Kauzy odpočúvania vyvolali vo verejnosti aj medzi politikmi pocit nedostatočnej kontroly systému používania informačno-technických prostriedkov (ITP) a bezpečnostných zložiek štátu. Ako vnímate návrhy na posilnenie právomocí NBÚ pri rozšírení okruhu osôb podliehajúcich previerkam personálnej bezpečnosti?
-- V SR existuje šesť bezpečnostných zložiek, ktoré môžu v súlade so zákonom používať ITP. Dve zložky, SIS a Policajný zbor SR, ich technicky zabezpečujú aj pre zvyšné organizácie. Príslušníci zboru, ktorí s ITP pracujú, previerkam NBÚ podliehajú, príslušníci SIS však nie. Keďže sa v SR v praxi neaplikuje lustračný zákon, príslušnosť k bývalej ŠtB nie je podľa platnej právnej úpravy tzv. bezpečnostným rizikom zo zákona. V jednotlivých prípadoch sa však skúma, či osoba navrhnutá na preverenie neuvádza nepravdivé skutočnosti o svojej minulosti.
Bude NBÚ skúmať napríklad aj skutočnosť, ktoré policajné útvary majú počítačové pripojenie na koncovú zložku odpočúvacieho systému -- backend ministerstva vnútra, a ktoré sa zverejnením odpočúvaní mohli stať miestom úniku utajovaných informácií?
-- Dostali sme žiadosť SIS o preverenie vami uvádzaných skutočností. Po jeho prešetrení bude úrad konať v zmysle platných právnych predpisov. NBÚ kontroluje bezpečnostné projekty jednotlivých zariadení, ktorými by sa dali spracúvať napríklad aj informácie získané ITP, pretože takéto systémy musia spĺňať podmienky informačnej bezpečnosti. Ak by išlo o takýto systém, myslím, že by sme do procesu mohli zasiahnuť. V súčasnosti robíme právnu analýzu tohto problému.
Pripravovaná novela zákona o ochrane utajovaných skutočností by mala zúžiť okruh osôb, ktoré sa môžu z titulu funkcie oboznamovať s utajovanými skutočnosťami bez absolvovania previerky NBÚ, iba na prezidenta, predsedu NR SR a premiéra. Ako sa dá v súlade s Ústavou SR a zákonmi upraviť preverovanie poslancov NR SR, ako volených verejných činiteľov, ktorí by mali vykonávať kontrolnú činnosť nad bezpečnostnými zložkami?
-- Táto prax je v členských krajinách NATO úplne štandardná a platí, že pri preverovaní nie sú len traja najvyšší ústavní činitelia. Preto sme aj my navrhli podobnú aplikáciu aj v SR. Napríklad v Českej republike každý poslanec, ktorý má ambíciu byť členom takéhoto kontrolného výboru, musí prejsť bezpečnostnou previerkou .
Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, že NBÚ môže významným spôsobom ovplyvniť obsadenie strategicky významných pozícií v štátnej správe, ale aj v armáde či polícii konkrétnymi osobami. Previerkami neprešli, pre verejnosť z neznámych dôvodov, aj traja zamestnanci úradu. Dá sa v tomto smere nejako eliminovať politické pozadie ľudí v NBÚ?
-- Kontrolným orgánom zodpovedným za činnosť NBÚ je Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Kvalita spolupráce s ním je na vysokej úrovni. NBÚ nie je špeciálna zložka, ale ústredný orgán štátnej správy administratívneho charakteru bez operatívnych oprávnení a podlieha štandardnému parlamentnému dohľadu. Úrad nerozhoduje o personálnom obsadení významných strategických pozícií, iba v zmysle zákona hodnotí spôsobilosť navrhovaných osôb oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Na dokreslenie uvediem porovnanie s dopravným inšpektorátom, ktorý posudzuje spôsobilosť žiadateľa pre vydanie vodičského preukazu na vedenie motorového vozidla. NBÚ robí to isté, ale v oblasti utajovaných skutočností. Rozdiel je len v tom, že predmetom preverovania sú ľudia pri moci.
