V tomto roku sa asi na Slovensku dokončí privatizácia, budú sa doprivatizúvať minoritné balíky štátu v strojárskych podnikoch, dokončí sa privatizácia v energetike, vodárenstve, prípadne v sieťových odvetviach. V čom bude potom váš priestor ako investičného poradcu?
-- Na Slovensko začínajú prichádzať investori na zelenej lúke. Právom uznávaný úspech Slovenska, akým je vstup francúzskej automobilky, nebude posledný. Prídu k nám investície aj do ďalších projektov priemyselných zón a parkov, ktoré jasne odrážajú zmenenú pozíciu Slovenska voči zahraničným investorom. Okrem nich je však ešte veľa možností využiť tzv. hnedé parky -- investície spojené s reštrukturalizáciou aktív a pasív podnikov. Za našej pomoci sa podarilo oživiť napríklad Kovohuty Krompachy -- po reštrukturalizácii podniku a poskytnutí prevádzkového financovania sme do Krompách priniesli zahraničného investora -- rakúsky koncern Montanwerke Brixlegg. Takéto príležitosti čakajú na hlinikáreň v Žiari nad Hronom, na fabriky v chemickom i strojárskom priemysle. Investorov privádzame do podnikov, ktoré sa ocitajú v konkurzoch, v stave, keď treba reštrukturalizovať aktíva i pasíva, ktoré treba rozčleniť na životaschopné časti. Ponúkli sme to napríklad v prípade Chemka Strážske, kde sme životaschopnú jednotku na výrobu cyklohexanónu predali zahraničnému strategickému talianskemu investorovi Bonazzi Group. Slovensko i Česko ponúka zahraničným investorom práve takéto príležitosti -- v bývalých hutníckych, chemických alebo strojárskych konglomerátoch. Aj keď objemom nepôjde o také investície, ako je spomínaná automobilka na zelenej lúke, počtom prípadov však budú v najbližšej budúcnosti prevládať zahraničné investície práve do hnedých parkov.
Súčasná doba priniesla podstatnú zmenu v našom odvetví podnikania, v investičnom bankovníctve, práve v tom, že veľké lukratívne transakcie, ako bol predaj telekomunikácií, bánk či plynárenského priemyslu, sa už nebudú opakovať. Slavia Capital je silná regionálna spoločnosť, máme už česko-slovenské operácie a pozeráme sa po európskych.
Organizovali ste predaj aktív spoločnosti Škoda Holding pre Českú konsolidačnú agentúru. Balík aktív kúpila za 350 miliónov Kč americká spoločnosť Appian Machinery AG.
-- Ako poradca Českej konsolidačnej agentúry (ČKA) sme úspešne zavŕšili predaj aktív Škody Holding v extrémne náročných časových a legislatívnych podmienkach. Vstup amerického investora znamená pre Škodu oživenie produkcie, nové objednávky a pre celý český trh zachovanie jednej z najhodnotnejších značiek. Bol to v poradí druhý úspešný mandát Slavie Capital na českom trhu, prvým bol predaj tiež strategicky dôležitých Vítkovice Steel. Momentálne sa v konzorciu so zahraničnou spoločnosťou Nexant uchádzame o mandát na poradcu pri predaji Unipetrolu.
Myslíte si, že pri doprivatizácii strategických podnikov, ako je SPP, bude záujem investorov súťažiť o zvyšné akcie, ak už súčasní menšinoví vlastníci majú manažérsku kontrolu a predkupné právo na dve percentá akcií, ktorými získajú aj vlastnícku majoritu? Čo vie ešte štátna pokladnica z doprivatizácie získať a čo by mohla stratiť?
-- Ak podnik nie je lukratívny pre kapitálový trh, pre finančných investorov, bude sa musieť štát uspokojiť s ponukou od jestvujúcich partnerov, dosiaľ pôsobiacich v podniku. Nijaký minoritný investor mu neponúkne toľko, koľko je schopný ponúknuť zahraničný subjekt, ktorý už fakticky podnik ovláda. Podnikov, ktoré by boli doprivatizovateľné predajom zvyšku akcií na kapitálových trhoch, je dnes už na Slovensku veľmi málo.
Čo bude teda nasledovať ďalej?
