Slovenska by sa mal spojiť s drevom. S tvorbou kvalitného nábytku a interiérov. Tradíciu v minulosti sme mali a už máme i teraz podniky, ktoré sa presadili, zariaďovali nábytkom napr. nemecký Bundestag i hotely Hilton, máme veľmi dobrých dizajnérov.
To, že 20 najväčších exportérov tvorí 43 % exportu, svedčí o nízkej konkurencieschopnosti prevažnej väčšiny podnikov a malom efekte malých a stredných podnikov.
-- Áno, malé a stredné podnikanie je rozbité. Zatiaľ sa nepodarilo týchto podnikateľov združiť tak ako napríklad v severnom Taliansku alebo Holandsku, kde v jednom spolku sú stovky výrobcov, kde základné služby ako je marketing, účtovníctvo robí niekto pre všetkých, spolok sa stará aj o odbyt a všetci sú originálni.
Kto ich má združiť, štát? To asi nie je jeho vec.
-- Áno, musia sa zobudiť priemyselné združenia. Taktiež zo strany štátu je nešťastné, ak živnostníci patria pod ministerstvo vnútra, a nie hospodárstva s ostatnými podnikateľmi.
Na jednej strane krachujú a už ležia fabriky, ktoré sú nevyužité a nemajú odbyt, na druhej domáci výrobcovia nevedia uspokojiť ani domáci dopyt, a preto enormne rastie dovoz.
-- Nevieme podnikať. Učíme sa to všetci. A podnikatelia asi ešte nepadli dosť hlboko na dno, aby sa spamätali. Máme úspešné firmy, ktoré nestačia uspokojovať záujem na zahraničnom trhu, pritom doma nemôžu nájsť podniky, ktoré by im pomohli vyrábať, ktorým núkajú prácu v kooperácii. Na výstavách nájdete už nádejné firmy, ktoré vznikli po dedinkách a majú čo ukázať.
Na predstavovanie slovenských firiem na výstavách a veľtrhoch vynakladáte z ministerstva stále menej prostriedkov a naši podnikatelia nemajú takú podporu ako konkurencia.
-- Nemáme dosť peňazí. Ale konkurencii v zahraničí pomáhajú aj obchodné a priemyselné komory, čo sa o našej, taktiež pre nedostatok zdrojov, nedá povedať.
Ako rozvojovú pre Slovensko vidíte výrobu komponentov pre automobilový priemysel, kovoobrábacích strojov a nábytku. Neustrnie Slovensko v zachovávaní industriálneho modelu ekonomiky namiesto toho, aby stálo na moderných základoch novej -- informačnej a sieťovej -- ekonomiky? Aká je schopnosť slovenskej ekonomiky a spoločnosti adaptovať sa na nové podmienky či odolnosť proti globálnym zmenám?
-- To si vyžaduje dať viac peňazí do vývoja a výskumu a lepšiu organizáciu výchovy a školského systému. Samozrejme, rozvoj informatiky i biotechnológií. Máme už veľa šikovných programátorov, ktorí robia pre zahraničné firmy, ani o tom nevieme. No nám chýbajú aj také profesie, ako sú napríklad horizontkári. Ak však budeme v školstve a zdravotníctve liať vodu do piesku, modernú štruktúru hospodárstva nevybudujeme. Nová ekonomika súvisí aj s podporou malého a stredného podnikania. A tá je, žiaľ, nedostatočná.
StoryEditor