Keď vznikol NBÚ, jeho jadro tvorili ľudia, ktorí disponovali tzv. starou previerkou. Všetci po nástupe sa museli podrobiť bezpečnostnej previerke podľa nových kritérií. Niekoľko z nich neuspelo a museli odísť. V súčasnosti už každý, koho NBÚ zamestnáva, musí absolvovať previerku podľa nových podmienok. Pri otázke možného politického pozadia pracovníkov si treba uvedomiť, že pracovníci NBÚ sú príslušníkmi podľa rovnakého zákona ako policajti, príslušníci SIS či Zboru väzenskej a justičnej stráže a ich prijatie je podmienené podaním vyhlásenia, že nie sú členmi politickej strany a že sa politicky neangažujú.
Systému previerok personálnej a priemyselnej bezpečnosti sa často vyčíta, že neexistuje spätná kontrola rozhodnutí NBÚ o neudelení vyjadrenia o previerke. Ako by sa tento problém dal vyriešiť v budúcnosti? Zavedie sa možnosť odvolania pred osobitný súdny senát?
-- Táto otázka je aj podľa praxe v štátoch Severoatlantickej aliancie určite najcitlivejšia. Vyplýva to z rozdielnosti právnych systémov členských štátov. Kým v anglosaských krajinách je konečnou inštanciou súd, v kontinentálnej Európe sa uplatňuje niekoľko modelov. Od systému bez možnosti odvolania, cez špeciálne odvolacie komisie až po klasický súdny systém. Dôveryhodnosť krajiny je však posudzovaná aj podľa toho, čo z informácií spravodajského charakteru, ktoré sú podkladom na skúmanie personálnej bezpečnosti osôb, sa pri súdnom preskúmavaní dostane prostredníctvom navrhovateľa a obhajcov na verejnosť. V súčasnosti sú rozhodnutia NBÚ podľa zákona považované za rozhodnutia v správnom konaní a v prvej inštancii ich môžu preskúmať krajské súdy. Platí na ne tradičný odvolací proces. V pripravovanej novele sa navrhuje, aby odvolanie voči rozhodnutiu NBÚ naďalej riešili súdy. Iným variantom by bolo skúmanie rozhodnutí špeciálnym orgánom, ktorý by pôsobil či už ako súčasťami parlamentu alebo by mal samostatné a osobitné postavenie.
Po vytvorení Ústavu pamäte národa by sa malo presunúť okolo 70 tis. zväzkov ŠtB spod režimu zákona o utajovaných skutočnostiach do režimu zákona o ochrane osobných údajov. Bude NBÚ požadovať previerky personálnej bezpečnosti aj od zamestnancov Ústavu pamäte národa?
-- Podľa našich informácií bude ústav disponovať prevereným personálom a zhromažďované archívne dokumenty budú umiestnené v dostatočne zabezpečenom objekte. Pre NBÚ je vznik ústavu nevyhnutným predpokladom na zlepšenie možností na posudzovanie a vyhodnocovanie bezpečnostných rizík spojených s činnosťou osôb v ŠtB. Súčasný depozitár archívov ŠtB, ktorým je SIS, nám neumožnil s dokumentmi aktívne pracovať, čo má vážny dosah na úplnosť previerok. Po predbežných konzultáciách a žiadostiach o prihliadaní na naše potreby uvažujeme o vytvorení vysunutého pracoviska priamo v Ústave pamäte národa.
V uplynulom období ste upozornili na vysoký výskyt bývalých príslušníkov ŠtB v silových zložkách SR. Ktoré zložky považujete za najviac infiltrované bývalými "expertmi" na spravodajskú a operatívnu činnosť? Pripúšťate argument, že "eštebáci v aktívnej službe pre SR sú aspoň pod kontrolou"?