-- Sme v etape konsolidácie jednotlivých odvetví národného hospodárstva. Budú sa predávať jednotlivé divízie, typy výrob, konglomeráty, dôjde k vlne, keď sa začnú predávať typy výrob v celom regióne krajín bývalej V4. Zelenú dostanú investori, ktorí budú chcieť kúpiť napríklad všetko v rámci hutníctva v celom regióne. Nás ako regionálne pôsobiacu spoločnosť v investičnom bankovníctve budú zamestnávať hnedé parky. Vstúpime do nich s našimi investormi, konsolidujeme podnik, reštrukturalizujeme ho, očistíme a potom predáme tak, aby sme zachovali hodnotnú výrobu, ktorá dáva domácim prácu.
Predstavitelia priemyselných zväzov, najmä strojárskeho, sústavne poukazujú na to, že sa dostatočne nevyužívajú nevyužité kapacity hnedých parkov.
-- Súhlasím s ich tvrdením. My sa práve na ich reštrukturalizáciu a predaj, prípadne poradenstvo pri ich predaji, zameriavame. Treba vrátiť mnohé kapacity skrachovaných podnikov k životu. Na Slovensku i v Česku ide najmä o strojárske a chemické podniky, nájdeme viaceré paralely v podobných podnikoch v ČR a SR a príbuzné výroby, ako je napríklad v Unipetrole a Istrocheme. Vysoko zaujímavá pre investorov v SR bude aj špeciálna, zbrojárska výroba, no tu je to širší politicko-sociálny problém.
Načo potrebuje taký erudovaný podnikateľ, ktorý kupuje Unipetrol, i Istrochem a má v tejto oblasti podnikania dlhoročné skúsenosti, pri takejto transakcii investičného poradcu? -- Akýkoľvek investor či zahraničný alebo domáci, potrebuje poradcu nášho typu, pretože robí obdobné akvizície raz za čas alebo vôbec. Profesionálny finančný poradca sa takýmito akvizíciami živí a vie ich robiť pre investora lacnejšie a efektívnejšie.
Ste teda obdobou realitnej kancelárie pre investorov?
-- V každej fáze akvizície podnikov sme pre nich niečím iným, celá akvizícia zahŕňa viacero etáp a činností. Súbor zahŕňa finančno-ekonomickú analýzu akvizície, prezentáciu možných modelov predaja, analýzu trhu, oceňovanie podniku, vytvorenie stratégie a taktiky vyjednávania, až po účasť na vyjednávaní a dojednávaní zmlúv, na ktorom sa zúčastňujeme spoločne s právnymi poradcami. Marketing však robíme už pred tým, ako sa zapojíme do transakcie. Alebo sme na strane predaja a hľadáme a oslovujeme najvhodnejších kupcov, alebo hľadáme pre kupca najvhodnejšie ciele. Investičné poradenstvo nie je iba oceňovanie príležitostí, je to aktívne vyhľadávanie investorov a hľadanie efektívnych spojení. Preto prispievame finančne alebo svojimi sektorovými prezentáciami do investičných fór. Pomáhame štátu predstaviť investičné príležitosti Slovenska i celého regiónu Vyšehradskej štvorky. Chceme, aby zahraniční investori a podnikateľská sféra mali dostatok podnetov, prípadne nadväzujeme na to, čo prezentuje štát konkrétnymi ponukami. Investori tento región po nasmerovaní SR do Európskej únie a NATO berú ako bezhraničný. Nechodíme na konferencie pre konferencie. Aktívne tam však počúvame názory a požiadavky investorov, aby sme potom pri našich ponukách mohli nastaviť parametre tak, aby mal o ne záujem čo najväčší počet investorov.
V čom spočívajú relevantné pripomienky investorov k podmienkam, ktoré im ponúka Slovensko, v čom ich prekvapuje?
-- Hnacím motorom každého investora je celková kúpna cena, ktorá nespočíva iba v tom, čo zaplatí za akcie či majetkový podiel, ale zahŕňa všetky výdavky, ktoré sú s transakciou spojené -- napríklad splátky dlhov, záväzky, úroveň technológie a nevyhnutnosť do nej investovať, nevyhnutnosť investícií ekologického typu, nevyhnutnosť znižovať zamestnanosť a z toho vyplývajúce náklady spojené so zákonnými nárokmi prepustených. Investori sa úzkostlivo pozerajú aj na štruktúru financovania, skladbu dlhov, na distribúciu výrobkov, na všetko, čo ešte musí zaplatiť, aby podnik fungoval na zodpovedajúcej úrovni.