-- Z vyhodnotenia doterajších previerok vyplynulo, že v niektorých zložkách Policajného zboru je koncentrácia bývalých príslušníkov ŠtB dokonca dominujúca. Ide najmä o špeciálne útvary spravodajského charakteru. O situácii v spravodajských službách nemáme jasnú predstavu, ale podľa verejne známych informácií neklesol ich podiel pod 10 % celkového počtu príslušníkov. V niektorých spravodajských organizáciách ide dokonca o násobok tohto čísla, pričom väčšinou sú dotyční príslušníci zaradení na vyšších pozíciách. S argumentom, že eštebáci v aktívnej službe sú aspoň pod kontrolou, absolútne nesúhlasím, je 13 rokov po revolúcii.
Počas personálnych previerok NBÚ v niektorých režimových zložkách polície pri "zbere informácií" v mieste bydliska došlo k odhaleniu totožnosti niekoľkých vedúcich funkcionárov i radových policajtov. Malo ísť o príslušníkov tzv. sledovačky. Dá sa v budúcnosti vylúčiť negatívny dosah previerok na kontinuitu a fungovanie takýchto bezpečnostných útvarov?
-- Adresátom otázky by mali byť spravodajské zložky, ktoré uvedenú činnosť vykonávajú. V každom prípade sme si vedomí niektorých nedostatkov, preto metodicky usmerňujeme spolupracujúce inštitúcie a svoje zistenia im sprostredkúvame. Prakticky to vyzerá tak, že požiadame o preverenie a naspäť sa nám vráti nejaká informácia. Pripravili sme zoznam kritérií, ktoré majú byť pri previerke a pri spracovaní bezpečnostného dotazníka vyhodnocované. Každá spolupracujúca inštitúcia má zároveň svoj špecifický postup získavania informácií, ku ktorému jej môžeme poskytnúť len metodické usmernenie.
Kompetencie NBÚ by sa mali podľa navrhovanej novely zákona o ochrane utajovaných skutočností rozšíriť aj na rezort obrany. Aké sú hlavné argumenty na takúto centralizáciu previerok, ktoré v súčasnosti v Ozbrojených silách SR vykonáva Vojenské spravodajstvo?
-- NBÚ je garantom v oblasti vykonávania bezpečnostných previerok v SR, pričom základnou požiadavkou je, aby SR ako štát vedela svojim partnerom v zahraničí zabezpečiť, že ňou preverené osoby boli posúdené na základe rovnakých kritérií a spĺňajú rovnaký štandard dôveryhodnosti. Nevidíme žiadny rozdiel medzi policajtom a vojakom, ktorý by opodstatňoval existenciu samostatného preverovacieho subjektu v armáde. Na druhej strane spravodajské služby svoje vnútorné previerky zdôvodňujú svojím špecifickým poslaním a zásadami konšpirácie. V súčasnosti neexistuje žiadny vážny dôvod, ktorý by to aj do budúcnosti mohol spochybniť. Výnimkou budú iba certifikáty NATO. Pri oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami aliancie však výnimky neexistujú a v tejto oblasti môže certifikát vydať v SR jedine NBÚ.
Aký je aktuálny stav v preverovaní osôb a firiem?
-- Do dnešného dňa NBÚ zaregistroval 8 160 žiadostí o vykonanie bezpečnostnej previerky osôb, 2 460 previerok bolo ukončených, z toho 22 bez vyjadrenia. Dostali sme 160 žiadostí o previerku priemyselnej bezpečnosti, vydali sme 19 potvrdení o splnení podmienok priemyselnej bezpečnosti a v troch prípadoch bolo vydané oznámenie o nesplnení podmienok.
Dva sporné články v britskom magazíne Janes Intelligence Digest sa pokúsil spochybniť dôveryhodnosť bezpečnostných zložiek SR vo svete. Môže to ovplyvniť postoj centrály NATO k výsledku prístupového procesu SR ?
-- Jedným z dôležitých článkov bezpečnosti štátu je aj NBÚ, ale svojím stanoviskom k tomuto problému nechce prispievať k akýmkoľvek špekuláciám a dohadom.