Výhody slovenských podnikov sú v napojení na vstupy poloproduktov, vo fungujúcej dodávateľskej štruktúre polotovarov alebo surovín, v konkurencieschopných výrobkoch s nízkymi nákladmi na pracovnú silu, suroviny a polotovary. Aby investor ovládol trh, musí kupovať dominantného hráča na našom, no ešte lepšie na regionálnom trhu, čo je tiež komparatívna výhoda.
Nehrozí, že investori sa tu udržia, iba kým bude lacná a kvalifikovaná pracovná sila a lacná energia komparatívnou výhodou, a potom sa presunú ďalej?
-- Možno to hrozí u krátkodobých investorov. Väčšina tých, čo prichádzajú na Slovensko, majú hlavný záujem na raste obsadenia trhu v regióne, na globálnej koncentrácii -- majú dlhodobejšie ciele. Investujú nielen do segmentov vysoko náročných na energie, nielen do segmentov, kde hrá rozhodujúcu úlohu lacná pracovná sila. Uvedomujú si, že cena energie, ale i práce sa bude postupne vyrovnávať s cenou v Európskej únii. Cena pracovnej sily nie je v žiadnom prípade hnací motor, ktorý by na Slovensko priťahoval investorov. My nie sme v tomto smere juhovýchodná Ázia. Rozhodujúce sú celkové tendencie koncentrácie kapitálu. Významným faktorom je geografická poloha Slovenska, ktorého váha rastie so vstupom do EÚ, pretože SR sa stáva hranicou s ďalším, prinajmenšom ekonomicky prepojeným blokom významných východných trhov s veľkým potenciálom. Takáto logisticky významná poloha pri dôležitej ekonomickej zóne výrazne prevládne nad všetkými ostatnými. Podstatne to rozšíri aj akčný rádius poradenských firiem a investičného bankovníctva. Pribudnú transakcie, ktorých rozsah prekračuje hranice regiónu.
Intenzívne sa venujete reštrukturalizácii podnikov, zatraktívňujete ich pre potenciálnych investorov. Reštrukturalizácia slovenského priemyslu však zaostáva, čo vidieť v bilancii zahraničného obchodu vo veľkej diere medzi dopytom a ponukou tovarov na trhu, ktorú musí vypĺňať dovoz. V čom je podľa vás problém nedostatočnej reštrukturalizácie priemyslu?
-- Potrebu reštrukturalizácie formujú požiadavky trhu. Iba trh vygeneruje odvetvie či podnik, ktoré sú životaschopné minimálne v rámci európskych podmienok. Slavia Capital analyzuje podnik skôr, ako ho ponúka na predaj -- najskôr z toho hľadiska, či sú vo svete potenciálni investori, ktorí budú mať záujem ho oživiť, alebo či, naopak, neprevláda tendencia úniku z odvetvia, v ktorom pôsobí. V regióne Česko, Slovensko, Maďarsko a Balkán vzniká v súčasnosti veľké množstvo príležitostí práve pre finančných investorov, ktorí majú šance vyhľadávať odvetvia, v ktorých sú konglomeráty s množstvom podnikov schopných prežiť. Ponúkame možnosti vstupovať do veľkých skupín podnikov, ktoré možno reštrukturalizovať -- tam, kde treba časť aktív zatvoriť, časť financovať, časť oživiť a potom na predaji strategickému investorovi sa dá zarobiť.
Hovoríte o príležitosti pre finančných investorov, no zatiaľ leží v bankách v SR obrovské množstvo miliárd korún, ktoré čakajú na vhodné projekty.
-- Dlhový kapitál tvorí pri reštrukturalizácii iba poslednú časť investície. Banky však ešte nie sú otvorené myšlienkam financovania akvizícií, ani aktívneho projektového financovania.
Nie sú projekty... Banky sa v minulosti popálili, sú opatrné. Aj vy sa učíte na vlastnej škode?
-- V poradenskej činnosti sme nemali prípad, ktorý by sa bol skončil neúspešne či nejakým problémom. Vždy sme boli schopní podnik predať a ak sme stáli na strane investora, vždy sme dotiahli kúpu podniku do konca. Vyšli aj investície, pri ktorých sme sa spájali s globálnymi fondmi a financovali reštrukturalizáciu, ako napríklad v Kovohutách Krompachy, aj keď v našej činnosti sú podobné aktivity v menšine, viac prevláda profesionálne poradenstvo.
Aké sú rozdiely v podmienkach, ktoré poskytujú investorom jednotlivé krajiny v našom regióne?
-- V prípadoch, ktoré sú orientované na konečného spotrebiteľa, a preto je rozhodujúca veľkosť národného trhu, ako je to v telekomunikáciách, retailovom bankovníctve a podobne, majú výhodu Poľsko a Česko s väčším počtom obyvateľov. Pokiaľ ide o technický stav a vybavenosť podnikov, Česko a Slovensko sú v tom veľmi podobné, Poľsko je vďaka inému druhu privatizácie dlhodobo a stále vo väčšej pozornosti investorov, Maďarsko má najmenej štrukturálnych problémov, no už je investormi nasýtené, má rovnako malý trh, takže v súčasnosti už investičnými príležitosťami nekonkuruje, majú minimum priestoru. Ale momentálne sa už investori pozerajú na krajiny Vyšehradskej štvorky ako na jeden celok.
Nemali by sa teda aj niektoré výrobné konglomeráty z týchto krajín predávať ako celok, najmä také, čo boli prepojené, ako napríklad navrhuje bývalý generálny riaditeľ Slovenských elektrární predávať spolu slovenské s českými?
-- V elektrárňach to už nepôjde, lebo slovenské a poľské už nevlastnia distribúciu, nemajú trh, kým České energetické závody ešte distribúciu, a teda aj trh, o ktorý investorom ide, ešte vlastnia. Podľa mňa však aj Slovenské elektrárne ako celok, ako kooperácia všetkých druhov výroby, sú nepredajné.
Je rozdiel medzi tým, akú mieru rizika je investor ochotný podstúpiť, keď mu podnik ponúka na predaj štát a keď ho kupuje od súkromného subjektu?
-- Keď predáva podnik štát, pretože ide o veľké podniky, priťahuje iný typ investorov, ako keď ponúkajú podnik súkromné subjekty. Investori sú ochotní znášať väčšie riziko, pretože kredibilita vlády SR je teraz vysoká. V mnohých prípadoch je štát schopný ponúknuť investorovi ďalšie zvýhodnenia, ktoré mu súkromný subjekt ponúknuť nevie. Investor sa vždy pozerá na pomer výnosu a výkonu a podľa miery rizika sa snaží výnos zvyšovať tým, že znižuje kúpnu cenu. My sa, naopak, snažíme jeho riziko znižovať, poskytujeme mu všetok komfort, kvalifikovane mu poradíme, kedy mu odporúčame mieru rizika znášať a kedy nie. V prípade predaja hnedých parkov záleží na tom, či sa chce predávajúci podniku zbaviť a nechať starosti na kupujúceho, alebo či ho chce oživiť a rozbiehať. Podľa toho vyberáme investora, posudzujeme jeho kredibilitu, schopnosť financovať rozvoj výroby a prispôsobiť pohľad investora pohľadu predávajúcej strany.
Ako by ste hodnotili pripravenosť slovenských a českých podnikov na vstup strategických zahraničných investorov?
-- Z operačnej stránky si zahraničný investor vždy nájde podnik, pri ktorom má jasnú predstavu, ako ho zahrnie do svojich strategických cieľov. Vtedy rozhoduje konkrétny obchodný záujem. Pripravenosť slovenských podnikov automaticky zvyšuje aj poradca, ktorý dôsledne pripravuje transakciu niekoľko mesiacov predtým, ako ju predstaví a marketuje konkrétnym investorom. Pripravenosť podniku na vstup strategického investora je vizitkou poradcu.
Možno sa už pripravovať aj na prípady, keď slovenské firmy budú vystupovať ako "zahraničný investor" a budú vás žiadať o poradenstvo pri vstupe do podnikov v zahraničí?
-- Áno a Slaviu Capital ako investičného poradcu tento fakt veľmi teší. Aj na Slovensku máme silné firmy, ktoré majú tendenciu expandovať do okolitých regiónov. O poradenstvo nás žiadajú aj slovenské firmy so zahraničnou účasťou, ktoré chcú realizovať akvizície v okolitých štátoch a zvyšovať tak svoj trhový potenciál.